Tréning v horúčavách – ako na to?

Myslím, že sa môžeme prevažne zhodnúť na tom, že cyklistika je letný šport. Samozrejme, ak nerátame pokus o zaradenie cyklokrosu medzi športy zimnej olympiády.

Jazdenie sa stalo súčasťou môjho života, no musím sa priznať – naozaj nemám rád leto! Ak ťa extrémne horúčavy ubíjajú, no ťahá ťa to do sedla, možno sa ti zíde zopár rád, ako si výjazd, či tréning spríjemniť.

Osvedčená klasika

Na rovinu – moje ideálne leto je rozmedzie teploty medzi 21 a 26 °C. Všetko naviac je mojím telom považované za zbytočný extrém. Lenže odopierať si jazdenie z dôvodu, že je už tretí týždeň po sebe extrémne teplo, je takmer nepredstaviteľné. Ba čo viac, pokiaľ si si zvykol na určitú pravidelnosť výjazdov a “chytil“ svoj rytmus, je takáto pauza nesmierne kontraproduktívna. Kľúčom k tvojej spokojnejšej jazde môže byť čas výjazdu.

Aj keď ide o klasickú radu, ktorá je dobre známa, mnohí cyklisti na ňu zabúdajú. Pusti sa do tréningu skoro ráno, prípadne neskôr večer, než si jazdil v jarnom, či jesennom období. Predsa len, bola skôr tma, respektíve slnko vychádzalo neskôr, no letné obdobie ponúka väčšie rozpätie svetla. Ak si teda tréning nastavíš z jedného, či z druhého kraja tohto spektra, čaká ťa obchádzka tej hnusnej sálavej horúčavy, ktorú tak neznášaš .

Join the dark side!

Napriek tomu, že som sa zameral na tréning za svetla, ponúkam ti ďalšiu alternatívu: vyskúšaj si nočnú jazdu. S veľkou pravdepodobnosťou to nebudeš ľutovať, čo ti potvrdí asi takmer každý biker, ktorý už niečo pojazdil. Jazda v noci má svoje čaro a priestor zúžený na viditeľnosť dosahu tvojej baterky v tebe prebudí úplne nový pocit rešpektu voči cyklistike. Môžeš mi taktiež veriť, že po absolvovaní tvojej prvej nočnej jazdy sa budeš cítiť ako "pán". Je to totiž celkom iný svet, než na aký si bol za rajdami zvyknutý.

Neveríš? Aby si pocítil ten obrovský rozdiel, daj si trať, ktorú za svetla poznáš ako vlastnú dlaň, na ktorej dokážeš opísať každý výtlk, či koreň. Už len atmosféra toho hustého nočného ticha ťa dotlačí k pocitu, že si na danom mieste po prvýkrát. Ešte pár dobrých rád pred štartom – určite nejazdi v noci sám a pokiaľ môžeš, nevoľ si trasy hlboko v lese (ak sa teda bavíme o horskej cyklistike). Niežeby jazda v hlbokej divočine nebola lákavá, no myslím si, že ako bikeri máme povinnosť dať pokoj lesnému osadenstvu aspoň po západe slnka.

Šetri čas a energiu

Možno patríš k tým, ktorí si celý výjazd odmakajú z domu do lesa a zase nazad. Či už ťa k tomu motivuje láska k ekológii, alebo "natvrdo" odkrútené kilometre na Strave, počas horúcich dní si to skús prehodnotiť. Občas sa proste oplatí bike hodiť na strešný nosič a dostať sa s autom čo najbližšie k miestu, kde sa chceš vyblázniť. Jednak si v aktívnom pohybe až medzi stromami, takže na teba “nepečie“ vďaka tieňu a jednak ušetríš energiu na jazdu tam, kde ťa to bude baviť. Ak ťa však naozaj ťaží práve ekologický aspekt, svojej dušičke odkroj z trápenia tým, že auto naplníš čo najväčším počtom ďalších ľudí. V takom prípade si môžeš povedať, že nebyť nápadu zajazdiť si spolu, pravdepodobne by namiesto jedného auta na cestu vyrazili štyri, keďže by každý z vás šiel svojim vlastným.

Pozor na pitný režim

Asi ti netreba vysvetľovať, že tam, kde je veľké teplo, sa zvyšujú nároky tvojho tela na príjem tekutín. Nebudem ťa zaťažovať číslami, koľko litrov vody máš vypiť, keďže je to individuálna záležitosť závislá na mnohých vnútorných aj vonkajších vplyvoch. Správne vyváženie si žiaľ musíš nájsť sám, avšak niečo ti poradiť predsa len viem. Pokiaľ nie si “gramár“ vyťažený na každé deko, o ktorom pedantne zvažuje, či nutne patrí na jeho bicykel, prihoď si do batohu k bežnej pitnej zostave ešte fľašu čistej vody. Bude ti slúžiť na dve podstatné veci – ako ovlažujúca sprcha, pokiaľ horúčavu zle odhadneš a niekde to “prepískneš“ a ako čistič na rany. Druhé využitie spomínam najmä z dôvodu, že nepoznám horšie škrabance, či rany než tie, ktoré spôsobil rozpálený asfalt, či prehriata, suchá šotolina. Extrémne teplo ťa pokojne doženie aj k jazde, ktorá sa môže vymknúť tvojim schopnostiam a o častejšie pády si občas koleduješ. Upokojím ťa, že to tak sem-tam máme všetci a aj mnohoročný biker občas padne kvôli preceneniu svojich schopností, alebo kvôli nejakej tej frajerine. Ako “free spirit“ jedinci to proste máme v krvi – spôsobiť si raz za čas bolesť z hlúposti .


Ešte sa pri pitnom režime zdržme. V športe, cyklistiku nevynímajúc, platí jedno zásadné pravidlo, ktoré rastie na dôležitosti s pribúdajúcou teplotou. Ide o správne načasovanie dopĺňania tekutín. Pri výkone, či už ide o klasický tréning, cyklovýlet, alebo preteky by si nemal odrazu precitnúť, aký strašne smädný si. Smäd treba tlmiť postupne, vlastne mu nedať ani poriadnu šancu sa prejaviť. Predlžovanie času medzi tvojimi dopĺňaniami vody do tela je doslova cesta do pekla.

Dlhá pauza v pití spôsobí návalový efekt – odrazu naraz vypiješ strašné množstvo, pretože to žiada tvoj organizmus. Tento proces však spustí lavínu ďalších problémov. Tým základným je prudko naplnený žalúdok. Ten sa začne rýchlo zohrievať, pretože pri spracovaní veľkého množstva vody sa zrýchľuje cirkulácia krvi a z teba sa stáva v okamihu bojler na dvoch kolesách. Pridaj k tomu 34 stupňov v tieni, no a na dnes si dojazdil. Ak sa aj prekonáš, rozhodne si už zvyšok jazdy veľmi neužiješ. Jedným z riešení, ako sa vyhnúť návalovému pitiu, je používanie batohov s rezervoármi na vodu, z ktorých si pekne postupne môžeš „cuckať“ . Samotný systém hadičiek rezervoárov ťa jednoducho nepustí a z tvojho žalúdka si nespravíš bazén. Trh už dnes ponúka modely, v ktorých nájdeš svoju farbu, tvar, aj objem, ktorý najviac vyhovuje tvojim potrebám. Tak si nájdi čas a prezri ponuku, je pestrá.

Plánuj lepšie, než obvykle

...určite nejazdi v noci sám a pokiaľ môžeš, nevoľ si trasy hlboko v lese...

Ak si vychytal deň, kedy je tá najväčšia horúčava, aká bola za posledný mesiac, no ty jednoducho musíš vyliezť do sedla (túto závislosť poznáme všetci), určite si dobre premysli, kadiaľ sa pustíš, kedy vyrazíš a kedy sa plánuješ vrátiť. V letné dni toto všetko platí dvojnásobne. V najväčšom “výpeku“ to skús vynechať, prípadne stočiť čo najviac do lesa, alebo s gravelom, či cesťákom k nejakej priehrade, či inému vodnému zdroju, kde je spravidla aspoň trochu chladnejšie a s veľkou pravdepodobnosťou aspoň kúsok tieňa na prestávku. Nemá zmysel valiť si to po asfalte, ktorý sa ti vplyvom tepla po kúskoch lepí na galusky, či jazdiť na fulle nejakými prašnými vinohradmi, po ktorých máš prach ešte aj za zubami, ako keď sa vrátiš z letnej dovolenky pri mori a piesok z vecí vyťahuješ ešte ďalší február. Samozrejme aj prach patrí k jazde, ale v suché, horúce dni vie byť nepríjemným spoločníkom, ktorý ti môže výjazd znepríjemniť, tak sa netráp, keď nemusíš.

Niečo na záver

Ak máš v nohách už zopár stovák kilometrov, pravdepodobne si sa až tak nových vecí nedozvedel. Napriek tomu – opakovanie je matka múdrosti a aj skúseným je občas potrebné pripomenúť veci, ktoré sú banálne. Aj profíci sa vracajú pravidelne k základom, či už ide o cvičenie, štýl jazdy, alebo k pitnému režimu. Jeden tip mi však pre teba zostal aj na samotný záver. Ide o všeobecnú radu, ktorá neplatí len pre horúčavy, či jazdenie v zime, mala by platiť pre každý tvoj výjazd – vždy daj niekomu vedieť, kam ideš jazdiť. Manželke, čo ostala doma s deťmi, susedovi, ktorý dnes nemôže ísť s tebou, lebo okopáva zemiaky, či spolujazdcovi, čo si natiahol lýtkový sval a tentokrát to nedá. Ľudia, ktorí tvoje výjazdy poznajú, sú tí, ktorí vedia, kedy približne sa z jázd vraciaš nazad. To ti raz môže zachrániť život...