Olympijské preteky mužov v Tokiu – písanie histórie aj športové tragédie

V rámci disciplíny XCO je olympiáda absolútny vrchol a preteky v Tokiu priniesli všetko...drámu, veľkú radosť aj poriadnu dávku sklamania.

Niektorí možno oceníte, že do nadpisu ani úvodnej vety naschvál nedávam mená víťazov, nech niekomu nepokazím poobede radosť z prípadného záznamu. Ale ak už ste článok otvorili, poďme sa pozrieť, čo všetko sa dialo na trati udalosti s veľkým „U“.

Aj keď sú počas sezóny v MTB rôzne podujatia, teda svetový pohár, majstrovstvá sveta, Európy alebo nebodaj Cape Epic a ďalšie, pre všetkých je na najvyššom stupni jednoznačne olympiáda. Bodka. Jednoducho raz za 4 roky (teda 5 v tomto prípade) je šanca a musí sa využiť, no a práve podobný tlak je zrejme tým, čo olympiádu odlišuje a stavia na piedestál – plus tradičný záujem celosvetovej verejnosti. Ale dnešné preteky ukázali, že sa nejedná len o nejaký status, výsledkom bol poriadny „nářez“ na všetkých frontoch...ale pekne poporiadku.

Covid stále pokračuje a prináša rôzne špecifiká. Okrem nápisov Tokio 2020 a nekonečného prísunu reštrikcií, obmedzení a bizardných príbehov – viď. jeden český lekár a jeho "teória" o ústnej vode, alebo ako pokaziť športovcom životnú prípravu. Z hľadiska samotných pretekov ale najmä fakt, že do diania olympiády sa nedalo priletieť veľmi s predstihom a aklimatizovať sa, rovnako bolo menej času na natrénovanie okruhu. A ten mnohí považujú za najťažší, aký bol kedy postavený.

Londýn a Tokio – iné svety

Ešte stále mám v pamäti olympijské preteky z Londýna 2012 a nádherný súboj Nina Schurtera a Jaroslava Kulhavého – doslova ako včera. Ako skončil, všetci dobre vieme...No hlavne, keď si porovnám v hlave trate, iný "vesmír". Aj v Londýne boli kamene, skoky a rockgardeny, no v Tokiu bolo všetko väčšie a miestami som mal pocit, že sledujem preteky v endure. Veď len taký Sakura drop, ktorý sa počas pretekov postaral o menší "infarkt" pre všetkých fanúšikov...


Ak jazdil Nino Schurter v Londýne na 27,5-palcovom HT s tuším 90 mm zdvihom vpredu, teraz mal 29 palcové FS s teleskopom a cca 120 mm zdvih. Na trati v Tokiu jednoznačne hardtail nemal nárok a pri pozeraní prenosu mužov som ani jeden nevidel.

Hneď do deja a bomby

Keďže som bol od štvrtka na Spiši vďaka akcii Spišských 333 Extreme (ku ktorej sa v nedeľu dostaneme), hlavné dianie na sociálnych sieťach a všetko okolo predštartovej prípravy jazdcov išlo jemne "okolo".

No v podstate všetko má spoločný menovateľ – extrémne podmienky a samozrejme reštrikcie, o ktorých písať ale nebudem. Nejde len o samotné teplo, ktoré sa pohybuje okolo 35° C ale rovnako vlhkosť, čoho výsledkom je akoby ste jazdili v parnej saune. Dokonca som niekde počul, že Thomas Pidcock si v príprave zriadil doma špeciálny stan, kde simuloval podmienky a tam „vytáčal“ po tréningu. Rovnako všade prítomný prach, ktorý jemne menil najazdené stopy a najmä v prvých kolách pretekov bol pomerne veľkým nepriateľom.

Ale dnes o 8 ráno už "nalepený" čakám, kedy ČT šport spustí prenos, náš tradičný pracovný míting cez Zoom v rovnakom čase ide bokom. A keďže majú susedia svoje želiezko v ohni (Ondřej Cink), bude kompletný záznam – žiadny tenis, ani lukostreľba ho teda nepreruší. Dočkám sa asi 38 sekúnd po štarte, no a už sa dejú veci. Zavádzacie kolo nie je svojím charakterom úplne zavádzacie a už sa robia medzery na veľkých šutroch, čoskoro je oddelená väčšia skupina a idú sa bomby. Jazdcom prešmykujú kolesá, kopia sa chyby a nervozitu doslova vidieť.

Športové tragédie

Nechcem začať nešťastím, ale tieto 2 situácie, resp. športové tragédie mali na samotný vývoj pretekov veľký vplyv. Vyššie spomínam Sakura drop a práve na ňom sa odohráva prvá. Cca 10 min po štarte, tempo zbesilé a už vidím, ako vtedy vedúci Henrique Avancini privádza štartové pole na drop. Fúha, tak neviem, či stále pozerám XC, myslím si ako prvé, keď vidím ako jazdci letia a dopadajú na ďalší šuter. No a potom v zábere vidím letieť biely Canyon...to snáď nie. MVPD spravil chybu a kolosálne preletel cez rajdy, pričom spadol na chrbát. V spomalenom zábere bolo vidieť, že mal pomalú nájazdovú rýchlosť, prípadne možno pribrzdil kvôli súperovi pred ním, no a absencia teleskopickej sedlovky tiež nepomohla. Výsledkom bol poriadny pád a bolesť v tvári najväčšej hviezdy.


Osobne si myslím, že "balí", no za cca 1:30 min ho vidím opäť v sedle a bojuje – klobúk dole. V záberoch ho potom vidieť, ako bojuje a trápi sa ďalej, no tesne pred koncom preteky balí a krívajúci sa zvalí na trávu...možno ho postihol ešte jeden pád, ktorý sme nevideli. Je rovnako možné, že MVDP doplatil na svoj neskorý príchod (až v piatok) a nemal dostatok času najazdiť si extrémne náročnú trať. Keby bolo keby...sú to všetko dohady a za mňa aj tak výkon hodný obdivu.

Druhou tragédiou súvisiacou so zlyhaním techniky bol žiaľ prípad Ondru Cinka. Od začiatku sa snažil neustále dolapiť nejakú dieru, ktorá vznikala po hektickom štarte a vždy bol kúsok od čela, nejakých 14-17 sekúnd. Potom síce strata začala narastať a keď už bolo jasné, že prvé a druhé miesto je ďaleko, stále zostával boj o bronz. Skupina, kde bol Nino Schurter (SUI), Anton Cooper (NZL) a Victor Koretzky (FRA) začala taktizovať, Ondro ich docvakol a hneď za to aj vzal. Lenže za chvíľu už kamera nachádza Ondru, ako ide peši s komplet vyzutým zadným plášťom. Pri pohľade na jeho sklamanie mi doslova stiahlo žalúdok pri predstave, že som na jeho mieste. Predsa len nízky tlak, ktorý bol určite potrebný, aby bicykel na prachu držal, má svoje limity. Stačí horší dopad, prípadne chyba a z plášťa sa môže ľahko ešte odfúknuť.... no a pri množstve klopeniek, do ktorých sa šlo veľkou rýchlosťou, vyzujete ani neviete ako. Odra bol tak sklamaný, že nejaké utekanie alebo márna snaha o záchranu situáciu nepricházala v úvahy. Navyše sa mu to stalo hneď za depom, čo znamená poriadny výlet na peši. Zábery ako sedí v tráve, resp. neskôr v depe asi tiež obletia športový svet. Eedit - dôvodom bol nakoniec prasknutý ráfik, ktorý spôsobil následnú stratu tlaku a vyzutie plášťa. Inak zaujímalo by ma, koľko jazdcov volilo ochranné vložky do plášťov, ktoré dokážu podobné situácie výrazne eliminovať, pričom u Cinka som ju nevidel. Pri tých dropoch, šutroch a "klopkách" možno klúčový prvok a inak som žiadny ďalší defekt nevidel...

Olympiáda má vždy nejaké (španielske) prekvapenie

V Riu 2016 sa rovnako jednalo o súboj Nina Schurtera s Jaroslavom Kulhavým, aj keď po jednom kole bolo všetko jasné a zlato putovalo do Švajčiarska. No na treťom mieste asi málokto tipoval, že skončí Carlos Coloma zo Španielska. A niečo podobné sa opäť opakovalo aj v Tokiu. Jazdca menom David Valero Serrano zrejme veľa z vás nepozná. „Skalní“ fanúšikovia ho registrujú ako stabilného jazdca top 20-30, pričom pred pár rokmi na svetovom pohári v Novom Měste na Moravě parádne „prehnal“ vtedy suverénneho kráľa Nina Schurtera a skončil druhý. Po tom, ako vyzutý zadný plášť pripravil Cinka o možný bronz, bojovalo sa ďalej. Ale do skupiny sa prirútil vysoký Španiel známy svojím silným záverom a "udolal" na výkon aj Nina Schurtera.

Štvrtá medaila po sebe nepribudne

Peking, Londýn, Rio...3 olympiády, 3 medaily a kompletná zbierka kovov pre legendu s názvom Nino. Štvrtý cenný kov do zbierky ale nepribudol, ak nerátame „zemiak“ ako medailu. Ako som spomínal v poslednom reporte zo svetového pohára, Nino začal ožívať a vie, ako sa pripraviť na absolútny vrchol sezóny. Kto sledoval, videl opäť útočiaceho a aktívneho Nina, ktorý jazdcov dostával do úzkych v zjazdoch a prudkých výjazdoch, takmer podľa svojej klasickej prezývky „Schurter – the hurter“ .


Lenže mu to nevydržalo po celé preteky ako predtým, ale do nejakej 40. minúty. Snaha o držanie gradujúceho tempa s neskorším víťazom, k tomu pridajte spomínané podmienky a máte pretočený „budík“ jedna radosť. Odvtedy už sa skôr „trápil“, pričom výsledkom je spomínaný zemiak. No aj tak klobúk dole, na svojej 4. olympiáde skončiť 42 sekúnd od zlata je jasný dôkaz extra triedy.

Súboj malých/veľkých titanov

Kto by povedal, že zlomená klúčna kosť mesiac a niečo pred olympiádou je problém, zrejme mu treba povedať príbeh Toma Pidcocka. Viac o jeho zranení a rovnako trápení v poslednom kole „sveťáku“ v Les Gets sa dočítate tu. No nejaké 3 týždne stačili "zázraku" z anglického mesta Leeds na výkon, ktorý ho navždy zapísal do histórie. Pôvodne chcel ísť v Tokiu pre medailu, no po suverénnom víťazstve v Novom Měste na Moravě svoj cieľ upresnil – zlato. Znie to až príliš jednoducho, no on si pre neho jednoducho prišiel a nikto nemal nárok, aj keď výsledný náskok hovorí niečo iné. Postupne zvyšoval tempo, keď potreboval, ostatní za ním lepili diery a rad za radom sa "utavili". Medzera sa postupne otvárala ako nožnice, najskôr 2 sekundy, potom 6 a po hodine a niečo nad 15. Rozdiely sú v podstate malé, no pri pozeraní všetko vyzeralo jasne a suverénne.


Najväčším konkurentom mu bol Mathias Flueckiger, no ani raz som nemal pocit, že by bol Pidcock na hrane alebo pod nejakým tlakom. Nerobil chyby, v technike jazdil čisto a elegantne, no a všetkých doslova ubil v kopcoch. Jeho "mušia" hmotnosť a sila koňa boli ako stvorené pre strmé výšľapy a nestačil mu ani spomínaný Flueckiger, spadajúci charakterovo do tej istej „kategórie“. Jedno ale treba uznať, drobný Švajčiar bojoval ako lev. Na biku tradične vyzeral, že už ide zomrieť od 30. minúty, no stále bol na dostrel, pričom finálny rozdiel 20 sekúnd rozhodne nie je veľa. Striebro si zaslúžil právom a myslím, že s ním je aj veľmi spokojný.

Poradie na prvých priečkach:

1. Thomas Pidcock (GBR)
2. Mathias Flueckiger (SUI)
3. David Valerro Serano (ESP)
4. Nino Schurter (SUI)
5. Victor Koretzky (FRA)

Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Angličania teda majú svojho nového hrdinu a osobne som zvedavý, ako sa bude jeho kariéra v tíme INEOS vyvíjať. Z výrazu Thomasa Pidcocka v cieli, resp. z jeho sĺz a dojatia usudzujem, že po takomto úspechu sa horského bicykle nevzdá a možno už dnes začalo Pianarello horlivo pracovať na nejakom MTB.

Ak ste nemali možnosť sledovať prenos, snáď vás článok potešil. Zajtra sú na programe ženy a som veľmi zvedavý, ako sa tie popasujú s náročnou traťou, podmienkami a samozrejme tlakom. Pretože heslo: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“ určite nebude na programe dňa...

Zdroj fotografií: Profimedia