Prvé miesto získava: batoľa v cyklovozíku

Nemajte obavy, nevystavila som nášho prvorodeného syna mtb maratónu ani iným pretekom. Ešte mu dáme pár rokov.

Rozhodla som sa podeliť o dôvody, pre ktoré vyhral cyklovozík našu internú súťaž o najvhodnejší prepravný prostriedok pre najmladšieho člena našej mladej cyklorodiny. Po roku aktívneho užívania sumarizujem niekoľko jeho výhod, ale aj nevýhod v porovnaní s inými alternatívami.

Dobrodružstvo na dvoch kolesách už po pár týždňoch života

Je mnoho rodičov, ktorí neváhajú a svoje niekoľkotýždňové bábätka zahrnú do aktívneho cyklistického života. Cyklovozíky umožňujú vloženie tzv. miminkovníka aj pre najmenšie deti, takže rodinnú jazdu si môžete spoločne užívať už veľmi skoro. Zároveň však väčšina výrobcov odporúča zapnutie za bicykel od 6 mesiacov, niektorí dokonca od jedného roka. Niektoré modely majú možnosť vložiť priamo autosedačku. U nás sme cyklovozík za bicyklom vyskúšali, keď mal syn takmer tri mesiace. Na 14 km trase po asfaltovej rovinke sme mali asi 16 zastavení, jedno dojčenie, dve prebalenia a niekoľko dlhých minút plaču. Čistá „užívačka", ale aj to k tomu občas patrí.


Pri použití klasickej sedačky je potrebné počkať na vek, keď dieťa udrží hlavičku a je v sede dostatočne stabilné. To už z cyklovozíka odkladáte miminkovník a sediace batoľa pripútate klasicky popruhmi. Do roka a pol je vhodné použiť podporu sedu vo forme vložky okolo bedier a hlavovej opierky. Predsa len je pasažier stále relatívne malý voči priestoru, ktorý mu vozík ponúka.

Najdôležitejšia je bezpečnosť

Mohlo by sa zdať, že keď dieťa vo vozíku nemá prilbu, nie je v takom bezpečí. Cyklovozík je však veľmi náročné prevrátiť. O bicykel je totiž pripevnený tyčou, ktorá má zakončenie v tvare gule, čiže rotuje podľa potreby. Ak spadnete, vozík stabilne stojí. Dieťa je v ňom bezpečne pripútané a chránené pevnou konštrukciou vozíka. Pri páde nehrozí priamy stret dieťaťa so zemou, s bicyklom alebo nebodaj s rodičom, či iným cyklistom. Nedá sa nevšimnúť, že každý vozík je vybavený výraznou vlajočkou.

Mám pocit a zároveň chcem veriť, že na ceste, kde sa stretávame s motoristami, sú vodiči ohľaduplnejší, ich rýchlosť pomalšia a odstup väčší. Možno je to len môj vsugerovaný dojem a možno pri dieťati berú naozaj väčší ohľad, ktovie. Platí, že každý rodič chce, aby bol jeho najvzácnejší náklad prevážaný bezpečne. Z dôvodov spomenutých vyššie je pre nás najbezpečnejšou alternatívou práve cyklovozík. Použitie zadnej blikačky s denným režimom je samozrejmosťou.

Komfort! Ale určite?

Z môjho pohľadu je cyklovozík menšia detská izba na kolesách. Zbalíte do nej dieťa a k nemu obľúbeného plyšáka, knižku, loptu, chrumky, vodu, dinosaura a dieťa sa obslúži aj bez vás a vášho zastavovania. Zmestíte tam tiež deku, náhradné oblečenie, plienky, hrkálku, jedlo, náradie a aj lekárničku. Tento benefit využijete najmä na sólo výjazdoch, keď vám chýba druhý rodič a teda nosič. Pri zadných sedačkách vás obmedzuje priestor medzi vami a dieťatkom a navyše, hmotnosť máte priamo na pleciach.

Celkom nás prekvapil fakt, že po skončení výjazdu je pasažier často celý zaprášený, prípadne od blata. Prach sa dnu dostáva cez prednú sieťku, a to aj vtedy, keď tam máte umiestnenú clonu. Pri väčších deťoch je asi celkom bežné, že sú ufúľané, pri bábätku nás to dosť prekvapilo. I keď je to logické, pri kúpe nám to vôbec nenapadlo, resp. sme si mysleli, že clona zastaví prach na 100 %. Pomôcť môžu detské okuliare. Náš syn s týmto výrokom absolútne nesúhlasí a túto alternatívu teatrálne odmieta. Aj preto máme v lekárničke kvapky do očí, ale doteraz sme ich ani raz nemuseli použiť. Pri klasických cyklosedačkách tento problém odpadá, na rad však prichádza otravný hmyz (o komároch, my, „malokarpatské líšky", môžeme písať eseje). Dieťa je pred spomínanou háveďou v bezpečí a žiadny nechcený útok, pokiaľ dokážete rýchlo zazipsovať sieťku, nehrozí.


Často sa diskutuje o teple vo vozíku. V letných mesiacoch treba na to myslieť a zabezpečiť tam dostatočné vetranie. Predsa len ide väčšinou o z troch strán uzatvorený priestor a pokiaľ dáte spredu clonu proti slnku a navrch nebodaj plienku, teplota vo vozíku sa môže rýchlo vyšplhať do červených čísel, čo nikto v žiadnom prípade nechce. Aj to bol dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli pre verziu vozíka s odopínateľnými bočnými stenami a lepšou cirkuláciou vzduchu. Vozík sme tak naplno využívali aj v letných dňoch, pričom naším revírom zostáva predovšetkým les, kde teplota málokedy stúpa nad 26 stupňov.


To, čo si dieťa neužije v plnom rozsahu, sú výhľady na okolitú krajinu. Tu jednoznačne vyhráva sedenie vpredu pred jazdcom. Možno aj preto deti vozík časom omrzí. A možno sa len chcú voziť na vlastnom. Pre nás toto kritérium nezohrávalo žiadnu rolu, rozhodli sme sa dať prednosť ako-tak pohodlnému spánku. Nie nášmu, samozrejme. Také už neexistuje. Pre maximálny komfort sa vyrábajú polohovacie vozíky (z bezpečnostných dôvodov nie úplne do ľahu), doplnky ako vložky s oporou hlavy alebo nafukovacie vankúše, ktoré zaisťujú pohodlné spinkanie dieťatka počas toho, ako vy potíte krv. Tu sa dostávame k ďalšiemu dôležitému kritériu.

Mám na vozík kondičku?

Keďže batoľa si to samé neodšliape a vy sa pedálovania vzdať nechcete, nezostáva nič iné, len zamakať za oboch. A za vozík. A za náklad, ktorý veziete. V matematickom vyjadrení to znamená približne 50 - 60 wattov navyše pre dosiahnutie rovnakého času ako bez prívesu pri sklone 7 % na 1,22 km úseku lesnej cesty, ktorý mame hneď za domom ako fajn rozcvičku (manžel zanalyzoval). V inom matematickom vyjadrení sa celková hmotnosť nákladu rovná približne 3,5 – 20 kg (dieťa) plus 14 kg (vozík) plus 2 – 3 kg výbava.

Pre problematiky neznalých, my sa aktuálne pri ročnom dieťati hýbeme na 28 kilách navyše. Pre niekoho to môže byť aj polovica vlastnej hmotnosti a na to treba, ako sa hovorí, nohy. Alebo pomoc externých wattov v baterke e-biku. Nie je to však až také náročné, ako sa to na prvý pohlaď môže zdať. Po asfaltovej rovinke to ide samo a nie je nevyhnutné vyvíjať žiadnu extra námahu. Do mierneho kopčeka predsa trochu zaberiete. Náročnejší a strmší terén, samozrejme, nároky na kondičku geometricky zvyšuje a zadarmo to nebude. Gravitácia funguje spoľahlivo aj pri zjazde, preto netreba podceniť kvalitné brzdy a najmä treba počítať s tým, že je lepšie ísť pomalšie ako bežne.

Cyklovozík na mape

Pri kúpe odporúčam zvážiť, ako často jazdíte a chcete jazdiť s dieťaťom, ale predovšetkým, aký terén a podmienky máte v okolí. Ideálne sú asfaltové, prípadne šotolinové cyklocesty. Vozík pohodlne zvládne aj nerovný terén, ale treba myslieť na to, že padnuté kmene stromov, brody, rampy alebo úzke lavičky môžu značne skomplikovať výjazd. A zároveň, nie každý vozík má pruženie. Úzke traily sú len pre fajnšmekrov, keďže vozík ma širšiu stopu ako bicykel. Ak chcete za cyklochodníkmi cestovať, na Slovensku je veľa možností, kde možno malý „obytný príves“ zapriahnuť. Myslite na to, že v aute (ale aj doma) zaberie podstatne viac miesta ako detská sedačka.

Technikálie

S cyklovozíkom prinesiete domov ďalšie dve kolesá, ktoré treba na rozdiel od sedačiek servisovať. Navyše, na sedačke defekt určite nedostanete. A aby to pri kúpe nebolo úplne jednoduché, musíte si overiť kompatibilitu s vašou oskou na bicykli. Ak máte klasické rýchloupínaky, tak nie je čo riešiť. Zábava začína pri použití pevných osiek a tam sa určite poraďte s predajcom alebo samotným výrobcom, aby vám našli tú správnu osku pre vášho tátoša. Niekedy nestačí ani to a je potrebné kontaktovať hobby majstrov, ktorí vám vedia osku vyrobiť presne na mieru.

Finálne rozhodnutie

Výber ovplyvňuje mnoho faktorov, ako vek, počet detí, frekvencia výjazdov, terén a v neposlednom rade financie, ktoré ste ochotný obetovať. Cyklovozíky sú drahá záležitosť a pre jeden alebo dva výjazdy za leto nad nimi ani neuvažujte. Ak aj áno, skúsiť môžete požičovne. Je to lacnejšie a zároveň otestujete, ako sa dieťatku a vám s cyklovozíkom jazdí. Nie každému táto forma spoločného trávenia času sadne.

Aj keď sme pred kúpou mali viacero otáznikov, aktívny cyklistický rok s naším mini synom nám dal odpoveď, že sme sa rozhodli správne. Prvá jazda tomu síce veľmi nenasvedčovala, ale asi sme len vybrali nevhodný deň, lebo každá ďalšia bola plná pohody a prijemného spoločného času na bicykli. Pravdou je, že s manželom by sme sa na spoločný výjazd bez cyklovozíka tak skoro a tak často nedostali.

Toto je náš príbeh. Verím, že tento článok vám pomohol lepšie spoznať plusy, ale aj mínusy cyklovozíka ako stáleho spoločníka na výjazdoch. O tom, ako takéto výjazdy prebiehajú, čo všetko si balíme a kam vyrážame za dobrodružstvom, snáď niekedy nabudúce.