Nebola sezóna 2021 podľa predstáv? Stratila sa chuť a motivácia?

Na jar si často predstavujeme, ako sa posunieme na vyšší level výkonnosti, ako predbehneme súperov alebo ako spravíme nové PRká. Toto sú veci, ktoré naše plány mohli zhatiť.

Ja mám to šťastie, že sa mi darí kontinuálne trénovať už niekoľko rokov bez väčších výpadkov, čo je aj v amatérskej cyklistike pri pretekárskych ambíciách základom. Treba mať aj trochu šťastia, niekedy to život naplánuje inak, ako sme zamýšlali, ale okrem toho je veľa vecí, ktoré máme vo vlastných rukách. Ja sa pozriem práve na to, čo vieme ovplyvniť aj sami. Sú to tie detaily, ktoré nás môžu zastaviť v našej snahe posúvať kondíciu dopredu. Nebudem hovoriť len o tréningových plánoch, ale kľúčová je podľa mňa aj motivácia a v prípade amatérskych cyklistov, často vo vyššom veku, aj naše zdravie a schopnosť jazdiť a trénovať v želanom množstve.

Predčasné vyhorenie

Tento článok mi napadlo napísať nedávno, lebo práve koncom leta začínam okolo seba pozorovať, že veľa chalanov, čo doteraz makali a chodili po pretekoch a maratónoch, zrazu nemá na nič chuť, keď ich voláte na tréning, skôr hľadajú výhovorku prečo neísť, pri dohadovaní spoločného odvozu na preteky tvrdia, že oni už sezónu ukončili, že sa naháňali dosť.

Netreba to s ničím prehánať, treba počúvať svoje telo a hľadať celkovú rovnováhu

Ja sa to na jar snažím neprepaľovať, netreba jazdiť 24 hodín každý týždeň, netreba chodiť na preteky v sobotu a potom ešte aj do Čiech v nedeľu. Veď sezóna je dlhá, na konci leta býva ešte kopec pekných podujatí, na bike je dokonca príjemnejšie počasie ako v skorú jar, keď je kosa, alebo v strede leta, keď sú naopak horúčavy.

Ak aj jazdím na jar viacej, lebo si chcem vybudovať dobrý základ pre sezónu, stále myslím na oddych a regeneráciu, prípadne si po tréningových blokoch dávam cielene pauzu. Tak si oddýchne nielen telo, ale hlavne aj hlava. Na dĺžku sezóny myslím dopredu, bola by škoda nevyužiť na jeseň čas, kedy sa dá ešte príjemne voziť vonku, veď zima je dlhá sama o sebe.

Ideálny počet bicyklov je N + 1

Aby som sa cyklistiky rýchlo neprejedol, snažím sa pestrosť vyhľadávať aj v tom, že striedam rôzne bicykle. Úplne by mi stačilo, ak by som mal doma cesťák a horák, ja som si to ešte spríjemnil tým, že som si pred rokmi kúpil časovkársky špeciál. Keď cítim, že asfaltu bolo veľa, skočím oddýchnuť do lesa, ak mám najazdievania a dlhých tréningov plné zuby, prevetrám hlavu na koze. Vďaka tomu sa mi za celý rok nestane, že by som zacítil nechuť pri pohľade na svoj bicykel.

Pestrosť

Ak niekto nemá priestor, financie alebo chuť vlastniť viac ako jeden bicykel, je dobré hľadať pestrosť aspoň v trasách, po ktorých jazdíme. Aspoň ja to tak mám, že raz za čas mám chuť spoznať nové miesta, trochu si od domácich cestičiek oddýchnuť. To sa dá spraviť tak, že sa len vyveziem niekam vlakom a domov sa vrátim na bicykli, takto si v podstate zdvojnásobím svoj bežný dojazd. Výborné je aj vyraziť niekam na noc s prespaním, čo sa mi páči na takýchto výletoch, kľudne len po Slovensku, som opisoval aj v článku.

Čo vrelo odporúčam, je vycestovať aj mimo hranice našej krajiny, ideálne do miest pre cyklistov zasľúbených. Nemusí to byť 3x do roka, ale raz za niekoľko rokov sa takýto výlet dá zvládnuť aj finančne a rodina to týždeň bez nás tiež nejako zvládne. Svoje skúsenosti som opisoval v článku o výbere vhodného miesta a prípadne sa môže hodiť aj pár tipov, keď už ste na takomto výlete v zahraničí.


Vďaka pestrosti, zábavnosti a záživnosti jazdenia je väčšia šanca, že vydržíme v takomto nastavení mesiace aj roky, čo je ideálne pre budovanie kondície a zlepšovanie sa. Veď ako sa hovorí v známej reklame: „Fun is Fast.”

Premotivovanosť

Opäť budem opisovať prípad zo svojho okolia, kedy si slušne jazdiaci hobbík zaplatil trénera s tým, že by sa chcel ešte viacej zlepšiť. Vo výsledku to znamenalo, že kamoš dostal tréningový plán, ktorý mu neumožňoval jazdiť s nami, lebo mal predpísané svoje dĺžky a intenzitu, boli to situácie, kedy zrazu vypadol z tréningovej skupinky, aby neprekročil svoje watty.


Mať trénera na osvojenie si princípov trénovania je OK, ale môj názor je, že nie sme profíci a takýto level prípravy skôr chuť do ďalšej práce zoberie. A aj keď jednotlivcovi by nevadilo jazdiť samému, tým že väčšinou už máme rodiny a zamestnania, ktoré predpokladám majú prioritu, dodržiavanie príliš striktného tréningového plánu nie je väčšinou dlhodobo udržateľné. A ak sa to spojí aj s nejakou radikálnou diétou, to je záruka predčasného konca.

Postupne a s rozumom

Najväčšie pokroky je cítiť v začiatkoch systematického tréningu, neskôr tie watty v FTP testoch tak rýchlo nepribúdajú. S týmto treba počítať, nebyť z toho demotivovaný a nesnažiť sa klesajúce tempo zlepšovania sa dohnať tým, že to budeme v tréningu prehánať.


Mne sa teraz darí jazdiť aj cez 15.000 km ročne, ale to číslo som zvyšoval len postupne. Okolo mojej tridsiatky som len prvýkrát prekročil hranicu 10.000, ďalšie roky to postupne stúpalo. Ono vlastne pre amatérske masters pretekanie nejaké veľké porcie kilometrov nie sú treba, keď sa zameriame na efektívnosť tréningu.

Zdravie, regenerácia, kompenzácia

Ak vás „drapne" cyklistika ako mňa až po tridsiatke, je logické, že telo už nereaguje tak dobre, ako keď sme mali dvadsať. Ja som na tieto veci prichádzal postupne, keď som zanedbával regenaráciu alebo kompenzačné cvičenia, bolo len otázkou času, kedy ma telo zastaví.

Nie je to nič zložité, regenerácia je aj to, že netrénujete každý deň, dáte telu voľno, prípadne každý tréning nemusí byť intenzívna jazda plná intervalov. Ono sa to nezdá, že čo je na tom ťažké, dať si voľno, ale v tom ošiali si predstaviť, že ja som deň tréningu vynechal a súperi zatiaľ makajú, aj to môže robiť niekomu problém.


Kompenzačné cvičenia s pribúdajúcim vekom majú stále väčšiu dôležitosť. Nie je dobré len jazdiť na bicykli, namáhame stále rovnaké svalové partie, kým iné zapájame menej. Ja to robím tak, že celú zimu sa snažím striedať rôzne športy a chodím aj do posilky. Na začiatku kľudne skúšam aj väčšie váhy, neskôr prejdem ku kruhovému tréningu. V sezóne mi najviac vyhovuje power joga, vystrečujem sa a zamakám na svojom „core”, strede tela. Mám na výber? Nie! Ak s tým prestanem, bolia ma kríže, šľachy, krk…

Primeraná výbava

Ak má niekto chuť na sebe makať, určite to stojí veľa energie, občas sa treba nútiť do tréningu, niekedy je najťažšie to všetko skĺbiť, aby bola spokojná aj rodina a netrpela práca. Preto si myslím, že neprimerané šetrenie na bicykli alebo výbave nie je na mieste, riešiť časté technické problémy je zbytočná strata času a berie to chuť. Navyše to môže byť dôvod, pre ktorý prerušíme tréning alebo pretekanie, či zo zdravotných dôvodoch, alebo pre technické problémy.


To zdravie myslím tak, ak by niekto chcel na jar najazdievať objem v oblečení, ktoré na to nie je stavané, prípadné nachladnutie športovca len pribrzdí. Zmeškať maratón, na ktorý som týždne trénoval, kvôli dosluhujúcemu staršiemu materiálu, tiež nič príjemné. Netreba mať doma „lightweight" kolesá, ale slušná výbava v dobrom stave cyklistu nepríjemne neprekvapí. Navyše si myslím, že starostlivosť o bicykel a výber doplnkov a komponentov je tiež veľmi pekná súčasť nášho športu.

Cesta je cieľ

Čo môže makajúceho športovca zásadne odradiť, niekedy dokonca znechutiť od pokračovania v trénovaní? Podľa mňa to je, ak si dá zlé ciele. Ja tom mám tak, že mňa baví samotné trénovanie a ak sa podarí nejaký výsledok, tak to je bonus navyše. Jasné, že som súťaživý, ale aj teraz, keď dlhé mesiace neboli žiadne podujatia, alebo nebola istota konania sa tých naplánovaných, tak som s tréningom problém nemal. Nebolo to tak, že tým, že sa nebudem môcť postaviť na stupeň víťazov, trénovanie pre mňa stráca zmysel.

Kto rád jazdí, ale nemá ambície pretekať, tak to platí podľa mňa rovnako. Ak som sa chystal na nejakú výzvu napr. Gerlaching, ale nepodaril sa mi? Tak sa teším, že som sa vďaka príprave posul o ďalší kúsok k svojmu cieľu, prípadne že som pri tom schudol, alebo som vďaka športu zdravší…


Hore popísané veci nemusia rovnako platiť pre každého rovnako, vychádzal som z toho, čo platí na mňa. Ak by som to zhrnul, tak jednoducho to netreba s ničím prehánať, treba počúvať svoje telo a hľadať celkovú rovnováhu, potom je takého nastavenie dlhodobo udržateľné. Dosť som zvedavý, ako to máte vy, ktorým sa darí jazdiť dlhé roky bez toho, že by strácali chuť na cyklistiku, na tréningy sa tešíte a celkovo si tento náš svet cyklistiky roky užívate.