Majstrovstvá sveta Val di Sole – dychberúce súboje a veľké návraty

Majstrovstvá sveta Val di Sole – dychberúce súboje a veľké návraty

Návrat legendy na trón, ďalšie technické problémy Cinka a množstvo zaujímavých príbehov. Poďte si s nami pripomenúť okamihy z MS v rámci cross country a rovnako dojmy nášho Martina Haringa.

V olympijskom roku majú majstrovstvá sveta v rámci disciplíny XCO trochu špecifické postavenie. Inokedy je to pre 99,9 % bikerov vrchol sezóny, no tým boli pre väčšinu olympijské hry pred cca mesiacom. Majstrovstvá sú pre mnohých druhá šanca, ako zachrániť sezónu, resp. ako sa opäť motivovať po najväčších pretekoch – najmä ak olympiáda nevyšla tak úplne podľa predstáv. A hlavne teraz na štarte chýbali 2 najväčšie hviezdy, alebo teda „mimozemšťania", ak chcete. Víťaz z Tokia Tom Pidcock drtí už cestné kilometre na Vuelte, MVPD má dlhodobé problémy s chrbtom a ten slávny pád v Tokiu mu zrejme tiež nepomohol...

MS hostilo talianske Val di Sole a ako je zvykom v posledných rokoch, trať opäť dostala „facelifit“ smerom k väčšej atraktívnosti...ako inak, pribudla technika, ale tiež aj pekná divácka kulisa, ktorá už nemá ďaleko od poriadneho kotla spred „kovid éry“ .



Pomerne klasický okruh osviežili nové rockgardeny, skoky, atď...nech nájdu tie progresívne geometrie a teleskopky uplatnenie . To všetko na trati v dĺžke 4 km s prevýšením okolo 190 m. No a jednu novú sekciu hneď poriadne „otestovala“ aj šampiónka z Tokia, Jolanda Neff poriadnym držkopádom. A ešte si pri ňom poškodila svoj nový Trek vyvedený v dizajne olympijskej víťazky...to naštve.


Ale hneď na úvod ešte doplním, že Jolanda „doplatila“ na svoj úspech. Nemyslím to v zlom, no po víťazstve sa na ňu zosypal mediálny záujem, rozhovory, telefonáty a všetko okolo. Človek nemá pokoj, nemôže trénovať, ako by chcel, trpí regenerácia...všetko sama priznala a na MS nežiarila. Nakoniec si odniesla v individuálnych disciplínach (short track a XCO) dvojicu piatych miest.

Tak trochu iný short track


V rámci MS mala premiéru disciplína short track, v ktorej sa rovnako bojovalo o dúhové dresy. Ale disciplína mala trochu iné postavenie ako pri svetovom pohári. Tam short track určuje poradie na štarte pre následné XCO (plus teda body do celkového poradia), rovnako musí mať pretekár rovnaký bike...čiže ak zvolí HT, musí ísť aj potom na HT. A hlavne v ňom štartujú všetci. Ale teraz bol short track samostatný a v prípade mužov sa museli konať aj kvalifikačné jazdy. Napríklad taký Nino Schurter ani Mathias Flueckiger do neho nenastúpili a šetrili sily na klasické XCO.

Ale pre ďalších jazdcov to bola šanca navyše k vysnenému dresu. No a konali sa prekvapenia, čo ma teší najviac, hlavne krásne súboje. Musím uznať, že disciplína má svoj význam a je pre diváka atraktívna, nie ako ten šprint eliminator, či ako sa to volalo . „Šrot" na 20 minút má byť napínavý, kontaktný a veru, že bol. Medzi ženami si prišla pre víťazstvo Švajčiarka Sina Frei po šprinte s Evie Richards (eng), no a medzi mužmi zrejme najväčšie prekvapenie, Američan Christop Blewins. U neho sa ešte zastavme, pretože sa stal rovnako hviezdou šampionátu, keď dokázal získať kompletnú sadu medailí. Zlato v short tracku, striebro v rámci štafety no a bronz z ebikov. Áno, ebiky na MS stále sú . Povymetal tak všetky disciplíny a spravil si z MS malé etapové preteky...


Pekne zajazdil náš Martin Haring, ktorý si z Val di Sole odniesol 22. priečku zo 40, ktorí sa dostali do finále. Tuším nikdy predtým som ho v short tracku štartovať nevidel a popasoval sa s ním parádne. Ale viac o jeho dojmoch potom nižšie v článku .

Technické okienko


Čo sa týka nejakých veľkých premiér v rámci technických noviniek a pod, to už všetko prebehlo pred OH a vlastne u mnohých ešte rok predtým. Takže k videniu boli skôr iné designy rámov a pod. Na trati opäť dominovali FS ale to už sa rovnako stáva obohranou pesničkou. Čo mňa ale najviac zaujalo a to ešte na OH, boli modro žiariace nohy vidlíc SR Suntour. S tým súvisí aj prekvapenie v podobe nemeckého pretekára Maximiliana Brandla. Tretie miesto v short tracku a potom rovnako prekvapivé 5. miesto v XCO. Ak za to všetko môže elox, asi to skúsim aj ja .


Rovnako, čo sa týka plášťov, je trend jasný...balóny a rýchle vzory. Všetko má svoj dôvod a na túto tému som sa trochu pozrel v poslednom videjku na našom kanáli MTBIKER shop, kde sa dozviete, prečo tento trend „fičí“ a či má význam aj pre „hobby“.



Cink a jeho technika


Jedným z pretekárov, ktorí boli poriadne namotivovaní na MS, bol určite Ondra Cink. O tom, čo sa mu stalo na olympiáde, ste už čítali, jeden by povedal, že si nešťastie v pretekoch už vybral. Lenže pravdepodonosť bola opäť krutá ale veľmi ťažko povedať, koľko sa jej šlo naproti. V rámci olympiády a prasknutého ráfika, ktorý následne spôsobil defekt, si stále myslím, že tam mal nasadiť pri tých obrovských skalách a skokoch nejaký ľahký insert. No a teraz? Po tom, čo v úvode sobotného XCO vystrelil ako raketa, potrhal štartové pole a následne mal opäť na dosah medailu (bronzovú), zrazu počujem v predposlednom kole nadávku a vidím, ako tam „lomcuje" s páčkou radenia. To snáď nie....Ondra a jeho tím Kross Orlen je sponzorovaný Shimanom, takže vozí mechanické radenie XTR.



A keď ste videli môj report z Dubničáku, tam som písal o mojom probléme s radením (resp dôvod, prečo mením za elektriku na poslednú chvíľu) a stavím sa, že jemu sa prihodilo to isté. Prach s vazelínou spôsobí akési „spomalenie“ mechanizmu a ten potom chodí smerom na ľahší naprázdno. Jednoducho mačkáte palcom až nadoraz a nič. Takže vám tam ostatne ťažký prevod, sem-tam mechanizmus zase chytí atď. Samozrejme, Ondra ako sponzorovaný jazdec sa v tom nebude „nimrať“, povie, že problémy s radením a tým to končí. Shimano má evidentne problém, prevenciou je pravidelné čistenie a opäť sa dostávame k tomu, či by sa dalo niečo podobné eliminovať. Text vyššie neberte ako kritiku, veď „po bitke je každý generál", no skôr tému do diskusie . Prípadne ak viete presne, o aký problém šlo, dajte vedieť. V depe mu pomohli radenie rozbehať a výsledkom bolo 16. miesto. Po tesnom 4. mieste v rámci short tracku opäť poriadna „dávka“, no Odra je bojovník, zase sa oklepe a pôjde ďalej...

Prepáliť vedia aj tí najlepší


Poďme sa teraz pozrieť na tie najlepšie ženy v rámci sobotného XCO, kde by jeden povedal, že je rozhodnuté už po prvom kole. Dopredu totiž vyrazila Francúzska Pauline Ferrand Prevod a vyzeralo to, že predvedie po dlhom čase opäť svoju spanilú jazdu a súperkam naloží cez 2 min v cieli. Ale...postupne sa náskok začal zmenšovať, Pauline cúvať a cúvala až na konečné 6. miesto a stratu takmer 2:30 min. Neviem, či tam bol nejaký iný problém ale podľa mňa jej proste „seklo" po napálenom úvode . V treťom kole sa cez ňu dostala Evie Richards z Veľkej Británie a tá si išla pre svoj životný výsledok. Už v inom reporte zo svetového pohára som o nej písal, že je bojovníčka a rovnako „kus baby“ a pri pohľade na ňu máte pocit, že si strašne „dáva“.



Po tesnom striebre zo short tracku si tak odniesla oveľa cennejšie zlato v rámci XCO a stala sa prvým britským jazdcom, ktorý v rámci tejto disciplíny získal dúhový dres. Ak ku tomu pridáme zlato Toma Pidcocka z OH, tuším sa z Veľkej Británie stáva veľmoc aj v rámci MTB .


Výbornou a vyrovnanou jazdou si pre druhé miesto prišla Anne Terpstra z Holandska so stratou cca 1 min a pre bronz mladá Sina Frei zo Švajčiarska, ktorý uhájila v tesnom šprinte s Jolandou.

Ale priznám sa, že bronz som prial niekomu inému...Maja Wloszczowska. Bývalá majsterka sveta a dvojnásobná medailistka z OH je už legendou, ktorá sa tento rok lúči. V sezóne jazdila tak okolo 10. - 20. miesta ale veľké predstavenie si pripravila na majstrovstvá sveta. Do posledného kola bojovala o bronz, ale chyba v technickej pasáži ju stála šancu bojovať až do cieľa. Na druhej strane mala čas vychutnať si prejazd cez „bránu“, ktorú jej v depe pripravili, čo by inak nešlo. Všetko zlé je na niečo dobré, no nie? .


Návrat kráľa


Áno, tento nadpis som síce nedávno použil pri reportáži z Dubničáku, no nič iné mi nenapadá. Nino Schurter sa stal v 23 rokoch najmladším majstrom sveta v histórii XCO. O tom, čo následovalo, dobre vieme, až nás pomaly preteky a ich sledovanie trochu nudili, keď sme dopredu vedeli, kto vyhrá.
Mne osobne sa práve tento titul páčil zo všetkých najviac a jasne ukázal, čo znamená byť skutočný šampión a legenda...chapeau.
Ale posledné roky a príchod nových jazdcov všetko zmenilo v pravú chvíľu a treba povedať, že uplynulá a ani táto sezóna nešla Ninovi podľa predstáv. Áno, stále bol vpredu a bojoval, ale bicykel nad hlavu v cieli nedvíhal . Na OH bral „zemiak" a sám som bol zvedavý, ako príde pripravený na MS. A musím jedine zložiť klobúk dole...Po toľkých rokoch v tak tvrdom športe, ktorý sa každým rokom posúva a on sa stále dokáže motivovať. Spolu s Mathiasom Fluckigerom opäť ukázali, čo je švajčiarska škola techniky, všetkým z kopca ušli a bojovali spolu až do finále.



Ak ste videli posledný zjazd pred cieľom, to bola nádhera...totálne bomby, bicykle išli podľa mňa „možný“ doraz a rozhodnutie v záverečnom špurte. A do toho všetkého rev Roba Warnera v Redbull TV, ktorý nájdete aj vo videjku nižšie . Nino získava svoj 9. titul majstra sveta, trochu plešatejší ako pred 12 rokmi pri tom prvom, no zároveň je najstarším, komu sa niečo podobné podarilo. Mne osobne sa práve tento titul páčil zo všetkých najviac a jasne ukázal, čo znamená byť skutočný šampión a legenda...chapeau. Pre tretie miesto si prišiel Francúz Victor Koretzky.


Keď stále nemôžeš vystúpiť z tieňa


Hneď sa dostávam aj k striebornému miestu Mathiasa Fluckigera, ktoré je podľa mňa pre neho poriadne trpké. Ak ste Švajčiar a žijete v „dobe“ Nina, máte vážne ťažký život. Môžete spraviť takmer čokoľvek a stále budete v tieni. Tento rok už už to vyzeralo, že by sa z neho mohol Mathias dostať, no na OH hrách bol proti jeden malý Angličan. Ok, všetko by ešte spravil aj dúhový dres...a zase Nino, s ktorým prehráte o 3 sekundy. Ak ste videli jeho emócie a plač v cieli, museli ste doslova cítiť sklamanie a ťarchu jeho „kliatby“. Na druhej strane súboj vo Val di Sole si budeme ešte dlho pamätať...


Predstava o náročnosti


Výhodou wattmetrov je aj fakt, že ak s ním jazdíte, viete si potom doslova na vlastných nohách predsaviť náročnosť pretekov svetovej špičky. Aké ťažké sú MS? Veľmi ťažké . Príkladom môže byť záznam Ondru Cinka, kde mu Strava ukázala „weighted AVG power“ na hodnote 339 W, čo je ešte trochu skreslené jeho mechanickým problémom, o ktorom som písal. Napríklad 4. miesto v short tracku „stálo" 354 wattov.



V rámci segmentov a sobotného XCO čakalo pred cieľom druhé veľké stúpanie (cca 900 m dĺžka), kde bol vytvorený aj segment a pekne vidno, aký výkon tam bol potrebný v každom kole. Bolo aj súčasťou zavádzacieho okruhu a Ondro v ňom vytočil postupne tieto hodnoty – 459 W, 329 W, 346 W, 346 W, 390 W, 318 W, 293 W. Tie posledné 2 sú skreslené jeho problémami s radením, no pekne vidieť, čo obnáša pretekanie na MS, a hlavne pri hmotnosti okolo 68 kg.

Ako sa darilo našim


Celkové 22. miesto Martina Haringa v short tracku som už spomínal, v rámci XCO si prišiel pre 45. miesto (z 90 jazdcov) so stratou cca 7:30 min a nechal za sebou viaceré zaujímavé mená ako Anton Cooper, Simon Adreassen atď. Matej Ulík do cieľa nedošiel. Medzi ženami sme mali Janku Keseg Števkovú, ktorá prišla na 50. mieste (z cca 60 žien) a stratou jedného kola.

Zjazd, v ktorom sa nám darilo najviac, sme si už predstavili v minulom článku a ešte sa pozrieme na mladšie kategórie. V U23 sme mali Kristiána Jánošíka, ktorý došiel na 86. mieste so stratou 2 kôl, medzi juniormi Martin Hrtánek obsadil 63. miesto. No a medzi juniorkami potešila pekným 12. miestom Tereza Kurnická, medzi U23 sme potom mali Jakuba Jenčuša na 41. mieste a Radku Paulechovú na 51. mieste.

Výsledky všetkých diciplín vrátane štafiet potom nájdete na tomto odkaze.

Martin Haring (Dukla Banská Bytrica)


Ahoj, koľkaté MS v tvojej kariére boli tieto vo Val di Sole?
V horskej cyklistike myslím šieste.

Novinkou bol short track, čo si o ňom myslíš ako o disciplíne? Na „sveťáku“ som ťa v ňom štartovať tuším nevidel, no na MS si si short track „strihol".
Je to začínajúca disciplína. Je mi to bližšie ako šprinty, je to niečo medzi XCO a cyklokrosom. Tým, že to bolo brané ako samostatná disciplína MS, som sa tam rozhodol štartovať. Na sveťáku v tom nevidím veľmi význam, nakoľko buďme realisti, mne to pozíciu na štarte príliš nezmení, celý sveťák aj tak neabsolvujeme, takže význam zbierania bodov do SP odpadá. Popravde, je mi aj ľúto najlepších borcov, keď raz majú vyjazdené miesto podľa UCI rebríčka, príde mi nefér, aby to ešte potvrdzovali výsledkom v XCC. UCI svetová jednotka môže tým pádom ísť kľudne na štart 25., a zase naopak. Je to predsa len iná disciplína, UCI ju potrebuje nejako spropagovať, len toto je tiež jeden z pohľadov, či je to tak dobre.

Konečné 22. miesto zo 40 jazdcov, ktorí sa dostali do finále, je pre teba myslím pekný výsledok. Alebo si mal iné ciele?
Nejaké ciele som na short track nemal. Skôr išlo o to, skúsiť to a dostať sa do intenzity pred pretekmi, čo svoj účel splnilo a aj do pretekov som bol rozjazdený dobre.

Je to podľa teba dobrá príprava, resp. „prefúknutie trubiek“ pred sobotným XCO? Alebo ťa skôr short track unaví?
Je to celkom bolestivých 20 minút, ale ako rozjazdenie to bolo dobré. Zmenilo to tú zaužívanú prípravu, kedy mávam voľno dva dni pred pretekmi, takto sa to vymenilo, a mal som voľnejší deň pred štartom.

Poďme k sobote a XCO. Aký bol cieľ a ako prebiehali preteky z tvojho pohľadu?
Podľa minuloročných MS bol cieľ do 30. miesta. Tá trať mi profilovo vyhovuje, takže som si aj celkom veril. Jazdil som vačšinu pretekov do 40. miesta, v poslednom kole som však spravil chybu a išiel k zemi, čím som stratil pár pozícií. Najlepšie časy kola som mal okolo 30. miesta. Takže to zaostalo za očakávaním.

Čo hovoríš na trať? Je to podľa teba dobrý kompromis náročnosť/atraktívnosť? Mal si v nejakej sekcii problémy?
Tá trať patrí medzi moje obľúbené, je zväčša prírodná, trochu „hluchá" je tam tá zadná časť, odkiaľ organizátori ešte ubrali jedno stúpanie, ale myslím, že je na nej všetko.

Opäť si jazdil na HT, teda aspoň na short tracku, čo som mohol vidieť...nebol to pre teba limit v technike? Keď som videl, ako letia dole Schurter a spol. na FS, mal som pocit, že pozerám zjazd.
Mne ten HT sedí viac. Nemyslím si, že na fulle by som tam zrazu lietal ako Schurter, čiže keď som si zrátal tie klady a zápory, štartoval som na HT.

Nakoniec z toho bolo 45. miesto v XCO. Je to tvoj súčasný limit?
Myslím, že nie je. Ako som písal, spravil som v poslednom kole chybu a v ten deň z toho bolo 45. miesto. Za chyby sa platí, o to to mrzí viac, ale aj tak by to nebol nejaký super deň.

Bol by si radšej, keby pršalo a bolo blato? Viď. minuloročný Leogang...
Takto nechcem rozmýšlať, podmienky a trať majú vždy všetci rovnakú. Profilovo mi tá trať vyhovuje, celkom aj technicky. Vždy je to o tom jednom dni a ako si s tým poradíš.

Tým, že si šiel aj short track, v ktorom bola ešte kvalifikácia, tak si si celkom zapretekal. Je to podľa teba lepšie, že to nie je len o jednom štarte ale jazdci (ak vynecháme štafety) majú viac šancí?
Myslím, že tie disciplíny sa časom budú viac a viac profilovať, rovnako aj jazdci na ne. Je to momentálne skôr len také spestrenie.


MS vo Val di Sole sú už za nami, ale možno dobre poslúžia ako pozvánka na ďalšie kolo svetového pohára už tento víkend vo švajčiarskom Lenzerheide. Takže tí, ktorým sa nevydaril „majstrák“, majú zase ďalšiu šancu na pekný výsledok a my sa môžeme tešiť na ďalšiu dávku súbojov. Ale k MS sa ešte vrátime pohľadom našej mladej zjazdárky

Zdroj fotografií: Profimedia
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up84thumb_down comments 26 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rasťo Baránek – výborné 19. miesto na Majstrovstvách sveta vo Val di Sole

Rasťo Baránek – výborné 19. miesto na Majstrovstvách sveta vo Val di Sole

Aké to je zajazdiť top 20 na majstrovstvách sveta a na jednej z najťažších tratí, aké vôbec existujú? Viac v článku a rozhovore.
Simona Kuchyňková – pre 4. miesto v zjazde na MS so zlomeným zápästím

Simona Kuchyňková – pre 4. miesto v zjazde na MS so zlomeným zápästím

Keby bolo kedy, ale v zjazde na majstrovstvách sveta sme sa skoro mohli radovať z medaily. Hlavné je, že Slovensko má v gravity disciplínach skutočne veľký talent.
Čo nám ukázal svetový pohár v Lenzerheide

Čo nám ukázal svetový pohár v Lenzerheide

Pre mnohých záver sezóny, pre ďalších možnosť ďalšej „odplaty“ po majstrovstvách sveta. Alebo aj ďalší dôkaz, že si treba strážiť vnútornú stopu...
keyboard_arrow_up