Reportáž: XLC BikeFest Maratón - moja paródia na cyklistu

Reportáž: XLC BikeFest Maratón - moja paródia na cyklistu

Deň po maratóne v Stupave sme si to namierili rovno na BikeFest a postavili sa na štart dlhej trate. To znamená na mojich „lajbavých" nožičkách za dva dni cez 90 km, s takmer 3 000 m prevýšením v súťažnom tempe. Že málo? Pre mňa rozhodne nie.

Na mieste


Ale začalo to sľubne . Respektíve, ako sa to vezme. Túto noc som si konečne trochu pospala a ráno som už bola celá natešená na preteky. S nekonečnou zásobou elánu sme to odparkovali na lúke pri bikeparku, preukázali sa covid pasmi a šlo sa na registráciu. Inak, musím pochváliť štartovné balíčky, boli naozaj „nabité" a zmysluplné. Verím, že som nebola sama, koho potešili a prekvapili montpáky v balení. Ale k veci. Registrácia teda prebehla rýchlo a my sme sa šli pripraviť. Len krátko pred štartom vyťahujem kameru, že ju osadím na Mareka a normálne som urvala držiak. To bude asi tou posilkou (do ktorej nechodím). Pointa, druhý držiak som samozrejme nemala a teda so smútkom oznamujem, že po dlhej dobe mám článok bez tejto vizuálnej kopy radosti.



Štart


Dnes sme sa teda postavili na štart dlhej trate, 50 km s prevýšením 1 750 m. V úvode sa vytrepeme hore kúsok po lúke, ktorú nám vykášali tesne pred štartom a nasleduje krátky vymletý zjazd do obce. Lúku som dávala, spokojná, že ako mi to ide. Samozrejme, prišiel mini zjazd a už som mala všetkých pred sebou. Vrátane všetkých žien z trate. Rýchlo prechádzame cez obec a už je to tu. V podstate nekonečné stúpanie. Začína dlhou a celkom strmou lúkou a človek by čakal, že za ňou bude rovinka. Opak je pravdou a ja som rada, že aspoň tento rok si to pamätám a nenechávam sa oklamať. Tu stúpanie nemá konca.

Skutočné preteky


V začiatku stúpania sa mi podarí predbehnúť jednu babu a druhú po celkom slušnej dobe. No krátko na to prichádza rýchly zjazd. Na moju pomalosť mi už neprídu na um žiadne prirovnania, takže proste idem mne vlastným „geriatrickým" tempom. Vleziem pri tom do vymletého rigolu a choď ho ešte na brzdy. Extrémne pomaly sa vraciam do stopy. Zrazu za sebou počujem druhú bikerku. Po chvíli jej dávam priestor a len tak ma ofúkne. „Tak túto už nedobehnem”, prejde mi hlavou so všetkým obdivom.



Parádne rýchle, čisté zjazdy a ja to aspoň na chvíľu púšťam bez strachu o holý život.
Aj tak som sa o to snažila. Na lúčnom zjazde, v snahe dobehnúť ju, prekračujem svoje limity a bike nechávam, nech si so mnou robí, čo chce. Hádam ma len „nezabije" po toľkých pekných chvíľach spolu. Panika, stres a jedno oko stále na jej zadnom kolese. Toto bolo najadrenalínovejších pár minút môjho, inak spomaleného, sveta. Hore kopcom mi to ale tak trochu ide, stratu pekne sťahujem a stretáme sa na občerstvovačke. Rýchlo si natlačím ústa ako pažravý škrečok a trielim. Musím jej utiecť.

Stále hore


Prebrodím sa cez kopec blata a vchádzam do dlhšieho plytkého zjazdu. Opäť raz tlačím oči z jamiek a v tej rýchlosti by ma „nedal" ani gepard po troch porážkach. Som jednoducho hrdina. V takomto rozpoložení ma dobieha Marek, bikerka zatiaľ nikde. Väčšinu trate však ešte stále máme pred sebou.



A najbližšie v podobe dlhokánskeho stúpania. Snažím sa nahodiť tempo, no čoskoro mi dochádzajú sily. Nohy začínajú bolieť, tvrdnúť. Navyše už vidím za sebou druhú bikerku. S pocitom zajaca na odchyte točím nohami ako o život. Už len posledná zákruta. Tam kúsok je vrchol s občerstvovačkou. Poď Denisa, to dáš. Nedala. Stúpanie „sprudšelo" a ja som sa na to už proste musela vykašlať . Nohy ohlásili protest a k „papadlu" som to dokráčala pešo.

Paródia na cyklistu


Bikerka ma dobieha a tak je jasné, že tento boj mám prehraný. Ostáva už len ten so sebou samou. Na občerstvovačke do seba narvem posledné sústo a ide sa dolu. Či vlastne hore. Našťastie už len zopár záberov a na chvíľu mám od výšľapov pokoj. Pomaly to rozbieham a už aj stojím. Strom spadnutý cez cestu, obohnaný páskou. Mysľou mi prebehne predstava, ktovie či sa tu aj niekto nevytrepal. Až som rada, že pri mojom tempe nič také nehrozí.



No a čo nasledovalo potom, Chaplin by so mnou veľmi rád pracoval. Koreňový zjazd, ľavotočivá zákruta. Pri mojej rýchlosti sa ledva kolesá točia. Aj sa divím, že som sa na tých koreňoch vďaka tomu „nerozpleštila". Ale o tom potom. Prichádzam k ostrej zákrute a ani za nič zmeniť smer jazdy. A miesto po ceste si to „ženiem” rovno do kríkov. A neskutočne spomalene. Aspoň som mala toľko chochmesu a zastavila som. Otočila svoj „kamión" a poďme ďalej.

Kúsok vedľa zasa kamenistý zjazd. Ešte pred ním ma chytajú najčernejšie myšlienky, lúčim sa so životom. Samozrejme, už aj zliezam z biku . A znovu pešo. Posledná snímka do nemého filmu: Ideme po úzkej cestičke, po oboch stranách vysoká tráva a cesta samá zákruta. Naberám rýchlosť, keď mi nevyjde stopa a v jednej zákrute ma v momente pohádzalo do všetkých svetových strán. Padnúť v tej tráve, už ma nikdy nikto nenájde.

Keď to bolí


Samozrejme, nebol to len kopec srandy. Mimo spomínané úseky nás na trati čakalo pár hnusných výšľapov. Síce krátkych, zato veľmi prudkých a na už tak ubolené nohy to bolo ako štipľavou papričkou do oka. Samozrejme, opäť to dávam po vlastných.



Na trati stretáme cyklistu v kŕčoch. Za jazdy podávam magnézko a ide sa ďalej. A len o kúsok neskôr mi začnú neskutočne tvrdnúť stehná. Veď ja ani domov neprídem. No už tu je posledná občerstvovačka. Zjazd k nej idem po svojich, ešte mi to aj zdokumentuje fotograf. Veď prečo nie. Aspoň trochu odľahčenia pri tých ubolených „kuracích" nôžkach.

Konečne do cieľa


Teraz však už bude len dobre. Parádne rýchle, čisté zjazdy a ja to aspoň na chvíľu púšťam bez strachu o holý život. Pozriem na monitor a v jednej chvíli dosahujem rýchlosť cez 43 km/h. Hneď to hrdo hlásim Marekovi, akoby som práve zlomila svetový rekord. A už nás čaká len posledná pasáž cez bikepark po modrej, točíme na lúku do cieľa... Tu asi dosť pršalo. Všetko je riadne rozmáčané. V poslednej zákrute ma šmýka a len o chlp sa vyhnem pádu. Pár metrov od cieľového oblúka, to by bola iná smola.



Na záver


Do cieľa prichádzam ako tretia žena. Samozrejme moja súperka z trate ma „ofrčala" hneď za vrcholom. Aspoň že tej štvrtej som utiekla. Nevýhoda? Nie je čas na klábosenie. Rýchlo sa bežíme najesť, ospršiť a už aj začínajú vyhlasovať výsledky. Absolútnym víťazom na dlhej trati sa stal Ondrášek Šimon s čacom 2:31:38 a medzi ženami Vavrúšová Sandra s časom 3:34:04. Kompletné výsledky nájdete tu.



Keďže je posledný deň a maratón v podstate zakončieva festival, parkovisko je už takmer prázdne. Naložíme biky, plyn na podlahu a nič. Zapadnutý. A tak tam s mojimi 50-timi kilami tlačím veľkú dodávku v predstave, že to pôjde. Nešlo. No veľmi rýchlo sa zo všetkých strán pozbiehali chlapi a o chvíľu bolo auto vyslobodené. A ako prišli, rovnako rýchlo sa aj späť rozpŕchli. A bolo po akcii. Špeciálne by som sa teda chcela ešte poďakovať za takúto peknú pomoc na záver.

Samozrejme, poďakovanie patrí aj organizátorom. Trať bola ako vždy dobre značená, občerstvovačky plné, ľudia milí. A k tomu tá správna kálnická atmosféra , ktorú na iných maratónoch jednoducho nenájdete.
report_problem Našiel si v texte chybu?

XLC BikeFest Maratón

calendar_today 29.08.2021
label MTB - XC
place Kálnica (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up77thumb_down comments 18 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Singletrack MTB Maratón Košice - ako som nastúpil Barbare Benko

Reportáž: Singletrack MTB Maratón Košice - ako som nastúpil Barbare Benko

Maratón známy nielen pre svoje singletraily, ale tradične bohatú účasť kvalitných maďarských pretekárov a pretekárok. S jednou som zviedol aj „tuhý“ súboj priamo na trati...
Reportáž: Birell BikeFest 2021 - Rock Machine ENDURO Race

Reportáž: Birell BikeFest 2021 - Rock Machine ENDURO Race

Posledná augustová sobota patrila tretiemu kolu Slovenského pohára v endure, kde som ako „lokal rider" nemohol chýbať. Celé preteky SPEN prebiehali, ako sme už zvyknutí, v dvoch dňoch a to tréning netradične v piatok, a samotné preteky v sobotu.
Pozvánka: Birell BikeFest 2021 - na výber enduro aj maratón

Pozvánka: Birell BikeFest 2021 - na výber enduro aj maratón

Kálnické enduro sa bude už tradične konať ako súčasť najväčšej bike akcie na Slovensku a to Birell Bikefest 2021.
keyboard_arrow_up