Reportáž: 24 hodín MTB Trenčín a 10 000 výškových metrov ako bonus

Slovak International 24h Ultracycling Championship - VKT 24h MTB. Nádherný názov. Vzbudzuje rešpekt. Pokúsim sa podať výkon hodný jeho mena.

Mapa Slovenska sa nám farbí do jesenných farieb. Niekoľkokrát sa mení miesto aj okruh. Bude vôbec? Dva dni pred štartom mi píše kamarát: na 99 % idem tú 24 hodinovku. Stano @sten-tntcrew píše, že mám zavolať aj teba. A je vymaľované. Chrobák v hlave. Tu ma bolí, tam ma bolí. Potrebujem skôr oddych ako ultra preteky. Ale predpoveď počasia, na rozdiel od minulého roka, vyzerá parádne. 24h je hlavne o hlave, tak sa skúsim tento rok ešte raz prepnúť. Nakoniec mi preplo viac, ako bolo treba. V piatok som ešte v práci. Ranné vstávanie. Celý deň sa nezastavím. Balenie a príchod na miesto na poslednú chvíľu. Tesne pred štartom som zrelý tak na posteľ, nie na bike.

Okruh

Pre mňa to boli skôr výzvy ako preteky.

3,5 km, 120 v. m., podľa Stravy 3,6 km a 94 v. m., realita niekde uprostred. Kolotočeee... Nakoniec to ale nebolo také zlé. Okruh nebol vôbec nudný. Bolo tam všetko. Povrch prevažne jemná, uhladená šotolina. Hneď po štarte sa začalo stúpať. Kratší zjazd, otočka o 180°, zvlnená rovinka. Nasledovala pekná stojka a za ňou dlhý a rýchly zjazd, ktorý končil strmým rozbitým úsekom. Kratučký hlinený singel a široká lesná cesta takmer po rovine nás priviedla do ďalšieho stúpania. Najprv stojka po rozbitej panelovej ceste, najhorší úsek trate. Prekrížime asfalt, jediný na trase. Stúpanie pokračuje v slušnom sklone. Posledných 200 m do cieľa je mierne klesanie.

Počasie, oblečenie, technika

Terén je suchý, takže sa šlo dobre. Jasno, teploty mali byť okolo 10 °C v noci, cez deň cez 20 °C, čo nakoniec bolo aj reálne. Väčšina okruhu je v lese. Severná strana s kratším zjazdom zostala chladná aj cez deň. Naopak na južnej strane s dlhým strmým stúpaním cez deň dobre hrialo. Dlhý zjazd bol veľmi rýchly, takže dosť prefúkalo. Čo si obliecť? Riadna alchýmia. Časté prezliekanie je strata času, jazdiť tak dlho v niečom, čo nesedí, je ešte horšie. Zbalil som takmer celý cyklo šatník. Nakoniec som na noc zvolil zateplené nohavice doplnené hrubšími podkolienkami. Navrch jedno tielko a membránovú bundu.

Po západe slnka ešte šatka na krk a tenká čiapka pod prilbu. Zips na bunde zo začiatku dostal poriadne zabrať, no neskôr som sa ho už ani nechytil. Pred obedom, keď sa už vzduch vyhrial, šli podkolienky, čiapka a šatka dole. Bundu nahradil dres. Nohavice zostali. Sparený zadok síce zažil stredovek ale severná strana bola stále chladná. Keby mi prefúklo kolená, mohol by som to zabaliť. Bicykel zostal tak, ako bol. Nestihol som ho ani umyť. Vymenil som len nalomené radiace lanko. Na nič iné nebol čas, ani chuť. Musí vydržať. Ale pri mne je už na to zvyknutý.

Poďme sa voziť

Po príchode na miesto sa ideme prihlásiť, zaplatiť štartovné. Pokyny od organizátora pred štartom. Prezliecť sa, nahodiť svetlá a číslo. Môžme začať. Na štarte sa zišla skromná partička nadšencov. Vidím aj tváre z minulého roka. Úvodné kolo je zoznamovacie a mám pocit, že aj moje najrýchlejšie. Chalani idú od začiatku neskutočné tempo. Neverím, že ho udržia do cieľa. Niekoľko kôl mi trvá, kým sa rozhýbem. Potom skúsim pár rýchlejších, ale cítim, že tadiaľ cesta nevedie. Štart bol o 18-tej hodine. Vychutnáme si západ slnka, zapíname svetlá a ponárame sa do tmy.

Ideálna stopa nacvičená, zapínam autopilota . Chvíľu sa mi ide dobre, potom zase zle. Ako na hojdačke. Vravím si, že to nesmiem pokašlať so stravou. Pokiaľ budem prihadzovať do kotla, a kotol bude spaľovať, dobre bude. Nechcem veľmi zastavovať, tak tlačím tyčinky za jazdy. Doslova. Už som tento rok všetkého prejedený. Po štyroch hodinách zastavujem na bagetu, pochodím si a ide sa ďalej. Chalani si stále držia šialené tempo, dostávam kolo a kŕče do brucha. Sakra, zase ako na Spiši a akosi skoro. Spomaľujem, pol hodinu sa s tým trápim. Zachraňuje ma energeťák z občerstvovačky. Príjemná chuť limetky s mätou. Bublinky mi vyvetrali žalúdok a je dobre. Môžem valiť ďalej.

Medzitým som dostal ďalšie kolo. Stretám Stana. Sťažuje sa na radiacu páčku. Už známy problém - XTR páčka sa rozhodla neradiť. Zastavím sa znovu najesť. Nedožul som ešte ani banán a ďalšie kolo. Prestávam tomu rozumieť. Čelo jazdí v skupinke. Ja ako vždy sólo. Stáva sa mi, že niekoľko kôl nikoho nestretnem. Len ticho, tma a kužeľ svetla predo mnou. Už odišli aj ľudia, čo opekali popri trati. Ani vtáci nepištia. Veľká vďaka za kofeín. Jedlo a vodu čerpám výlučne z občerstvovačky. Od sponzorov treska, saláma, šunka, keksíky, energeťáky, minerálka. Doplnené o jablká a banány. Každé doplnenie vody som vždy využil na jedlo a krátku prestávku. Šunka s pečivom a jablkom, ďalšia zastávka banán a keksík.


Nadránom bol skvelý teplý čaj. Občas energeťák na vyvetranie žalúdka. Do fľaše výlučne nesladená minerálka. Fungovalo to výborne. Čo nefungovalo, bol čas. Strašne sa vliekol. Rozvidnenie trvalo celú večnosť. Celý nasledujúci deň bol nekonečný. Ráno sa dozvedám, že som prvý. Aspoň na chvíľku. Nechce sa mi veriť. Polovička pretekov za nami. Tempo sa spomalilo. Videl som tejpovať jedno koleno, počul o boľavých krížoch. Jazdcov akosi ubúda. Každý už je toho točenia očividne prejedený. Po 18-tich hodinách sa zdá, že už nikto nepreteká. Medaily sú jasné. Vozíme sa po trati pohodovým tempom. Prestáva ma to baviť. Štyri hodiny pred cieľom sa dozvedám, že som tretí. Nie druhý, ako som si myslel. Unikol mi jeden pretekár, ktorý je len kúsok predo mnou. Kamarát je prvý, strácam naňho jedno kolo.


Tu niekde začína peklo. Tak toto nie. Chcem to druhé miesto. Také tempo som nemal ani na začiatku. Netrvalo dlho a posúvam sa o priečku vyššie. No do cieľa je ešte ďaleko. Miesto si treba aj udržať. Táto rýchlosť sa prestáva páčiť žalúdku a znova spomaľujem. Pozíciu si už ale držím. Dávam sa dokopy. Asi nízka hladina cukru, alebo naopak, vysoká hladina kofeínu? Dorazím ešte 10 tisíc výškových metrov. To, čo som ráno zavrhol, sa vďaka tomuto naháňaniu zdalo reálnym. Výškové metre poskočili, ale mám málo času. Stíham? V hlave to „šrotuje" – možno. Skúsim. Dobieham kamaráta. Ten nechápe, čo stváram. Nadáva mi. Vraj idem domov na bicykli. Ale aj keby ho malo roztrhať, prvé miesto si vziať nenechá. V poslednom kole preliezam hranicu 10 tisíc výškových metrov. Kamarát je tesne predo mnou. Pred cieľom mi nastúpi tak, že nemám šancu. Mizne v diaľke. Končíme 5 minút pred 24h. Gratulujem Mišo. Zaslúžené prvé miesto.

Najazdili sme cez 350 km, 22,5 h v sedle bicykla a nastúpali cez 10 tisíc výškových metrov. Tie nám, ako príjemný bonus, boli uznané v rámci výzvy Everesting 10k.


Vďaka patrí hlavne organizátorom VKT a sponzorom za to, že to vôbec bolo. Za tú možnosť zapretekať si na 24 hodinovke. Tento rok znovu jediné podujatie tohto typu na Slovensku. Skromné podmienky nevadili. Naopak, malo to svoje čaro. Fotky na pamiatku nám spravil 10-ročný Stanko Hvizdoš. Za to má moje veľké ĎAKUJEM.

Trilógia

Nechcem opakovať po Imromanovi, ale nedá mi to nespomenúť. Tento rok som absolvoval tri preteky. Spišských 333, Novodubnický maratón (trasu King) a teraz 24 hodinovku. Každé preteky boli o niečom inom.

• Spiš bol jedinečný v plánovaní a orientácii. Až na jednu občerstvovačku v strede trasy bolo všetko na nás, ako si zabezpečíme. Kde naberieme vodu, koľko jedla povezieme so sebou. Dôležité bolo hlavne prísť do cieľa.
• King má pravú chuť náročného maratónu. Technická trať a poriadna dávka výškových metrov ťa parádne vyžmýkajú.
• 24h je iná. Kratší okruh, možnosť zázemia. Je to dobrá príležitosť vyskúšať si, koľko toho zvládneš v skupinke nadšencov. Celý deň si v spoločnosti rovnako „postihnutých“ v takmer rodinnej atmosfére.

Pre mňa to boli skôr výzvy ako preteky. Neplánujem ich jazdiť pravidelne, ale možno si niektoré z nich ešte niekedy zopakujem. Pre tie zážitky, ktoré mi už nikdy nikto nezoberie.