Reportáž: Krásny koniec sezóny - Blinduro podzim 2021

Každý rok ukončujem sezónu u našich susedov na pretekoch/nepretekoch Blinduro podzim. Tento rok sa konali opäť po niekoľkých rokoch na Valašsku, konkrétne v obci Karolinka.

Táto lokalita je môjmu srdcu blízka, lebo práve tu som prvýkrát (ne)pretekal v endure. Preto nepretekal, lebo na tejto akcii ide viac ako o výsledok, o zážitok. Tieto preteky sa jazdia „na oči", čo znamená, že trať sa nedá natrénovať deň vopred a to ich robí tak skvelé.

Deň prvý

Blinduro sa jazdi dva dni a štart celého podujatia je v sobotu ráno. Keďže miesto konania pretekov je len 100 km od môjho bydliska, tak som sa rozhodol presúvať práve v sobotu ráno. Prezentácia do 9:00 mi poskytuje luxusný čas na presun do dejiska. Môj štart do pretekov je o 11:50, tak aj času na prípravu mám koľko potrebujem. Prípravou myslím raňajky, kávičku, wc a mazanie reťaze . Ráno tu je celkom zima, ale predpoveď počasia sľubuje krásne slnečné počasie s teplotou okolo 12 °C, čo je na bicyklovanie, aspoň pre mňa, ideál.

Konečne štart

Desať minút pred obedom sa dostávam do pretekov konečne aj ja, ale po zistení, že ideme na Kohútku, ma to nadšenie trošku prechádza. Ved to je kopec ako „krava". Moje kolesá nafúkané na zjazd, čiže 1 a 1,2 bar, mi na pohode v stúpaní po asfalte asi nepridajú a očakávam aj nejaké „odpustky" za toto. Ale keď sa mi v stúpaní otvorili tie nádherné výhľady, zabudol som na únavu. Toto mi vždy prinesie nové sily a úžasný pocit. Pri stúpaní vidím v lese namotané „mlíko", ako vravia Česi a tak citim koniec asfaltového mordoru. Štart prvej RS je pod parkoviskom pri lyžiarskom vleku v strede lúky.

Konečne dolu

Na prvej RS mám vždy trošku nervozitu, keďže neviem, čo od toho čakať a aký bude terén. A ako je u mňa zvykom, dal som premotivovaný štart dolu lúkou až po prvú zatáčku, ktorá bola odklonená a mokrá. „Rock and roll“ v prvej zákrute víkendu pre divákov a hurá ďalej. Slová od divákov: „vem si život", sú tu celkom opodstatnené. Ale zvyšok RS som dal bez väčšej chyby, obehol pár ľudí a tak som bol celkom spokojný.

Znova asfalt, znova do kopca

Na druhú RS sme sa museli dostať z nejakej doliny tlačením pod koniec zjazdovky, alebo začiatok lanovky. Ako chcete. Tam bola aj občerstvovačka. Chleba se „špekem", frgál a slivovica s redbullom. Konečne jedlo pre ľudí. Dosť už bolo za sezónu banánov a melónov. Aj keď ani tie nechýbali. Od lanovky sa dalo ísť v sedle ďalej na druhú RS. Tá začínala o niečo nižšie ako prvá, ale charakter bol veľmi podobný. Končila takmer úplne dolu a zasa v blate. Asi to tu je nejaké pravidlo.

Dlho dolu a dlhšie hore

Trojka bola na vrchole zjazdovky, ale tentokrát v Karolinke. Veď to je zas ďaleko a vysoko, vravím si. Ale nakoniec to nebolo vôbec také strašné. Trošku dolu, trošku cyklotrasy, trošku výhľadov, trošku veľa stúpania a sme tam. Zadýchaný, spotený ale spokojný. Tu chcem pochváliť slečnu alebo pani, čo ma predbehla na poslednom stúpaní. To ma dojalo a naštvalo zároveň . Asi sa budem opakovať, ale ten výhľad, to je paráda. 3. RS bola taká že, lúka, les, lúka, les, dlhá lúka, les a cieľ. Dolu nohy odpísané a na dych som si musel ešte chvíľu počkať. V cieli slivovica a môžem ísť do sprchy.

Druhý deň, nové výzvy

Nedeľa priniesla rannú teplotu -2 °C a ľudia, čo spali v autách a stanoch, museli byť určite skvelo oddýchnutí a pripravení na ďalší súťažný deň. Po štarte sme sa vybrali na úplne opačnú stranu ako v sobotu. A tu sme si aj trošku potlačili. Krátky transfer na štvorku, ale prudký statočne. Ale, keby som vedel, čo ma tam čaká, tak tlačím s úsmevom. Táto RS bola síce krátka ale nádherne technická. Kamene, korene, odklonené točky, traverzy. No krása. Na konci bola asfaltová cesta, ktorú som si pamätal z minulých ročníkov. Takže som vedel, že transfer bude znova dlhý a výživný. Ale tak to má byť. Enduro nemá byť zadarmo.

Toto mi je známe

Ďalšia RS s číslom päť mi bola trošku povedomá. Ale až po štarte mi došlo, že už som ju išiel. Pred asi tromi rokmi, keď bolo Blinduro podzim naposledy na Valašsku. Na konci je krásna kamenistá pasáž, ktorá preverí každého jazdca. A aj tak bolo. Pár popadaných ľudí som tu obiehal. Mne sa to podarilo prejsť parádne a pocit to bol naozaj skvelý. Ešte stále bez pádu . Táto RS ma slušne nakopla a ešte viac som sa tešil, čo ma čaká.

Šestka

Transfer na túto RS sa dá rozdeliť na dve časti. Prvá je dolu kopcom na vydýchanie a druhá „šľapačka" ako blázon. Dostali sme sa na vrchol bikeparku Kýčerka. Aj začiatok meraného úseku bol typicky bikeparkový. Vyšejpovaná trať s množstvom upravnených klopiek. Vcelku príjemná zmena. Asi v polovici sa trail odpojil od upravenej trate a začala dalšia zábava vo voľnom teréne. Naozaj velmi pekný a rozmanitý trail s množstvom pekných usekov, či už technických, výšľapových, alebo úplne rozbitých.

Posledná, bohužiaľ

Posledná, čiže siedma RS, bola vlastne tá istá ako tretia. Takže sme si mohli dať reparát. Mne to až tak dobre nešlo a dokonca som tu zaznamenal aj prvý pád. Našťastie nič važne, len malé škrabance. V cieli štandardne skvelá atmosféra a ako inak frgále a slivovica .

Výsledky

Muži - absolútne:

1. BLÁHA Vojtěch - Rock Machine
2. ŽILÁK František - Superblindurista
3. KRÁL Antonín - Kellys factory team

Ženy - absolútne:

1. DRENGUBAKOVA Andrea - N1 Team
2. KUCHYŇKOVÁ Simona - OKO EVERYWHERE RACING
3. BALÍKOVÁ Pavla - Superblinduristka

Každý rok chválim túto akciu do nebies a nebude tomu inak ani tento rok. Chalani okolo Michala Prokopa majú naozaj cit pre organizovanie podujatí. Samozrejme, za tie roky už aj mnoho skúseností, čo je pre jazdcov vždy len velké plus. Trate boli dobre značené, dobre premyslené - tak, aby to nebolo zadarmo ale ani aby sa tam človek nezabil. Kto ešte nevyskúšal jazdiť preteky „na oči”, by to mal určite skúsiť. Aspoň mňa to neuveritelne baví.