Priedhorie a Manínska tiesňava – ako stvorené na tréning aj kochanie

Priedhorie a Manínska tiesňava – ako stvorené na tréning aj kochanie

Dnes mám pre vás tip na okruh, kde čaká nádherný kopec a okrem toho sa viete pokochať aj zaujímavými miestami.

Sezóna ubehla doslova ako voda. Síce klišé, no práve pri plánovaní tohto výletu som si uvedomil, že čas vážne beží, ak sa človek nenudí. Hovorím si, veď nedávno sme si ukázali okruh cez Slovenské Pyreneje a potom mi docvaklo, že to bol máj a teda jar. Takže opäť by sme si mohli dať niečo na „žiletke“, ktorá ma rovnako na jeseň začína viac lákať. Teda nič proti letu, no v sezóne jazdím najmä MTB, či už v rámci pretekov, alebo aj výletov z jednoduchého dôvodu – technika a zvyk. Bavia ma dlhé výjazdy, maratóny, traily a keď jazdím všetko na MTB, sme potom doslova ako jedno telo, čo je výhoda. Ale o tom si povieme inokedy v samostatnom článku v zmysle „čo ma naučila táto sezóna“.



Ale keď už veľké množstvo trailov pokryje lístie, pridá sa menej stabilné počasie, mám chuť si opäť užiť aj viac cestných švihov a tak mi napadol aj tento výlet. Prvým impulzom bolo Okolo Slovenska, ktoré tento rok prechádzalo cez Manínsku tiesňavu. No a druhým bol fakt, že už dlho mám v pláne prejsť si komplet lesné stúpanie v Strážovských vrchoch, ktoré začína v dedinke Sádočné a ponúka naozaj zaujímavé parametre. Navyše oboje sa dá zakomponovať do pekného okruhu, ktorý nájdete nižšie vo videjku a pod ním ešte pár vecí navyše...



Mapka a GPX v sekcii Výjazdy a záznam v aplikácii Strava.

Domáce klasiky okolo Rajeckých Teplíc


Tak si užite jeseň, prípadne vyskúšajte niekedy na jar...ako rád hovorím, poznačiť do „to-do“ listu.
Keďže vyrážam zo Žiliny, prechádzam cez Turie a cez Rajecké Teplice. Do Rajca ale nejdem po hlavnej ceste, dá sa pekne obísť po dedinských „spojkách“, ktoré mám vážne rád. Na jar, keď bežia klasiky, si tu dám do tela, pretože tie kopčeky majú podobný charakter a hrám sa na „pretekára“. Ešte lepšie sú v opačnom smere, tam vás čaká dvojica „bergov“ a keď si ich dáte za sebou v tempe, môžem len odporučiť. A ten, kde začíname vo videu, teda nad Stránskym, má ešte hore aj kaplnku, to je úplne ako známy Muur-Kapelmuur. Hlavne sa vyhnete premávke a v Rajci, keď odbočíte smerom na Domanižu, máte opäť pokoj. Práve tento okruh, teda Rajec - Domaniža – Považská je u žilinských cestných cyklistov možno najpopulárnejší, navyše sa dá vylepšiť, teda predĺžiť smerom na Pružinu. No a keď prídete do dedinky Sádočné, je tu ďalšia extra možnosť.



Nenápadné ale o to krajšie


Práve v tejto nenápadnej dedinke začína prvý „highlight“ nášho výjazdu, teda kopec, ktorý vedie až pod Hrubú Kečku do výšky cca 921 m n. m. Stačí, keď sa pozriete na hradbu, ktorá sa pred vami v diaľke objaví. Ako prvé určite zaujmú parametre, teda dĺžka cca 7,4 km, priemerný sklon 7 % a prevýšenie 520 m. Navyše na vás čaká nový koberec a rovnako možnosť vytvoriť si okruh, kedy zbehnete do dediny Priedhorie.



A hlavne budete mať pokoj a môžete si vychutnať stúpanie, vlastné „fučanie“, pričom najmä na jeseň vám farby okolo zrejme vyrazia dych. V mojom prípade už bola väčšina lístia na zemi, ale zase vďaka tomu lepšie presvitalo slniečko.



Približne v troch štvrtinách kopca sa odpája cesta na Priedhorie, no my pokračujeme ešte vyššie. Nenechajte sa zmiasť, je tam aj zjazdový úsek, pričom cesta zrazu skončí na veľkej lúke. Inak na asfalte nájdete skratku TDVP a značenie kilometrov, čo je predpokladám zo série Tour de Vrchár Považia...na tejto sérii sa podieľa aj Majo, alias Bimjeam.



Hore sa pokukám, slniečko hreje, hodím bundu na zjazd a vraciam sa späť až k spomínanej odbočke. Ňou zjazdujem až do Priedhoria. Väčšina cesty je pekný asfalt, no záver už je rozbitejší, ale na 28 mm odolnejších plášťoch v pohodičke. Ak bude chladnejšie a chcete ísť na žiletke, odporúčam opačný smer. Teda sekcie „gravel“ si dáte smerom nahor, a dole sa spustíte po krásnom asfalte, ako sme šli hore, čo bude vo výsledku rýchlejšie a pohodlnejšie...

Len doplním, že z tejto oblasti máme tiež výlet na MTB, kde nájdete ten fajnový trail lesom, ktorý cestu križuje a rovnako sú tieto kopce sčasti súčasťou maratónu v Pružine.



Z Priedhoria už pokračujem klasicky po ceste a kúsok pred Sverepcom sa pripájam na „starú“ cestu, ktorú si možno ešte pamätáte, keď nebola diaľnica a smerujem k Považskej. Kávička a niečo sladké na pumpe je už taká klasika, za mňa rozhodne ideálny „pit stop“, ktorý ma dlho nezdrží. Treba sa ešte dostať cez mesto, smer Bytča. Na a čaká nás druhý „highligh“...

Manínska tiesňava


Tento náš najužší kaňon je pomerne známy a navyše si ho viete pekne obzrieť aj zo sedla bicykla. Cesta v podstate neustále jemne stúpa, ale keďže stále na niečo pozeráte, sklon ani nebudete vnímať. Prejdete okolo autokempu, čaká vás krásna alej stromov, a zrazu sa objaví doslova skalná brána ako z Pána Prsteňov.



To ale nie je všetko, pretože ak prejdete cez dedinu Záskalie a pokračujete ďalej, čaká Kostolecká tiesňava a pred ňou ešte najväčší previs v Karpatoch – Kostolecký dóm. Všetky tieto miesta plus pekný tip na peší výlet nájdete v našom videu na kanáli MTHIKER.



Prejdete teda ďalšiu tiesňavu a keby máte gravel či MTB, môžete pokračovať až do dedinky Vrchteplá, z ktorej sa dá pekne dostať do Súľova a odtiaľ do Rajeckých Teplíc, napríklad cez sedlo Patúch. Ale my sme dnes na žiletke, takže je tu iná možnosť. Ale nejdem hrať experta, tento okruh na cestnom bicykli mi poradil až kamarát Mišo (Mishox) tento rok, keď si všimol, že chodím vždy Manínsku tam a spať rovnako. Za reštauráciou čaká odbočka doľava a pekne do kopca.

Cesta je z tejto strany trochu rozbitá, no opäť nič strašné a hlavne vás čaká „čerešnička“, teda záverečná stena s priemerom takmer 14 %.



Z vrcholu sa potom spustíte do dedinky Plevník Drieňové a na hlavú cestu vás „vypľuje“ kúsok pred dedinou Predmier. No a tu sa otvára ďalšia zaujímavá možnosť, pretože viete prejsť cez mostík a pridať si kopec na Kasárne Javorníky. Ten rozhodne odporúčam, rovnako budete mimo autá a tvorí v podstate vstupnú bránu do Beskýd. Viac o ňom nájdete v samostatnom článku, keďže patrí aj do našej série „Najkrajšie stúpania“.



Ja už som potom pokračoval rovno smer Žilina, pretože svetlo je skutočne teraz „nemilosrdné“. Dokopy teda 123 km s prevýšením okolo 1 650 metrov. Navyše nemusíte vyrážať len zo Žiliny, Priedhorie aj Maníska sa dá zakomponovať z rôznych smerov. Tak si užite jeseň, prípadne vyskúšajte niekedy na jar...ako rád hovorím, poznačiť do „to-do“ listu.

Výbava na švih


Na záver ešte doplním, čo som mal na sebe pre tých, ktorých tieto veci zaujímajú a práve vďaka videu si potom viete dať do kontextu s podmienkami. Teplota bola v priemere okolo 6 stupňov, nechýbali dlhé zjazdy, aj vyššia itenzita (kopce).



report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up82thumb_down comments 22 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Výzva 3 000 - vyber si pohorie a nastúpaj 3 kilometre

Výzva 3 000 - vyber si pohorie a nastúpaj 3 kilometre

Ako vyzerá takáto jazda v Malých Karpatoch, aké cestičky pre cestný bicykel sa dajú v tomto pohorí objaviť a aká dlhá jazda je na tieto výškové metre potrebná?
Grossglockner - ''len'' 18x Braunsberg

Grossglockner - ''len'' 18x Braunsberg

Keď príde na ťažké výzvy, som rada sama. Moje tempo, moje krízy. Nechcem sa starať o niekoho ďalšieho. Tak to má vraj aj Lucy. Možno práve preto urobíme obe výnimku? Poďme Grossglockner!
Prečo jazdím (najmä v lete) skoro ráno

Prečo jazdím (najmä v lete) skoro ráno

Máte ráno čas a rozmýšľate, či sa ho oplatí investovať do jazdenia? Je pár dôvodov, pre ktoré to môže byť jedno z tých lepších rozhodnutí a prípadne aj cesta k dobrej kondícii a čistej hlave.
keyboard_arrow_up