Zjazdovanie piatich kontinentov na jednom ostrove - to je Madeira

Pre každého bikera sú výjazdy na lesné traily malým sviatkom. Ten pocit, ktorý sa prežíva pri jazde po obľúbenom singláči z kopca, sa opakuje vždy. Aspoň u mňa to tak funguje.

Pocit, ktorý je spúšťačom endorfínov a vzrušenia z rýchlej, možno trochu riskantnej jazdy. A bezprostredné zdieľanie svojich zážitkov po jazde s rovnako vyhecovanými spolujazdcami vyvoláva okrem „brofist-u" aj vzájomnú súdržnosť, povzbudenie, pochopenie, uznanie, obdiv v tom, ako úspešne sme práve zdolali ďalší „dolekopec“.



Predstavte si takéto pocity a zážitky prežívať niekoľkokrát denne, deň za dňom ale nie na obyčajných trailoch, na ktoré ste zvyknutí zo svojho okolia.

Okrem bikovania sa dá na ostrove skvele túrovať, surfovať alebo skúsiť canyoning.

Ale na trailoch, ktoré sa začínajú v blízkosti štítov takmer 2 000 m nad morom, na čarovnom ostrove s alpskými či otvorenými singletrailmi, schádzajúcimi do borovicových, neskôr voňavých eukalyptových až džungľových pralesov a končiacich niekde na útese s pohľadom na nekonečný modrý oceán. Na udržiavaných trailoch svetovej kvality, spravovaných bikovými domorodými nadšencami, ktorí sa s citom každoročne o ne starajú a zdokonaľujú ich. Na mieste preslávenom z organizovania viacerých svetových enduro pretekárskych sérií. Na mieste, kde sa dá jazdiť 365 dní v roku so stálou teplotou 20 - 25 stupňov Celzia a nachádza sa tam približne 300 km trailov. Na mieste, kde za jeden deň jazdenia zažijete všetky štyri ročné obdobia.


To všetko na pomerne ľahko dostupnom ostrove s názvom MADEIRA. Tento ostrov má iba 57 km v dĺžke a v najširšom bode má len 22 km. Napriek tomu je neskutočne rozmanitý. Ja hovorím, že Madeira je taký dostupný Nový Zéland, pretože od nás nie je tak ďaleko a svojou prírodou sa vzájomne veľmi podobajú. Ak by ste si to nechceli iba predstavovať a rozhodnete si dopriať pre seba a svoje hobby „Vianoce“, môže vás čakať okrem exotického dobrodružstva aj vyčerpávajúci bikerský program:

• 5 dní enduro jazdenia, zakaždým na iných trailoch
• Zjazdených 35 km denne, priemerne 2 000 m výškových zjazdov a 200 m stúpaní
• Objavovanie ostrova z každej jeho strany krížom-krážom

Moje rozhodnutie zajazdiť si na tomto ostrove padlo veľmi rýchlo. Cítil som, že to musím vyskúšať na vlastnej koži a takmer okamžite som sa začal pripravovať na cestu. V dnešnej dobe zbaliť bike do tašky alebo do krabice od bicykla a premiestniť sa s ním letecky, nie je žiadny problém. Najlepšie sa cítim na svojom biku a viem presne, v akom technickom stave sa nachádza. Preto som sa rozhodol zobrať moju mašinu so sebou. Druhá možnosť je požičať si bike priamo na mieste.

Ideálny typ bicykla pre trate so zákrutami s klopenkami, dropíkmi, množstvom koreňov a skál ale aj nevyspitateľnými úsekmi, kde aj profík odfukuje, je enduro s vyššími zvihmi. Samozrejme, krásy ostrova sa dajú objavovať aj menej náročným jazdením, formou cross-country a v tom prípade bude dostačujúci aj trail bike. Okrem bikovania sa dá na ostrove skvele túrovať, surfovať alebo skúsiť canyoning. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o hiking prikladám zoznam aktivít a turistických trás na Madeire. Na ostrove je mnoho turistických chodníkov a na svoje si prídu nielen skúsení turisti, ale aj ľudia, ktorí chcú len rekreovať, či dokonca rodiny s deťmi. Ja som samozrejme išiel bikovať ale vyskúšal som si aj surfing počas voľného dňa. Kto má rád vodu a vlny, tento zážitok maximálne odporúčam, aj keď si v živote nestál/a na doske.


Na Madeiru sa dá dostať aj priamym letom, ideálne buď z Prahy alebo aj z iných európskych miest. Hlavné mesto Madeiry je Funchal s asi 120 000 obyvateľmi. Dĺžka letu je niečo cez 4 hodiny, čo je tak akurát dosť, než začnete mať nutkanie si poriadne vystrieť „hnáty". Pristávanie na madeirskom letisku je celkom vzrušujúce, keďže na ostrove je takmer nemožné nájsť rovnú plochu. Tretina pristávaciej dráhy je preto osadená na betónových pilieroch vysunutých nad oceán. V minulosti sa stalo, že lietadlo neubrzdilo a preto dráhu museli niekoľkokrát predlžovať.

Rýchly „pick up" z letiska do hotela, vybalenie vecí, zoznamovanie sa s okolím a samozrejme kontrola a skladanie bicykla po prevoze. Dobrá správa je, že bike je nepoškodený a do pár minút poskladaný. Na záver dňa ostane čas na dobrú privítavaciu večeru, napr. veľmi oblúbená a chutná hlbokomorská „black scabbardfish“, v preklade čiernopásavá ryba, pre ktorú sú vody pobrežia Madeiry ideálne pre trenie. Preto ich tu je veľké množstvo a ľahšie sa lovia. Musí byť však dobre spracovaná, keďže obsahuje jedovaté toxíny.


Program ďalších dní je jednoznačný. Vždy ráno po bohatých raňajkách v hoteli už netrpezlivo čakáme pred sídlom lokálnej agentúry Freeride Madeira na vopred dohodnutý „pick up" dodávkou s vlečkou pre uchytenie 10 ks bicyklov. Agentúra sa snaží poskladať jazdcov do skupín s čo najvyrovnanejšími black scabbard „skills" podľa prihlasovacieho dotazníka. Tým sa snažia na trailoch vyhnúť prípadnému čakaniu na seba a na pomalších jazdcov a zabezpečiť plynulosť jázd. Ak sa prihlási desať jazdcov, ktorí sa navzájom poznajú, tak to je ten najideálnejší prípad. Rovnako sa pred každým výjazdom snažia pre jazdcov vybrať najideálnejšiu trasu vzhľadom k aktuálnym poveternostným podmienkam a počasiu.

Takže ak je zrovna niekde masívny dažďový mrak, určite sa vyberú lokality s trailami, kde je aktuálne lepšie počasie. Náš sprievodca je super chlapík. Okrem perfektného „guidingu" nás vždy pred začiatkom trailu oboznámi, aký náročný trail práve ideme zdolať, jeho nástrahy, kde a aké skoky na ňom sú, či je rýchly alebo viac technický atď, takže sme už dopredu viac-menej v obraze, čo nás čaká. Guide vždy prispôsobuje rýchlosť jazdy aj podľa jazdcov v skupine. Skupiny sú skoro vždy tvorené medzinárodným mixom, okrem Čechov a Slovákov s nami jazdili Nemci, Briti, Francúzi či Rakúšania. Valili sme si to riadne a boli sme podľa sprievodcu označení za „very good group“, s čím úplne súhlasím.


Terén trailov na Madeire sa môže veľmi líšiť od toho, v ktorej časti ostrova práve jazdíte.

A tá ďalšia a ďalšia jazda je vždy iná a inak krásna...

Na severnej časti sa často jazdí v mrakoch, vo vetre a daždi. V nižších polohách sa to trochu presuší ale stále na nás číha prekvapenie vo forme mazľavého blata, ktoré tak na prvý pohľad zo sedla nevyzerá. Akonáhle sa ale dostanete kolesami na toto skupenstvo, tak ten čo brzdí, má istotu „padáka". Nepomôžu ani vysokotrakčné maxxisy a odporúča sa to preletieť bez nutkania zatiahnuť páčku na brzde. Letím v obrovskom jarku ako na bobovej dráhe a zadné koleso mi šmýka zo strany na stranu, aj keď nesiaham na brzdy. Volím citlivý posed bez veľkých náklonov a sústredím sa na najbezpečnejšiu stopu predného kolesa. Dá sa povedať, že risk ja zisk a prefičal som to tentokrát bez pádu. Lokálni bikeri nazývajú túto prírodnú pascu „Madeira ice“.


Ďalšie zaujímavé prostredie nás čaká, keď si to šliapeme pozdĺž levád. Levády je pomenovanie množstva malých vodných kanálov, ktoré slúžia ako zberače vody práve z vlhkej severnej a západnej časti ostrova do suchšej juhovýchodnej. Aby voda v kanáloch v spáde pretekala cez kopce, starí pracovití Madeirčania prekopali tunely, cez ktoré okrem vody môžu prejsť po úzkom chodníčku turisti alebo aj cyklisti. My sme absolvovali prechod cez dva tunely formou „hike a bike“. Steny tunela boli také úzke a nízke, že sa to dalo preliezť iba v zhrbenej pozícii, s bikom v jednej ruke a baterkou v druhej. Pri tomto výjazde je baterka povinná výbava, ináč bez nej je tma ako v rohu. Prechod tunelom trval 10 až 15 min a rozhodne je to zážitok nielen pre klaustrofobikov. Po vynorení sa z tmy tunela sa ocitáte vo vlhkej džungli ako niekde v Amazónii. Voda všade žblnká, tam vodopád, tam potôčik, čarovné to miesto! Kto pozná prostredie počítačovej hry Uncharted 4, tak presne tak by som prirovnal aj exteriér v okolí levád.


Vo vyšších polohách sú kľukaté singláče, zákruty, klopenky, miestami flow, miestami trčia skaly, pár decentných skokov, za zákrutou prežúva horská krava, po bokoch nízke kríky, ponad ktoré v diaľke na obzore vidno modrý oceán. Jazdíte vo vláčiku vyškerený od ucha k uchu. Ale treba mať oči na stopkách, aby vás neprekvapili náhle vlny roliet alebo jemné vybočenie z vyjazdeného jarku, ktoré môže skončiť zošmyknutím, stratou rovnováhy a vykopnutia z koľaje. Zľahka prichádzajú stromy, lesy, mení sa podklad na mäkší. Buď ihličím zapadaný trail s vytŕčajúcimi skalami, korene, pne, pár skokov aj pre náročnejších, ktoré sa dajú ale vždy obísť. Foto pauza pri skokoch ponad potok, levadu alebo aj zvážnicu a valíme ďalej. Míňame eukalypty, borovice, duby, jedlé gaštany, ktoré sú tu mimochodom veľmi oblúbené a predávajú sa takisto pečené v stánkoch ako na námestí v centre Bratislavy.


V nižších polohách zem dostáva červenšiu farbu, zrazu prachová a v zákrutách občas v nahrnutom prachu viete aj zapadnúť ako v piesku. Jazdec pred vami rozvíja červený prach tak, že 5 m za ním idete úplne naslepo. V tom prípade sú potrebné dlhšie vzájomné odstupy. Môj bike zmení lakovanie prilepením jemného červenkastého prachu a zistím, že tak vyzerá oveľa akčnejšie a pritom mi napadá, prečo nemá takú coolovú grafickú úpravu už z výroby...


Schádzame pomedzi prvé najvyššie položené domčeky už po asfaltových cestách, ktoré majú sklon horskej dráhy a pri necitlivom brzdení sa vám dymí z kotúčov. Zdatní jazdci hodia manuál a iné frajerinky až do miestnej reštiky na obed. Madeirský hovädzí kebab sa spláchne lokálnym pivom Coral a už nasadáme do dodávky na ďalší transfer hore do kopcov. V žalúdku mám príjemný šteklivý pocit pri predstave, aké trailíky nás čakajú tentokrát. V dodávke panuje vyhecovaná atmosféra s DJ-om, ktorý púšťa obľúbené skladby na prianie každého účastníka, čo ešte viac každému dodá toho správneho nadšenia do ďalšej jazdy. A tá ďalšia a ďalšia jazda je vždy iná a inak krásna práve preto, že ostrov nám ponúka svojou diverzifikáciou v jednom dni možnosť zažiť veľmi odlišné terény.


Dni takto strávené na Madeire sú krásne vyplnené novými zážitkami, ktoré sa ukladajú okrem pamäti v našich hlavách aj do pamäťových kariet v našich kamerách. Večer sa povinne schádzame na „poncha" jazdu. Poncha (čítaj ponča) je miestna špecialita, alkoholický drink obsahujúci zväčša citrónovú šťavu prípadne kôru, med a hlavne rumový nápoj z fermentovanej šťavy cukrovej repy. Najlepšiu ponchu vám pripravia vo vybraných lokálnych baroch, kde ju priamo pred vami namiešajú. Hovorí sa, že po piatich pohárikoch ponche začnete plynulo rozprávať po portugalsky. Vedeli by sme o tom rozprávať svoje....


Záverom len doplním linky pre tých, ktorí sa nabudili a radi by navštívili tento akčný ostrov. Lokálni borci z Freeride vás budú radi sprevádzať. Kontakt nájdete na tomto odkaze. Záujemcovia o komplet trip šitý na mieru pre celú skupinu sa môžu prihlásiť tu, kde nájdete komplexné informácie vrátane termínov.

GOOD LUCK a vidíme sa na Madeire .