Tip na výlet: Lago di Como - perla Lombardie

Lombardia alebo po slovensky Lombardsko, je severotaliansky región, ktorý je zo severu ohraničený Alpami a na juhu údolím rieky Pád. Pre fanúšikov cyklistiky je tento región známy z prestížnej jednodňovky Il Lombardia.

Hlavným mestom tohto regiónu je Miláno. V Lombardii žije viac ako pätina talianskeho obyvateľstva a najmä vďaka tomu tento región patrí medzi tri najbohatšie v Európe. Nachádza sa tam viacero známych jazier, z nich azda najznámejšie je jazero Como.

Epidémia koronavírusu mi okrem novej práce priniesla aj záľubu v cyklistike. Po úvodných stovkách kilometrov na hardtaili som si neskôr v priebehu roka 2019 zadovážil aj cesťák. Vplyvom kladných referencií na talianskych šoférov som si ako destináciu svojho prvého zahraničného cyklovýletu vybral Taliansko, konkrétne oblasť Lombardska.

Jazero a rovnomenné mesto Como som pri príležitosti víkendového výletu vo Švajčiarsku navštívil začiatkom roka 2019 (ešte bez bicykla). Už vtedy mi učarovala krásna príroda a vysoké kopce, ktoré toto jazero doslova zvierajú. Do mesta Como, v ktorom som bol ubytovaný, sa pohodlne dostanete letom z Viedne (pristanete v Miláne alebo Bergame a pokračujete vlakom), prípadne autom (z Bratislavy za cca 10 hodín jazdy). Ubytovanie v meste Como zoženiete v cene od 60 €/noc s raňajkami, kto je náročnejší, nájde samozrejme aj čosi luxusnejšie v množstve hotelov, ktoré sa na brehu jazera nachádzajú.


Príchod a miestna klasika

Po príchode a „check-ine" v penzióne som sa hladný ako vlk pustil do objavovania miestnych reštaurácií. Medzičasom ma už mailom kontaktoval majiteľ požičovne, v ktorej som mal dohodnutý prenájom bicykla, s otázkou, o koľkej mi môže ráno priviezť bicykel. Mimochodom, požičovní je tu nespočet a kvalitnú „silničku“ si tu požičiate od cca 30 €/deň. Na druhý deň ráno, ešte pred raňajkami, v presne dohodnutom čase ma kontaktoval pán Pietro, ktorý mi priamo pred penzión doviezol bicykel. Po výdatných raňajkách som si za cieľ svojho prvého miestneho výjazdu zvolil stúpanie Madonna del Ghisallo.

Lombardia je všeobecne pre cyklistov „zem zasľúbená“.
Po dvadsiatich metroch jazdy ma zastavili technické problémy na požičanom staršom Colnagu. No Pietro z požičovne zareagoval mimoriadne promptne a s ospravedlnením mi do hodinky doviezol novší bicykel značky Bianchi (keď v Taliansku, tak jedine talianske bicykle...). Teploty začiatkom júna okolo obeda atakovali 30 stupňov a preto aj stúpanie na Madonna del Ghisallo bolo napriek nie veľmi výrazným parametrom pomerne náročné. Na vrchole stúpania stála kaplnka, v ktorej sa nachádza množstvo cyklistických artefaktov. V blízkosti kaplnky som narazil aj na cyklistické múzeum, ktoré som však kvôli zabudnutému rúšku nemohol navštíviť. Po krátkom kochaní sa výhľadmi a občerstvovacej pauze som sa vydal k druhému highlightu dňa, stúpaniu s názvom Muro di Sormano. Toto dvojkilometrové stúpanie s drastickým priemerným sklonom 17 % je údajne jedným z najťažších stúpaní, ktoré sa jazdia v rámci profesionálnej cyklistiky.

Teplota a kilometre pribúdali, síl však naopak ubúdalo, a preto som sa na rázcestí k tomuto „infernu“ rozhodol stúpanie vynechať. Tento úsek sa dá obísť príjemným stúpaním so sklonom okolo 7 %. Cieľ oboch stúpaní je kopec s názvom Colma di Sormano. V reštaurácii na vrchole si môžete vychutnať kávičku, ktorú si v Taliansku doprajete za ceny neporovnateľné so Slovenskom (1 € za espresso). Strmým zjazdom s množstvom serpentín som sa dostal opäť k jazeru a cestou vedúcou popri jeho brehoch som dorazil späť do penziónu. Prvý deň som prešiel 84 kilometrov a nastúpal necelých 1 700 výškových metrov. Apropo, pokiaľ sa rozhodnete túto destináciu navštíviť v niektorom z letných mesiacov, určite si vyberte ubytovanie s klimatizáciou.


Giro d´Svizzera

Keďže jazero Como leží v bezprostrednej blízkosti švajčiarskych hraníc, cieľom druhého „talianskeho“ výjazdu sa stalo mesto Lugano. Mesto Lugano sa rozprestiera na brehoch rovnomenného jazera a je centrom kantónu Ticino. Z Coma do Lugana sa dá dostať viacerými trasami. Cyklisti, ktorí sa nekamarátia s kopcami, môžu zvoliť cestu cez hraničné mesto Chiasso. Tam však vládne pomerne veľká premávka a preto som uprednostnil dlhšiu a kopcovitejšiu trasu cez dedinku San Fedele Intelvi. Na začiatku výjazdu som mierne cítil únavu z predchádzajúceho dňa a taktiež som si musel zvykať na mierne iný posed na požičanom bicykli. Úvodné kilometre výjazdu lemovali jazero a prechádzali čarokrásnymi dedinkami. Niet divu, že má v tejto lokalite zakúpenú vilu aj herec George Clooney. Po pár kilometroch sa trasa odklonila od brehov jazera a začala horská prémia dňa - stúpanie do dedinky San Fedele Intelvi. Po 8-kilometrovom stúpaní som si v dedinke doplnil zásoby kofeínu a vody (vo väčšine dedín natrafíte na verejný vodovod) a pokračoval som smer švajčiarske hranice. Na hraniciach nestáli colníci a zastavil som len kvôli fotodokumentácii.


Po zjazde k brehom Lago di Lugano som sa napojil na hlavný ťah z mesta Chiasso. Po niekoľkých rovinatých kilometroch som dorazil do Lugana. Mesto, ako aj celý kantón Ticino, je silne talianske a dohovoríte sa tu skôr po taliansky ako po nemecky. Po ľahkom obede som si doprial osvieženie vo vodách jazera a pokračoval v jazde späť do Talianska. V teplotách presahujúcich 30 stupňov som ocenil, že zvyšok výjazdu obsahoval prevažne zvlnený terén bez náročných kopcov. Po prekonaní menšieho stúpania oddeľujúceho jazero Lugano od jazera Como som posledné kilometre výjazdu absolvoval opäť popri brehu jazera. Druhý výjazd som zakončil s bilanciou 127 km a 1 600 výškových metrov.


Deň tretí, deň oddychový...

Na tretí deň na mňa čakala výzva v podobe okružnej jazdy po brehu jazera Como. Posilnený výdatnými raňajkami v penzióne a famóznym espressom v starom meste som okruh odštartoval „v smere hodinových ručičiek“, teda západným brehom jazera. V úvodnom trápení mi pomohla skupina cyklistov, s ktorou som sa zviezol takmer 40 kilometrov, až do dedinky Menaggio. Išlo o partiu starších Talianov, niektorí vedeli slušne po anglicky, tak so mal aj príležitosť si počas jazdy pokecať. Podobných partií v týchto končinách stretnete naozaj neúrekom, jediná nevýhoda spočíva v tom, že Taliani často neovládajú angličtinu.

Talianski šoféri sú skutočne veľmi ohľaduplní.
Po kávičkovej pauze v dedinke Menaggio som pokračoval v jazde smerom na sever až k mestu Sorico, ktoré sa nachádza na severnom okraji jazera. Mostom som prekonal rieku Abba, ktorá jazerom preteká, a razom som sa ocitol na východnom brehu jazera. Cesty, ktorými som šiel, lemovali jazero v jeho bezprostrednej blízkosti, a ja som sa kochal krásnymi výhľadmi na moju obľúbenú kombináciu vody a vysokých kopcov. V niektorých článkoch, ktoré som pred týmto výletom čítal, sa písalo, že na východnom brehu jazera je hustejšia premávka a tým pádom je tu cyklistika menej príjemná ako západnom na brehu. Túto informáciu nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Na oboch brehoch je hustota premávky pomerne vysoká, no talianski šoféri sú skutočne veľmi ohľaduplní a človeka, ktorý je zvyknutý na slovenských šoférov, ich prístup k cyklistom skutočne poteší. Pred mestom Lecco na mňa čakal jediný nepríjemný úsek celého výjazdu, zhruba 4 kilometre jazdy po ceste SS36, ktorá je prakticky diaľnicou. Tomuto úseku sa nemáte ako vyhnúť, autá tam jazdia pomerne rýchlo a vám neostáva nič iné, len sa snažiť tento úsek čo najrýchlejšie absolvovať.


Jazero Como má tvar obráteného písmena Y a mesto Lecco je na jeho „pravej paličke“. Lecco má veľmi pohodovú atmosféru a ponúka veľa možností na kvalitné občerstvenie. Po obede na mňa čakalo záverečných 50 kilometrov výjazdu, úsek z Lecca do Coma cez čarokrásnu dedinku Bellagio. Cesta lemujúca jazero, hojne obrastená vysokými stromami, ktoré vytvárali príjemný tieň a bonus v podobe kávičky. V Bellagiu vo mne nahromadili posledné zvyšky fyzických síl (o psychické sily v tomto krásnom prostredí nebola núdza). Do Coma som dorazil po absolvovaní 165 km a 1 200 výškových, a keďže bolo stále len okolo tretej poobede a teplota v apartmáne neznesiteľná, rozhodol som sa navštíviť miestne kúpalisko, aby som načerpal sily pred večernou návštevou lokálneho pubu pri príležitosti sledovania futbalového zápasu Taliansko – Švajčiarsko.


Passo di Valcava

Na štvrtý deň som mal naplánovanú „kráľovskú“ etapu, ktorá mala smerovať do mestečka Terme di San Pellegrino. V pláne bolo takmer 200 kilometrov a 4 000 výškových metrov, tento cieľ sa pod vplyvom únavy z predchádzajúcich dní a ponocovania po sledovaní vyššie spomínaného futbalu ukázal ako nereálny. Mimochodom, v meste Como a najmä jeho historickom centre nájdete množstvo skvelých reštaurácií a barov. Z tých v historickom centre som najčastejšie navštevoval podnik s názvom Il Caffé di Viaggiatori – podnik so skvelou talianskou kuchyňou. Rozhodne môžem odporučiť aj „fastfoodovú“ pizzeriu Peach Pit Donnarumma (pravidelná záchrana po výjazde). Pre milovníkov burgrov je povinnou zastávkou podnik s názvom Mystic Burger, pre pivkárov zase bar so skvelou atmosférou a zhovorčivým majiteľom – Il Birratrovo.

Vo všeobecnosti platí, čím sa podnik nachádza bližšie centrálnemu námestiu Piazza Alessandro Volta, tým ho vo väčšej miere navštevujú turisti. Pokiaľ máte radšej lokálnejšiu atmosféru, vyrazte mimo centra. No ale späť k cyklistike. Zobudil som sa do zamračeného a dusného rána, teplota nad 20 stupňov už o siedmej ráno. Trasu pôvodne plánovanej kráľovskej etapy som skrátil s tým, že na vrchole stúpania Passo di Valcava sa rozhodnem, čo ďalej. Hneď na úvod, na výjazde z Coma, na mňa čakal ostrý štart v podobe stúpania do dediny Camnago Volta (3,6 km, 5,9 %). Stúpanie dalo aj vplyvom pomerne hustej premávky celkom zabrať. Potešilo ma, že od mesta Erba, ktoré je zhruba v polovici cesty medzi Comom a Leccom, sa cesta zvažovala smerom dole a ja som si mohol vychutnávať pohodovú jazdu s výhľadmi na menšie jazerá Lago di Pusiano a Lago di Annone.

Po príchode do Lecca som cyklotrasou popri jazere Lago di Garlate pokračoval do mestečka Calolziocorte, odkiaľ začína stúpanie na Passo di Valcava. Toto stúpanie bolo viackrát súčasťou klasiky Il Lombardia, takže sa tu môžete v prípade, že používate aplikáciu Strava, porovnať aj s profesionálmi. Segment z mesta Calolziocorte na vrchol stúpania má nasledovné parametre – 14,8 km, 7,5 % priemerný sklon a 1 106 metrov prevýšenia. Začiatok stúpania mal príjemný sklon okolo 6 - 7 %, cesta sa dvíhala nad mesto Calolziocorte a o krásne výhľady opäť nebola núdza. Medzičasom sa rozplynula aj ranná oblačnosť. Ak sa niekedy rozhodnete tieto miesta navštíviť, nedajte sa týmto príjemným úvodom stúpania pomýliť. Tá „pravá“ Valcava začína až od dediny Torre de Busi.


V Torre de Busi som doplnil bidony a pokračoval som v stúpaní. Cesta sa výrazne zúžila, ubudlo však aj áut. Tu musím znova pochváliť prístup talianskych šoférov, na úzkych cestách sa za vami vezú, až kým nenájdu miesto, kde vás môžu bezpečne predbehnúť. V kopcoch zvyknú cyklistov podporiť jemným zatrúbením, prípadne vám z auta ukážu vztýčený palec (nie prostredník...). Stúpanie bolo čoraz strmšie a strmšie, pribúdalo 180 stupňových zákrut. Tieto ostré zákruty však vynikajúco poslúžili v tom, že som si vďaka nim mohol stúpanie v hlave rozdeliť na viacero častí. Posledné tri kilometre stúpania som trpel, sklon tu neraz podľa Garminu prevyšoval 20 %. V týchto miestach však našťastie stúpanie viedlo lesom a tak som sa okrem brutálneho sklonu nemusel trápiť aj s horúcimi slnečnými lúčmi.

Na vrchole stúpania som naplno pocítil to, prečo mám cyklistiku a všeobecne šport tak veľmi rád. Pocit, že človek prekoná sám seba aj napriek tomu, že je to ťažké, bolí to a hlavou mu často prebehne otázka „na čo je toto dobré?“, je na nezaplatenie. Príjemné pocity z krásneho stúpania (môjho prvého s prevýšením 1 000+) prerušilo rýchlo sa zaťahujúce nebo. Nechcel som riskovať prípadný dlhý zjazd v daždi a tak som rýchlo poprosil skupinku starších Talianov o vrcholovú fotku, obliekol som si bundu a „valil“ som späť do Lecca. V Leccu som svoj výjazd ukončil obedom s malým pivom. Mal som v pláne trasu Lecco – Como absolvovať výletnou loďou. Najbližšia loď však mala ísť až o 4 hodiny, neostávalo nič iné, ako prejsť záverečných 30 kilometrov opäť „za svoje“. Na výjazde z Lecca som sa nedopatrením ocitol opäť na frekventovanej ceste SS36, našťastie len na necelé 3 kilometre. Po asi hodinke jazdy som bol späť v penzióne. Sumár štvrtého dňa cyklovýletu v Lombardii bol 105 kilometrov a necelých 1 800 výškových.

Rozlúčka na kúpalisku

Keďže večer ma čakal odlet domov, využil som piaty deň na krátke povozenie sa po meste, kávičkovanie a relax na miestnom kúpalisku. Poobede som vrátil požičaný bicykel Pietrovi a po skorej večeri som sa vlakom presunul na letisko Malpensa. Cesta na letisko aj let samotný prebehol hladko, jediné nemilé prekvapenie na mňa čakalo v Bratislave, kde som musel na svoj spoj do Zvolena čakať 3 hodiny pred zamknutou stanicou (ešteže nepršalo...). Z môjho prvého zahraničného cyklovýletu vo mne ostali len tie najlepšie dojmy. Čo by som s odstupom času urobil inak, bol výber ubytovania – určite s klimatizáciou a možnosťami na regeneráciu (sauna, vírivka). Oblasť jazera Como a Lombardia všeobecne je pre cyklistov „zem zasľúbená“ a ak budete mať možnosť, určite sa sem vydajte. Rozhodne nebudete ľutovať.

P.S. Ak sa do týchto končín vydáte, nezabudnite si zadnú blikačku... Je tu veľa tunelov a nie všetky sa dajú obísť.
report_problem Našiel si v texte chybu?
jakubmurn 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Je vám zima? Poďte sa zohriať na horúce Lanzarote

Tip na výlet: Je vám zima? Poďte sa zohriať na horúce Lanzarote

Dramatické scenérie, sopečná krajina, horúce slnko a svižný vietor. Cyklodovolenka na Lanzarote je ideálnym útekom do tepla počas chladných zimných mesiacov.
El Teide – najdlhšie súvislé stúpanie v Európe

El Teide – najdlhšie súvislé stúpanie v Európe

Stúpanie na sopku v srdci Tenerife musí byť na „bucket" liste každého cyklistického nadšenca.
Tip na výlet: Intenzívne Tenerife na 4 dni a 10 000 výškových metrov

Tip na výlet: Intenzívne Tenerife na 4 dni a 10 000 výškových metrov

Na Slovensku sneh, na Tenerife krátke „bibsy". Čo všetko sa dá stihnúť na Tenerife na bicykli za 4 dni a ako si spraviť z cyklodovolenky vertikálne sústredenie?
keyboard_arrow_up