Niekto má sezónu od marca do novembra, niekomu nekončí nikdy resp. začína na Nový rok a končí na Silvestra a taká je tá moja.

Sezóna 2021 bola opäť pestrá. Chýbajúce jarné preteky, potom 2,5 mesiaca bez biku, začiatok spolupráce s MTBIKER-om, prvé preteky v júli, pekná a dlhá jeseň... Poďme však pekne poporiadku.

Január

Sezónu som rozbehol naplno, január bol dlhodobo neprekonaný mesiac. Nájazd 1 256 km sa mi podarilo prekonať až v stabilnom októbri. Najčastejšie sa jazdilo samozrejme v Tatrách. Sneh mal síce trochu meškanie, výdatnejšie začalo snežiť až koncom decembra 2020. Kto ma čo i len trochu pozná, vie, že jazdu po snehu mám rád. Prvý výjazd sezóny opäť ako aj minulý rok hneď 1. januára, 73 km a necelých 1 900 výškových, na rozbehnutie akurát. Sneh pribúdal a moje kilometre tiež, výjazd takmer každý deň, 11. januára sa mi podaril taký jeden „úlet" v podobe zimného Gerlachingu na Zelené pleso, o ktorom nesmel chýbať článok. Na druhý deň som si opäť „naložil“ regeneračne zhruba 1 500 výškových. Druhá polovica mesiaca už bola pohodovejšia. Snehu pribúdalo, sprísnili sa korona opatrenia a keď poriadne „nakydalo", nemal kto prešliapavať, tak tomu bolo aj najbližší výjazd 16. januára, kedy ma potrápil aj Hrebienok. Snežilo a snežilo, potom poriadne prituhlo, neraz vyrážam pri teplotách okolo 15 pod nulou.


Brnčalku som mal nevyjazdenú, teda neprešliapanú, tak som do konca januára väčšinou točil Hrebienok. Zjazdil som aj Levočské vrchy, najmä posledný januárový deň som mal parádne podmienky.

Február

Úvod mesiaca opäť v zasnežených Tatrách, radosť jazdiť, keď to turisti prešliapu a vytvoria sa top podmienky, 8. 2. padal mrznúci dážď, v nasledujúcich dňoch som jazdil pre zmenu Levočské vrchy, podmienky boli fajn, možno si poviete, ako si to pamätám. Vediem si menšiu kroniku výjazdov aj s popismi, nemám preto problém zistiť, ako kedy bolo a podobne. V nižších polohách trochu ľadovo, na hrebeni podmienky lepšie. Celkom adrenalín som zažil počas menšej víchrice hore na Sliezskom dome 17. februára. Bol to výjazd, keď som si dal opäť viacero stúpaní a Sliezsky som išiel na záver.


V noci potom výdatne snežilo, na druhý deň som šiel ráno na Popradské, na ten výjazd tiež nezabudnem, keďže mi to hore trvalo hodinu. Takmer vôbec neprešliapané, dosť som tlačil. Vždy keď nasnežilo, trvalo to trochu dlhšie, pokiaľ sa vytvorili podmienk. Jazdil som každý deň, opäť som to bol aj prestriedať v Levočských, kde sa mi podarilo dostať na miesta, kde som ani nečakal, že sa ocitnem. Dole podmienky nič extra, v Levočskej doline zľadovatelé podmienky a kašovitý sneh. No hore to bolo už iné, síce trochu bolo treba tlačiť, podarilo sa mi dostať až na Javorinku. Na druhý deň som vychytal parádne počasie v Tatrách a na 118 km som nastúpal takmer 3 tisícky výškových. S februárom spokojnosť, opäť nájazd cez tisícku.

Marec

V marci už menej mrzne, začiatkom mesiaca ma to po dlhej dobe zláka na hrebeň Spišskej Magury, no keďže som šiel najprv ráno na Zelené pleso a až potom na Maguru, tak okolo obeda som už mal pre vyššiu teplotu (okolo nuly) na slnku plusové hodnoty a teda dosť sťažené podmienky. Jazdu v zime po Spišskej Magure som opísal aj v článku.


Ešte som sa tam vrátil v polovici marca, keď boli na hrebeni o dosť lepšie podmienky. V ďalších dňoch sa nám konečne ochladilo, tak to využívam na tatranské výjazdy, najčastejšie samozrejme jazdím Zelené pleso, dal som aj Plesnivec, po druhýkrát za zimu. Tam sa vytvárajú podmienky v zime dosť ťažko, chodí tam predsa len o dosť menej ľudí.


Opäť nám pribúda sneh, je polovica marca, nedeľa 14. 3., výjazd na Sliezsky a na Zelené pleso. Záver na Sliezsky, „tlačenka", Brnčalku si užívam, ešte aj zjazdový osobáčik sa podaril. Do konca mesiaca sa už toho veľa nepojazdilo, aj podmienky sa pre stúpajúcu teplotu zhoršovali.

Apríl

Apríl patril Levočským vrchom, ešte občas prisnežilo, ale keď v apríli sneží, už je to také „zbytočné" sneženie. Najdlhší výjazd absolvujem v sobotu 10. apríla s kamarátom z Levoče, kde sme boli pozrieť zaniknutú obec Podproč, dnes už využívanú len na chalupárčenie.


Výživný výjazd s takmer dvoma tisíckami km. 12. apríla začínam môj výjazdový denníček na FB slovami: „dnes asi posledný výjazd v normálnom počasí, ďalšie dni dážď, vietor, mrholenie, sneženie".


To som ale netušil, že to bude zároveň aj posledný výjazd na dosť dlhú dobu, nasledujúci deň som mal pracovný úraz, ktorý ma „odpísal“ od bikovania na takmer 2,5 mesiaca. Veko z veľkého ramenného kontajnera mi „pristálo“ na ruke. Nebyť troch vrstiev oblečenia, tak som asi dobikoval.

Máj

V máji som samozrejme nejazdil, no jedného dňa som dostal zaujímavý mail. Ponuka, ktorá sa neodmieta. Bike ma baví, písanie tiež, tak som sa stal členom MTBIKER tímu ako externý redaktor a pomaly začal pre vás tvoriť články. Času počas PN-ky bolo až až, už som sa nevedel dočkať, kedy opäť sadnem na bike. Loviť v pamäti a písať články spätne bolo zložitejšie, ako spísať niečo čerstvé po absolvovaní zaujímavého výjazdu.

Jún

Väčšina mesiaca podobná tomu predošlému. 22. júna ráno ukončujem „maródku“ a poobede hurá na bike. 20 km výjazd po 70-tich dňoch musel stačiť. Bolo sa potrebné rozbiehať pomaly a postupne pridávať kopce a vzdialenosti. Prvé dva dni len také „motanice", no ku koncu mesiaca už opäť výjazdy s prevýšením okolo tisícky. Nakoniec to vydalo za jún na necelých 300 km.

Júl

Cyklistika ale nie je len o číslach, ale hlavne o zážitkoch

V júli už opäť naplno a 4-ciferné číslo pri najazdených km za mesiac. Začiatkom júla konečne po dlhšej dobe dávam Sliezsky dom s mojím susedom, na júl trochu chladno. Medzitým mi vyšla prvá časť môjho seriálu o Levočských vrchoch. Vrátiť sa k niektorým výjazdom spätne niekoľko mesiacov nebolo jednoduché, ale ako som už spomínal, z výjazdov si robím záznamy, tak sa to dá. Ak si na niečo nespomeniem, nezaškodí trocha improvizácie. Čo sa týka výjazdov, tak zvyšujem postupne objem kilometrov a občas si už dám aj niečo v tempe. Na jednom výjazde zo začiatku mesiaca som mal parťáka z trochu vzdialenejšej lokality. Dilema, čo mu ukázať počas cca troch hodín v Levočských vrchoch. Hrebeň okolo Škapovej, chata Kameň, prameň Torysy a pamätník SNP bola dobrá voľba. Občas sa ide aj niečo nové, veď treba vrcholy do seriálu. Tak tomu bolo aj jedno júlové poobedie, kedy sme so susedom vyrazili na Mačací zámok. Tento kopec, ale aj iné nové, ktoré sme so susedom absolvovali, sú opísané v tomto článku


Čo sa týka tatranských výjazdov, tak najčastejšie jazdím Popradské pleso, vďaka chodníku povedľa cesty slobody a následne chodníkom smrekovec od Vyšných Hágov po Holú úboč sa viem takmer úplne vyhnúť hlavnej ceste. Často jazdím aj medzistanicu lanovky na Štarte, ktorú kombinujem s krátkym okruhom nad Tatranskou Lomnicou a stúpaním na Šalviák od Bielej vody. Predposlednú júlovú sobotu ma čakajú prvé preteky sezóny v Jaklovciach, ešte pred ním dávam zaujímavý výjazd s parťákom z Krompách.


Prichádza ku mne do Kežmarku, naložíme biky a hurá do Podbanského, tam obe známe tatranské doliny, ešte zavčas rána prázdno. Cyklomagistrálou do ústia Žiarskej doliny, tú môžem len odporučiť, pekná jazda tatranským lesom na Žiarsku chatu a návrat na Podbanské. Spomínané preteky mi ale nevyšli podľa predstáv, defekt, neúmyselné skrátenie trate a DNF, viac v mojom článku.


V závere mesiaca už väčšinou len Tatry a po dlhej dobe aj Zelené pleso, tam v lete na biku len občas, je to predovšetkým moja obľúbená trasa v zime.

August

Začiatkom augusta robím opäť sprievodcu v Levočských, tentokrát parťákovi z Košíc. A opäť som zvolil trasu okolo Škapovej so zastávkou pri prameni rieky Torysa. Druhú augustovú sobotu má čaká asi najťažší maratón, aký som doteraz šiel. Aj 80 km Horal sa mi zdal ľahší ako 50-ka na Donovalskom drapáku. V rockgardenových zjazdoch som trpel, stúpania tiež potrápili. Ale veľmi sa mi tam páčilo.


Cez týždeň tatranské výjazdy a sobota opäť na pretekoch, tentokrát časovka do vrchu v obci Zlatá Idka neďaleko Košíc. O tom, prečo som vymenil domáci maratón Horal za jeden kopec, som napísal aj článok.


Cestovať sa oplatilo, vyšlo to na víťazstvo v kategórii a druhé miesto absolútne, samozrejme medzi MTB. Nasledujúci týždeň som si vzal v práci dovolenku a v pondelok absolvoval vrchársku tatranskú korunu, ktorú som si vylepšil a vznikla 5-koruna alebo dokonca 6, k tej klasickej som pridal mostík nad Štrbským plesom a Šalviový prameň v doline Zeleného plesa.


So susedom po dlhej dobe zavítame k našim severným susedom, najprv na Veterný vrch s pekným výhľadom na Tri koruny a z Veľkého Lipníka už smer Poľsko na Wisoki Wierch, nie vysoký, ale riadne výživný kopec. Hrebeňovka sa nám páčila, kým na Slovensku sme stretli len sem-tam niekoho, u susedov to žilo turistikou, hlavne po zjazde do mesta Szczawnica sme mali pocit, že či nie je v Poľsku nejaký sviatok. O 3 dni opäť super výjazd v Poľsku s kamarátom zo Starej Ľubovne, do ktorej sa presúvam vlakom. Z Muszyny na Jaworzynu Krynicku, odkiaľ si dávame peknú výživnú hrebeňovku na Halu Pisanu, odtiaľ nás čakal technický zjazd plný kameňov a koreňov do Piwnicznej Zdroj. Návrat už menej kopcovitý cez sedlo Vabec, naspäť do Ľubovne na vlak. Posledné augustové dni dosť nepriaznivé počasie a aj dosť chladné, miestami to vyzeralo, akoby sa blížil november.

September

Aj začiatok septembra je dosť upršaný a väčšinou točím asfaltové kopce po Tatrách.


Medzitým mi vychádza druhá časť môjho seriálu o Levočských vrchoch. V tejto časti formou výjazdov opíšem vrcholy Kuligura, Siminy a Chmeľov. Prvú septembrovú sobotu absolvujem preteky Slovenský Opál, ktoré sa konali v malej obci neďaleko Prešova. Pretekalo sa na peknej trati v Slánskych vrchoch, účasť na prvý ročník parádna, na dvoch tratiach takmer 300. Keďže pršalo dosť aj tu, o blato núdza nebola, dokonca sa musela aj pozmeniť trať. Z celkového pohľadu patrila k tým menej technicky náročným, čo mne sedí, mám radšej zvážnice ako singletracky, moja technika zjazdovania je dosť biedna. O mojich pocitoch z pretekov som sa rozpísal aj formou článku.


Na druhý deň preteky vyjazďujem krátkym výjazdom, okruhom cez hraničný vrch Eliašovku, čiže opäť trochu pojazdiť u severných susedov. Konečne sa začína otepľovať a aj v lesoch to rýchlo schne, čo využívam na výjazdy v pohorí Spišská Magura, v okolí Bachledovej doliny je to dosť poznačené ťažbou, no nechýbajú ani pomerne zalesnené časti, najmä od Bachledovej po Magurské sedlo. Týždeň po Slovenskom Opále opäť na pretekoch, tentokrát v obci Raslavice neďaleko Bardejova, pre mňa už známa trať, tento rok pridali zhruba 10 km úsek, tak som zvedavý. Na preteky vyrážame spoločne so susedom.


Na toto podujatie tak skoro nezabudnem, najprv doma nechám prilbu a potom pri skladaní biku pred pretekmi strhnem závit na sedlovej objímke, aj napriek smole mi to vyšlo na 4. miesto. Samozrejme nesmel chýbať môj článok.


V druhej polovici septembra sa výrazne ochladilo a 23. septembra na výjazde na Sliezsky dom už aj trochu snehu. Ochladenie netrvá dlho a vráti sa pekná jeseň, čo využívam aj na výjazd na Kráľovu hoľu. Na druhý deň absolvujem môj najdlhší výjazd sezóny, kde navštívim Tichú a Kôprovú dolinu.

Október

Začiatok mesiaca patril opäť pretekaniu na domácej časovke v susedných Rakúsoch, na časovke do vrchu memoriálu Waltera Rennera.


Sériu víťazstiev mi po 4 rokoch prišiel prekaziť kamarát Roman @infinitipp. Počasie výjazdom praje, pekná stabilná jeseň, nechýbali hrebeňovky v Levočských vrchoch, ale aj tatranské klasiky. V polke mesiaca sa trochu ochladí a niečo aj posneží, s menšou partiou dávame zaujímavú hrebeňovku v Levočských s nádychom zimy a pridávame aj zaujímave miesta vo východnej časti Levočských.


Na druhý deň po snehu ani stopy. V lesoch pekne farebne. V práci voľno, tak pojazdiť aj inú lokalitu, sadám na prvý vlak do Krompách a s kamarátom Čulom dávame rannú Sľubicu, Kňazovku s pekným výhľadom nielen na Tatry, pozrieť vyhliadku na Červenej skale a na záver ešte vrch Bukovec. Lepšie počasie ani nemohlo byť.


Do konca mesiaca ani jeden daždivý deň, tak sa jazdí a jazdí. Leto počasiu neprialo, ale jeseň to vynahradila, ani sa nečudujem, že padol aj môj osobák v najazdených kilometroch. Na záver mesiaca so susedom dávame asi náš top spoločný výjazd sezóny.


Vyrážame tesne pred štvrtou ráno, na východ slnka, na rozhľadňu Čarna hura a potom si ešte dáme hrebeňovku Čergova a zakončíme to v Prešove. O takomto „epickom“ výjazde nesmel chýbať článok.

November

Úvod mesiaca trochu upršaný, no netrvalo to dlho a opäť sa vrátilo stabilné počasie, len bolo chladnejšie, Tatry kvôli opatreniam vyľudnené, taký nezvyk. Len si pomyslím na zimu a dúfam, že sa to zmení a bude mať kto prešliapavať. Rána sú chladné, ale aspoň nie je blato v lese a celkom dobre sa dá pojazdiť aj hrebeň Spišskej Magury. V polke mesiaca so susedom dávame výjazd na Kuliguru a prvýkrát hrebeňovku v opačnom smere, ako jazdíme, teda späť na Václavák.


V Tatrách stále prázdno, doobeda tam skoro nikoho nestretnem, macovia ešte nespia. Ani cez víkend žiadna plnka turistov, ako to bolo v októbri, nehrozí. 26. novembra posledný výjazd, bez snehu, absolvovaný v Levočských vrchoch, hustá hmla a na niektorých miestach aj dosť blata. Hlavne návrat som nezvolil ideálny, s cieľom predĺžiť si trochu výjazd som sa len viac zablatil a o biku ani nehovorím, už nech je zima. A onedlho aj prišla, posledného novembra začínam zimnú sezónu výjazdom na zasnežený Hrebienok.

December

Prvý výjazd v mesiaci v Levočských vrchoch na hlavnom hrebeni, trocha skontrolovať, ako to tu vyzerá s podmienkami.


Ja na rozdiel od suseda ešte stále na „letných kolesách“. XC plášte od Pirelli na sneh nič extra. Štvrtého sa prvýkrát pokúšam o Zelené pleso, no nad esíčkom za Kovaľčíkovou poľanou to otáčam, snehu by bolo, len nemal kto prešliapavať, ešte aj v koľajách od auta som sa už vyššie trápiť nešiel. Keď nie Zelené, tak Sliezsky, ten vďaka skialpinistom pekne vyjazdený. Brnčalku sa mi podarí dať až po týždni od prvého pokusu, to že je to moja obľúbená zimná trasa, písať zrejme nemusím a keď už mám podmienky, tak si ju dám tri dni po sebe. Hore ma to navyše láka aj kvôli malým šteniatkam, Brunove a Luline potomstvo, ako malé pandy.


Dva dni pauza a opäť hore, so susedom vo fujavici, odniesť malým nezbedníkom a nezbedníčkam granule. Ešte musí poriadne nasnežiť, aby to mohol prejsť ratrak a vytvoriť zasneženú diaľnicu, zatiaľ spodná časť v koľajách ale už širokých a vrchná časť pekne široká vďaka snežnému skútru. Pred Vianocami sa nám v Tatrách pekne rozsneží, potrebujem niečo nafotiť pre MTBIKER, tak vyrážam aj do menšej fujavice, ešte aj fúkať mi dali v Tatranskej Lomnici, asi si mysleli, že som si niečo dal, keď jazdím v takom nečase, trocha sme pokecali, posrandovali, či mám prezuté. Milá hliadka. Konečne máme biele Vianoce, minulý rok o takomto čase v Tatrách nebol skoro žiadny sneh. S príchodom zimy prichádzajú do Tatier aj davy turistov, na Hrebienku to vyzerá ako na Václaváku, ale má to výhodu, aspoň bude prešliapané, pekne mrzne, neraz vyrážam ráno do 15 stupňových mrazov. Z trasy na Brnčalku už mám bielu diaľnicu, tak posledné jazdy sezóny smerujú tam. Škoda, že s koncom roka prišlo aj výrazné oteplenie a tak sa silvestrovská jazda nekonala, opäť treba čakať na podmienky.

Zhodnotenie sezóny a plány na tú ďalšiu

So sezónou som spokojný, aj napriek vyše 2-mesačnej pauze opäť padla hranica 10 000 km. Nastúpal som takmer 200 000 výškových a v sedle strávil 640 hodín.


Cyklistika ale nie je len o číslach, ale hlavne o zážitkoch, a tých bolo viac než dosť. Každý výjazd má niečo do seba, aj keď nie je ideálne počasie, ak to človeka baví, tak to ide. Čo mám v pláne v tej ďalšej? Ťažko povedať, čo sa podarí, dúfam, že bude minimálne taká dobrá, ako tá uplynulá. Mám v pláne opäť jeden zimný úlet, tak snáď sa podarí a bude o čom písať.


V lete dúfam bude viac pretekov ako v posledných sezónach. Pojazdiť aj iné lokality. Väčšina plánov príde sama, neraz sa človek rozhodne na poslednú chvíľu a je z toho parádny výjazd. Nech vám to jazdí bez technických problémov a bez pádov.