Misia Butkov: 100+1

„Ty sa tam asi chodíš modliť!", znela reakcia môjho brata, keď som mu posielal asi štrnásty raz ten istý výjazd. „Ale nie, to je len taká výzva."

Ako to už s predsavzatiami na začiatku nového roka býva, netreba zaháľať a chcelo by to vyskúšať niečo nové. Vysokú latku zdravej inšpirácie nastavil Imroman s jeho už typickou sánkovačkou (padla sánka) na mrazivom -10 °C Gerlachingu. Oukej. To je už mimozemšťan, niečo mne reálne. 70-tisíc! km na biku ročne, ako tu mal jeden pánko v rozhovore. Wow. To by šlo, ku tomu číslu mávam ročne blízko. Autom. Tak skúsime commuting do práce, namotá ma na to zaujímavý článok.


Noo, zajtra mám ísť do Bratislavy, ďalší deň Rimavská Sobota, následne koliečko cez Košice. „Vercajch" poveziem za sebou na káričke. Aj trojmetrový rebrík. Ehm. Nepraktické. Jazdiť po nociach? Kdeže. Sú tu aj žena a deti, ktorí ma potrebujú. Funkčného na 100 %. Veru. Takže niečo rýchle a krátke, okolo hodiny, keď to pôjde. Loviť metre. Nie dĺžkové, ale výškové. A kde? To je zrejmé, na najbližšom kopci - Butkove! Prievan v hlave? Isteže! Tvrdý morál? Jednoznačne! A baví to? Bohovsky! A čo také sa to bude robiť?

Na čo sa to dívam z okna?

Kopec Butkov. Okres Ilava, obec Ladce. To je predovšetkým lom pre Ladeckú cementáreň. V druhom známejšom rade, Skalné sanktuárium a pútnické miesto.

So zmenou vonkajších podmienok sa mení aj pohľad na mnohokrát prejdené.

Ponecháme stranou všetky tie pozlátka, pobožnosti a lunaparky, čo tam povystrájali, ktoré sú už okato nadrámec piety a ostane nám tretí sled. Príjemné štrkové stúpanie od parkoviska pod chatou Muflónka, po obrovský kríž s veľmi potešujúcim a oku lahodiacim výhľadom na Považskú dolinu v nadmorskej výške 590 m n. m. Cestu tak zdobí 170 výškových metrov na 1,45 km, 14 Kristových zastavení po jednej mohutnej bráne, rampe a 39 lavičiek. Priemerné stúpanie cca 10 %, maximum 19 %. Také nič extra. Nejaké to malé „upf". Ale dokopať sa hore 100-krát za celý rok naberie zaujímavé kontúry. Samozrejme, že nebývam na tom parkovisku. A prečo práve 100?

Mrznúci ľad i pálivé slnko, nie vždy bolo azúrko

Pozorovať krajinu, ako sa mení v priebehu roka, má neopísateľné čaro. Také sú už úskalia celoročného jazdenia. Od -13 °C do +35 °C. Nezameniteľné, avšak s vhodným oblečením a výbavou odpadajú argumenty na výhovorky. So zmenou vonkajších podmienok sa mení aj pohľad na mnohokrát prejdené. Maximálne do času, keď som sa vysypal na štrku a „rozpleštil" na ľade. Výstrelky v procese. Zahojené.


Dá sa tu stretnúť aj 500 ľudí za výšľap. Nakope v strede cesty. Zas je 15. september? Tak dnes radšej nie. Inokedy zrobený ako kôň po celom dni v robote, pôjdem zajtra. Môžeš ešte dnes? Tak choď! Čo keď to už zajtra naozaj nepôjde. Deti budú choré, stráviš pár dní na služobke, manželka má svoj program alebo vyhlásia zákaz vychádzania. Nikdy nevieš. Gauč ťa za to určite neopustí.

S cheatmi ďalej zájdeš ale podvádzať sa nevypláca

Dá sa to celé vôbec zjednodušiť? A treba? No ale dá! Volá sa to Gerlaching. Opäť ten Gerla-čo? Jáj. Potrebovalo by ísť 16x hore-dole za výjazd a „naškrabať" tak 2 656 výškových metrov, čo je výška Gerlachovského štítu. Daj. A prečo nie rovno 3 740 m? Skvelé, po minútke samoslávy z predčasného ukončenia martýria, kríže (nie tie, môj chrbát) odrovnané statočne, ešteže je o týždeň ten legendárny 100 km Dubnický maratón.


So slzami v očiach, zožnem si na ňom, čo som zasial. Následne som mesiac na Butkove „neminištroval". Ani ten ďalší. Zrazu december za dverami a 20 výšľapov mi stále chýba. Cez krv (pád) a plač (roztrhnutá novučká Castelli Raddoppia bunda), na Silvestra úspešne 101. raz dorazené. Prečo 101? Tak! A či to za to stálo? Aj hej. Na tom už nezáleží. Nový rok, nové výzvy. Chápeš. Netreba zaháľať a chcelo by to vyskúšať niečo nové...