Okolo slovenských regiónov: Kysuce - v objatí Javorníkov a Fatry

Kysuce boli pre mňa dlho neprebádané, dá sa povedať, že najmä kvôli susednej Orave, ktorú mám na žiletke prejdenú krížom-krážom.

Svoju zvedavosť som však neskrotil a jedného pekného chladného aprílového dňa som sa vydal objavovať neobjavené.

Po rovinatom Podunajsku a obkrúžení Tatier sa v mojom seriáli Okolo slovenských regiónov vydávam na sever. Plán je jednoduchý, vidieť z Kysúc čo najviac. No hneď pri plánovaní trasy zisťujem, že cesty sú tu vybudované najmä pre tranzit a k mnohým zaujímavým miestam treba ďaleko zachádzať. A tak si napokon vypichnem Kasárne, kde som bol kedysi dávno v škole v prírode a pamätám si, že to bol krásny kút Slovenska. Takisto chcem „omrknúť“ Slovenský orloj v Starej Bystrici.

Parametre trasy

• Dĺžka: 143 km
• Prevýšenie: 1 428 m
• Náročnosť: 3/5
• Určenie: cestný bicykel
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy

Popri Váhu do kopcov

Zo Žiliny sa vydávam po pravom brehu Váhu, keďže po ľavom som jednak už kedysi išiel, jednak je tu dosť frekventovaná cesta, no tiež sa mi nezdala úplne zaujímavá – hádam mi to odpustí. Naopak na tejto pravej strane sa dostanem na priehradný múr nádrže Hričov a pri Kotešovej na moment schádzam aj na cyklochodník.

...lebo sa v týchto častiach opäť cítim ako v alpskom prostredí, celé to umocňujú končiare Malej Fatry – hore na hrebeni sneh, dole v údolí zeleno

Užívam si samotu a rovinku, lebo ma onedlho čaká stúpanie na Melocík. Ak som sa však obával kamiónov, bolo to zbytočné – v stúpaní ma obehli hádam len tri, celkovo bola premávka podľa mňa až prekvapivo pokojná. Prekvapivo najmä kvôli tomu, že bol pondelok, inak by som určite odporučil ísť sem napríklad v nedeľu, poprípade vymeniť Melocík za neďaleký Semeteš. Ďalšou možnosťou je vybehnúť priamo na Kasárne od Bytče. Hore chvíľku obdivujem ešte stále zasnežené končiare Malej Fatry a potom šup, rýchlym zjazdom do Makova. Tu odbočujem na hlavné stúpanie dňa, Kasárne.

Načo jazdiť do Talianska?

Musím so všetkou úprimnosťou povedať, že mi toto prostredie učarovalo. Po stranách cesty pozostatky snehových mantinelov, kam sa pozriem, všade samý les, úplne ako v Alpách. Keby ešte po stranách stáli fanúšikovia, cítil by som sa, akoby som šplhal na nejaké alpské „passo“ na Giro d’Italia. Jediným problémom tejto idylky bolo to, že ja blbec som si vzal krátke rukavice. Koniec apríla, hore okolo nuly a kým som zjazdil, nedokázal som ani radiť z toho, aké som mal skrehnuté ruky.


Hoci som si zďaleka nevybral najťažšiu cestu na vrchol a dala mi zabrať, musím povedať, že za ten pocit a výhľady to jednoznačne stálo. Každopádne, späť k mojej premrznutej trase.

S vetrom opreteky až do Krásna

Moja ďalšia cesta chvalabohu pokračuje už údolím a po slniečku smer Čadca a v duchu nadávam na to, v akom stave sú tu cesty II. triedy (a to som vtedy ešte nevedel, čo ma čaká o pár mesiacov na Gemeri). Mám pocit, že na tomto úseku viac stojím na prenosných semaforoch, než jazdím, keďže cesty sa vo veľkom opravujú. Keď sa tam vydáte teraz, možno už budú všade prvotriedne povrchy. Vo Vysokej nad Kysucou sa usmievam na značku pri priecestí – s trochou fantázie vás celkom jasne vyzýva „Let’s dance!“


Do chrbta sa mi opiera vietor a do Čadce je to mierne dole kopcom, tak pridávam. Motiváciou šliapnuť do pedálov mi je aj rastúca premávka, ako sa blížim k Čadci. Oproti tej úplne prázdnej a úzkej ceste na Kasárne je to pomerne značný rozdiel. Cez Čadcu obdivujem (najmä z dopravného servisu) neslávne známy tunel Horelica a v Krásnom nad Kysucou sa konečne stáčam na smer Starej Bystrice. Inak, akože čisté bludisko, nebyť offline mapy, asi sa tam medzi cestou I. triedy, III. triedy a kadejakými jednosmerkami motám dodnes.

...tie kopce sú ešte stále tu...

Z Krásna sa vydám po ceste, no neskôr som zistil,

Po tejto prvotnej skúsenosti sa sem určite vrátim a ak nie na žiletke, tak určite na biku.

že paralelne s ňou vedie po druhom brehu riečky Bystrica cyklochodník, ktorý by mal byť vyasfaltovaný – domáci mi to dúfam v komentároch potvrdia alebo vyvrátia. Nachádzajú sa pri ňom bunkre, čiže to bude aj z pohľadu cykloturistiky určite záživnejšia trasa než popri autách. V Starej Bystrici napochytro fotím Slovenský orloj a priľahlé, pekné budovy. Hromžím, že verejná studňa, na ktorú som sa spoliehal, nefunguje. Keďže však vozím aj druhú fľašu s čistou vodou, zarábam si ionťák a hajde do útoku na finálny kopec, čaká ma pomerne nenápadné sedlo Lutiška.


Tempo si začína pýtať svoju daň a ja v kopci začínam poriadne cítiť koleno. Mám však aspoň takú maličkú náplasť na moje bôle, lebo sa v týchto častiach opäť cítim ako v alpskom prostredí, celé to umocňujú končiare Malej Fatry – hore na hrebeni sneh, dole v údolí zeleno.


Tak, aby problémov nebolo málo, na tej dlhočiznej rovine z Varína do Žiliny (mimochodom dodnes som si k tomuto úseku nedokázal vybudovať nejaký pekný vzťah, hoci okolie milujem) dostávam „hlaďák“ a tak napochytro do seba tlačím tyčinku. Na záver treba povedať, že doteraz pre mňa Kysuce predstavovali akýsi tajomný kút Slovenska, kadiaľ som išiel len raz (a aj to vlakom do Česka). Po tejto prvotnej skúsenosti sa sem určite vrátim a ak nie na žiletke, tak určite na biku. Ak máte tipy na nejaké pekné MTB okruhy, som samé ucho.

Seriál Okolo slovenských regiónov

• Podunajsko - Štyri mlyny na Malom Dunaji
• Tatry - keď vrchárska koruna nestačí

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.