Okolo slovenských regiónov - Záhorie - slovenská Sahara?

Keď sa povie Záhorie, vybavia sa mi dve veci – nekonečná rovina a piesok. Moja trasa s čiastočným blúdením pohraničím mi však ukázala, že sa tu toho skrýva omnoho viac.

Koncept môjho seriálu alebo „miniprojektu“, Okolo slovenských regiónov, má pomerne jednoduché pravidlá hry. V každom z historických regiónov si vytýčim trasu, ktorá musí mať aspoň 100 km (z opačnej strany je to potom ohraničené len časom a únavou) a v ideálnom prípade aj poriadne prevýšenie, keďže naša trnavská rovina mi v posledných rokoch už pomaly lezie na city.

Parametre trasy

• Dĺžka: 150 km
• Prevýšenie: 552 m
• Náročnosť: 3/5
• Určenie: cestný bicykel
• Mapa GPX: sekcia Výjazdy

Polia a kamióny

...a presne preto, že bažím po prevýšeniach,

Nemám ani stiahnutú offline mapu, takže idem úplne naslepo.

sa jedna z mojich prvých trás odohráva na záhorskej placke. Počas tohto výletu som sa nechal voviesť do omylu a presvedčil sa, aké riskantné a zároveň vzrušujúce je jazdiť pohraničím, keď treba na jazdu do zahraničia výnimku (staré „dobré" začiatky pandémie). Ale pekne poporiadku. Veziem sa vlakom z Trnavy a začínam v Jablonici, srtmhlav po hlavnej ceste do Senice. Ako úvod je to fajn, krajnica je tu široká a hoci ide kamión za kamiónom, dá sa povedať, že kvôli vzduchovým vakom si takúto jazdu aj trochu užívam.

V Senici však prichádza rapídny zvrat. Tu musím apelovať na všetkých, ktorí by chceli túto trasu prejsť, úsek Senica – Holíč v záujme svojej bezpečnosti radšej obíďte po okreskách. Hlavná cesta je tu pomerne úzka a hlavne rozbitá. No a samozrejme, kamióny, veľa kamiónov; jeden ma skoro sfúkol a za tých takmer desať rokov, čo brázdim naše cesty, to bol jeden z najväčších hulvátov, akých som stretol, či už za baranmi alebo volantom...no škoda slov. Napríklad, bude určite fajn ísť sa pozrieť do kúpeľov v Smrdákoch, ak sa nemýlim, na Záhorí sú to jediné kúpele.

Historický nádych, také ja rád

V Holíči sa našťastie situácia s premávkou upokojuje, odbočujem k zámku a užívam si krátky úsek po jemnej šotolinke. Ak aj doteraz boli nejaké nenápadné brdky, odtiaľto ich strieda úplná rovina, keďže sa dostávam k rieke Morava. Prostredie v okolí Holíča je celkovo veľmi pekné, zámok, aleje, starobylý kostolík sv. Margity Antiochijskej.

...je tu pokoj, minimálna premávka a krásne prostredie.

Odporúčam zastaviť sa hoc aj na pešo, ak budete mať cestu okolo. Prichádzam k cyklochodníku lemujúcemu Moravu a takisto k príčine môjho vovedenia sa do omylu. Totižto, onen nešťastný cyklochodník nie je koncipovaný na dlhodobú jazdu na cestnom bicykli – jedine, že by ste vozili bezdušové tridsiatky. Ja vozím dušové dvadsaťpäťky, a tak po 15 kilometroch začínam s vidinou novučičkého asfaltu čas od času poškuľovať po druhom, českom brehu Moravy, kde je očividne kvalitnejší povrch. Napokon prechádzam cez rieku cez most v blízkosti D2 a pokračujem na opačnej strane.

Neplánovane na návšteve u bratov

Chyba! Po pár kilometroch si nadávam, ako som sa obabral, keďže ani tu nie je povrch nič extra (vlastne čím ďalej tým horší), no vracať sa mi už nechce (kiežby som to urobil). Najväčší problém prichádza až pri trojbode Slovensko – Česko – Rakúsko, kde zisťujem, že do Rakúska tu vlastne žiadny priechod nevedie a ja sa musím stočiť do vnútrozemia.


Krátka radosť, dlhý žiaľ. Nemám ani stiahnutú offline mapu, takže idem úplne naslepo. Cesty sa tu mnohokrát stáčajú a hovorím si, že aspoň orientačný zmysel mám dobrý, keď už som si ani len tú mapu nevedel stiahnuť. Ozajstná zábava začína na... vlastne to ani nemôžem nazvať „gravel sektory“, lebo z tých šutrákov by som veru ani gravelu nedal napapať. Akýmsi zázrakom sa mi napokon bez defektu darí prísť do Lanžhotu, odkiaľ je to chvalabohu späť na Slovensko kúsok. Z tohto neplánovaného výletu za hranice si aspoň odnášam fotky peknej českej architektúry.

Prekvapenie na záver

Keďže som sa takto túlal po Česku, mením plány a namiesto do Devína mierim cez záhorské borovicové lesy ku Karpatom. Nakoniec aj dobre robím, lebo nová trasa mi hneď učarovala – je tu pokoj, minimálna premávka a krásne prostredie.


Najviac ma zaujali dve veci – železničná signalizácia pri vjazde do vojenského obvodu, kde to vyzeralo, akoby niekto stihol cez noc „šlohnúť“ koľaje a takisto cesta „alá horská dráha". Posledné kilometre však idem v bolestiach, keďže môjmu kolenu, ešte stále nedoliečenému od môjho kysuckého výletu, sa začína nepáčiť, čo mu to zas robím.


Mohol by som sa na seba hnevať, že som nedotiahol trasu popri Morave až do Devína, ale ako sa hovorí, moja trasa – moje pravidlá. Za seba môžem povedať, že tie borovicové lesy sa mi asi páčili aj viac, než jazda popri Morave. Každopádne, človek očakáva v takomto regióne monotónnosť a pritom...

Seriál Okolo slovenských regiónov

• Podunajsko - Štyri mlyny na Malom Dunaji
• Tatry - keď vrchárska koruna nestačí
• Kysuce - v objatí Javorníkov a Fatry

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.