Peter Sagan - čo sa s ním deje?

Možno si, ako veľká časť ľudí, čo sledujú Petra Sagana, kladiete v poslednom čase tú istú otázku. Ale zrejme by bolo lepšie pýtať sa inak...

Pamätáte si ešte na preteky Paríž - Nice 2010? No myslím, že skalní fanúšikovia majú tento dátum navždy vrytý pevne do pamäti. Práve v nich sa „narodil" svetový fenomén menom Peter Sagan. Búral zabehnuté pravidlá, prekvapoval, bavil a hlavne víťazil...a všetko so svojím typickým bezstarostným nadhľadom. Najskôr nečakané 5. miesto v prológu, potom druhé miesto, no a v 3. etape bral svoje prvé profesionálne víťazstvo vo svojom neskôr typickom scenári pred menami ako Contador, Rodriguez, Roche, Voigt. Teda udržať sa v kopci aj s papierovo lepšími „vrchármi" a potom ich prešpurtovať. OK, možno náhoda. Ale potom prišla ešte 5. etapa a načo čakať na šprint. Nastúpiť v krátkom kopci kúsok pred cieľom a bude...a bolo . Potom už súperov zrejme smiech prešiel, začala sa nová éra. Éra Petra Sagana, ktorá rúcala zažité pravidlá a priniesla do cyklistiky väčšiu spontánnosť a zábavu.

To mal 20 a spomenul som si, pretože držím v rukách 100. vydanie časopisu 53x11, kde sa spomína na rôzne rozhovory. A najviac ma pobavila tá časť, kde sa píše, ako s ním robili rozhovor po úspechoch na Paríž - Nice. Dohodli si stretnutie pri nákupnom stredisku, naložili samotného Petra do auta, vytiahli do Terchovej, fotili pri soche Jánošíka, rozprávali sa v kolibe a potom ho zaviezli späť. No viete si to teraz predstaviť? Staré dobré časy, dalo by sa povedať a ak máte chuť na jemnú nostalgiu, odporúčam video nižšie. Sú práve o Paríž - Nice 2010, kontrast úspechu a skromnosti zázraku zo Slovenska. „Vydlabané" rožky na raňajky, úplná klasika...


Prešlo už viac ako 12 rokov, Peter Sagan stále preteká, nečakane prestúpil do druhodivízneho tímu TotalEnergies. Teraz sa trápi so zdravotnými problémami, ktoré vyústili do odhlásenia sa z pretekov Okolo Flámska, no môžme na rovinu povedať, že už dlhší čas to nie je ono. Už dlhší čas chýba bezstarostnosť a rovnako víťazstvá, na ktoré sme boli zvyknutí.

Tento článok mi napadlo napísať nie ako výčitku, či spomienku, aké to bolo predtým. Práve naopak...skôr si treba položiť inú otázku. V našej „slovenskej” povahe je veľmi typické oslavovať, keď sa darí a potom frflať, keď sú výsledky horšie. No a naša tradičná závisť, o ktorej by sme mohli dlho hovoriť. Pozrime sa bližšie na faktory, ktoré by sme mali brať do úvahy a možno trochu upraviť pohľad, akým sa treba na cyklistiku v podaní Petra teraz pozerať.

Pozrite na toho bývalého bikera zo Slovenska, ako si robí v pelotóne plnom nudných „páprdov” srandu, rúti sa dole kopcom a jazdí každé preteky na víťazstvo...to by bavilo aj mňa

Ale než začneme, skúsime nájsť zlom a čo k nemu viedlo. 2017 bolo ešte všetko po starom, na Tour super forma, suverénne vyhraná etapa s dojazdom do krátkeho kopca, „srandičky" a potom prišiel nešťastný kontakt s Markom Cavendishom, po ktorom bol vylúčený z pretekov. Teraz už dobre vieme, že sa jednalo o veľký omyl UCI komisárov. Ale prišla krásna „náplasť”, bol ním Bergen a tretí titul majstra sveta v rade. 2018 tiež začal dobre, víťazstvo na Gent-Wevelgem, ale punc výbornej klasikárskej sezóny dodalo až pamätné víťazstvo na Paríž Roubaix v dúhovom drese.

Vo vrecku bol už aj ďalší zelený dres na Tour, k tomu 3 etapové prvenstvá...a potom prišiel pád v 17. etape, ktorý bol podľa mňa zlomovým bodom. Nenájdete ho na videu, no musel byť poriadny a Peter Sagan mal čo robiť, aby vôbec došiel do Paríža. Podľa jeho slov nedobrzdil zákrutu a vyletel z cesty. A od tohto momentu sme už videli trošku iného Petra Sagana.

Väčší rešpekt a opatrnosť

Pri všetkých tých kúskoch, ktoré sme videli v TV, je až neuveriteľné, že Peter Sagan nemal v podstate väčšie pády, za čo samozrejme môže najmä jeho majstrovstvo v ovládaní bicykla. Dokonalým príkladom bolo, keď preskočil Fabiana Cancellaru pri jeho páde na Paríž-Roubaix 2016. A mnohé ďalšie...


Dalo by sa povedať, že vážne jazdecké chyby nerobil až do osudnej etapy na Tour. Ak odhliadneme od zranení, ku ktorým sa ešte dostaneme, podobný zážitok vie v hlave ešte dlho „rezonovať”, najmä ak váš život doslova závisí na schopnostiach, sebavedomí a chladnej hlave. Inak to asi nejde pomenovať, keď sa rútite z kopcov cez 100 km/h, v balíku sa vyhýbate ostrovčekom na poslednú chvíľu, lížete na milimetre bariéru pri špurte a stále máte len tenučké elasťáky a 200 g prilbu.

Netreba zabúdať ani na fakt, že v roku 2017 sa mu narodil syn. Rozhodne nie som Sagan, no tiež sa mi po narodení dieťaťa trochu posunula latka rizika, ktoré som ochotný tolerovať a podľa mňa je to absolútne v poriadku. No od toho pádu v 2018 bolo vidieť oveľa menej rôznych zjazdov na hrane, tlačenia sa do každej medzierky a celkovo kúskov, ktorými sa dajú získať sekundy, ktorými viete zaskočiť súperov a dostať divákov do úžasu.

Zranenia a dysbalancie

Už sme trochu načali zranenie, pričom práve Tour 2018 bola tiež zrejme zlomová. Po nej sa začali veci akosi viac nabaľovať, pomerne nedávno prišli vážnejšie problémy s kolenom po páde na Tour 2021, operácia. Ono od určitého momentu človek zistí, že zranenia sa hoja akosi dlhšie a že 30 rokov nie je 22, aj keď na papieri to tak hrozne možno nevyzerá . Ale nejde len o zranenia...


Cyklistika je šport, ktorý rozhodne nezaťažuje telo rovnomerne a dáva za vznik mnohým dysbalanciám. Najmä ak sa bavíme o cyklistike profesionálnej, kde je všetko vyhnané do extrému. A tým, ako človek starne, sa začnú viac a viac prejavovať a limitovať výkon. Možno ste si všimli, že Peter Sagan sedel takmer vždy na bicykli trochu krivo a mal jednu nohu jemne vykrivenú. Ten pád v roku 2018 to zrejme výrazne zhoršil. Samozrejme, že práve na podobných detailoch sa pracuje, no nikdy sa neodstránia úplne. V určitom okamihu sa stanú limitom a najmä v kombinácii so zraneniami.

A vôbec sa nemusíme baviť o veľkej strate výkonu. S tým, ako sa svetová špička vyrovnala za posledné 3 roky, je aj mizivé percento sakra cítiť a je tak výrazným faktorom.

Covid so všetkým zamiešal

Sezóna 2019 nebola úlpne zlá, ale už nebola dominantná. Na klasikách neprišlo žiadne pódium a zrejme najviac rezonoval zisk rekordného 7. zeleného dresu na Tour a k tomu víťazstvo v 5. etape. Asi najviac potom mrzelo zaváhanie na prepršaných MS v Yorkshire. V doslova extrémnych podmienkach sa Peter Sagan cítil dobre, o čom svedčí, ako si „odskočil” z pelotónu pre 5. miesto. Rekordný 4. titul ležal na dosah, škoda zaváhania pri nástupe Mathieu van der Poela, ktorý vytvoril rozhodujúcu selekciu. Vyzeralo, že kondícia je stále tam, no potom prišiel nečakaný súper...

Covid 19 zasiahol celý svet, rovnako ten športový. Podujatia sa rušili, neistota sponzorov a všetkého okolo. Kompletne sa prekopal program pretekov, jazdci začali jazdiť agresívnejšie, pretože sa potrebovali „predviesť”. Celý mix priniesol raketový nástup novej generácie, ktorá začala dominovať rýchlejšie, než ktokoľvek čakal. Preteky sa prestali jazdiť ako príprava na tie ďalšie, začali sa jazdiť na víťazstvo...vždy a všade. Ako vravím, nemyslím, že v 30 rokoch je človek starý, no rozhodne sa ťažšie prispôsobí zmenám. Zrejme ste počuli nedávne vyhlásenie o malom rešpekte v pelotóne. S tým sa dá súhlasiť, všetko je hektickejšie, ale niečo podobné si asi vraveli jazdci v balíku po roku 2010. K tomu nejaké tie štípance do zadku na pódiu a pod., pamätáte?

Ale ešte tu máme aj Covid ako ochorenie, ktoré nie je bežná chrípka, čo mnohí zisťujú až s odstupom času. Ako určite viete, Peter Sagan sa vírusom nakazil, a nielen raz. Problém je, že niekto môže mať skutočne len „nádchu” a u niekoho sa môžu následky prejavovať dlhodobo a problémy sa vlečú ako sople. A že ste „Rambo” zo Žiliny neznamená, že ten druhý prípad sa vás nemôže týkať a sezóna 2022 tomu žiaľ nahráva. Stačí len trochu oslabená imunita, k tomu si pridajte extrémne náročný tréning. Navyše dlhodobé dopady sa ešte len budú prejavovať a skúmať. Výhodou je, že TotalEnergies nestojí len na Saganovi, o čom svedčí posledné Miláno-San Remo.

Mimochodom, možno ste si všimli, ako sú v tejto sezóne náchylní pretekári na rôzne virózy a neraz sa stalo, že na preteky nastúpi namiesto celého tímu pár pretekárov. Každú chvíľu sa niekto odhlási, neraz veľké mená, čo v minulých rokoch rozhodne nebolo bežné.

Nová (super) generácia pretekárov

Generačná obmena v cyklistike nie je nič nové, ale všetci experti okolo zhodne tvrdia, že ešte nezažili taký nápor talentov a prichádzajú ďalší. Navyše 2 hektické „covid” sezóny všetkému pomohli, o čom som písal vyššie. Ale nejde len o čísla na wattmetroch, mladí jazdci vedia bicykel ovládať, bavia sa jazdením a hlavne sa chcú presadiť a sú ochotní viac riskovať...v podstate sa veľa z nich inšpirovalo práve Petrom Saganom. Pozrite na toho bývalého bikera zo Slovenska, ako si robí v pelotóne plnom nudných „páprdov” srandu, rúti sa dole kopcom a jazdí každé preteky na víťazstvo...to by bavilo aj mňa .

Náročné pre „staršiu” generáciu, ale na druhej strane skvelé pre nás, divákov. Predtým sa väčšina pretekov rozhodovala pár km pred cieľom, takže človek pretočil záznam a bolo. Teraz sa nastupuje aj 80 km pred cieľom, rozhoduje v zjazde a neraz musím zase pretáčať naspäť . Viac nájdete v mojom článku s názvom „O tom ako si teraz užívam cestnú cyklistiku” a nejdem sa preto opakovať.

Motivácia a peniaze

Jedno je isté, Peter Sagan nie je Alejandro Valverde a nebude jazdiť na top úrovni po 40. rokoch. Úprimne, už s blížiacim sa koncom kontraktu v Bora-Hansgrohe som myslel, že skončí a vrhne sa na enduro. To by mi k nemu dokonale sedelo a nebol by ani prvý, viď prípad jeho dobrého kamaráta a spolujazdca Michaela Kolářa spred pár rokov.


Prestup do TotalEnergies ma prekvapil, ale na druhej strane máme aj financie. Ak je možnosť, prečo si ešte nezarobiť pekné peniaze, spravil by podobne asi každý. Veď enduro sa dá jazdiť aj o pár rokov neskôr .

Skôr sa môžeme pýtať niečo iné. A prečo by sa to s ním nedialo?

Ale treba hneď dodať, že cyklistika je tak náročný šport, že len pre peniaze sa robiť podľa mňa nedá. Nikto za vás tie nekonečné hodiny neodsedí, nebude trpieť pri intenzite a nebude znášať riziko na pretekoch. Musíte mať vášeň, musí vás to baviť, musíte chcieť ešte niečo dosiahnuť...len už nechcete obetovať pre úspech všetko. A keď vidím, ako balík zrýchlil a vyhrotené situácie sú takmer v každom dojazde (o top podujatiach ani nehovorím), nemusíme nič závidieť. Ešte k tomu byť stále na očiach a pod paľbou očakávaní...

V tej súvislosti ma napadá, že nech už si myslíte o Cavendishovi čokoľvek, jeho návrat na vrchol po cca 5 rokoch mizérie a v jeho veku je skutočne malý zázrak. Som zvedavý, kedy bude film .

Nový pohľad

Rovno zdôrazním, že sa jedná o úvahu, pričom realita môže byť odlišná a samozrejme môžete mať na veci iný názor. Článok mi napadol spontánne a trochu ako reakcia na naše typické „slovenské frflanie”. Po tých rokoch fenomenálnych výkonov, ktoré strhli veľké masy "nešportovcov" sa ale nečudujem. Myslím, že všetkému pomôže, ak trochu upravíme našu optiku a budeme si užívať sledovanie cyklistiky ďalej. Peter Sagan už nebude vyhrávať ako na bežiacom páse pomaly v každom teréne, nebude si robiť srandu z vrchárov a šprintérov. No myslím, že na nejaký veľký výsledok sa ešte môžeme tešiť a osobne mu ho prajem, rozhodne najmä zdravie. A že už toľko nerobí rôzne „opičky”, je tiež normálne, hovorí sa tomu dospievanie .

Takže odpoveď na otázku v nadpise je pre mňa pomerne jasná. Čo sa deje s Petrom Saganom? Podľa mňa je to zle položená otázka. Skôr sa môžeme pýtať niečo iné. A prečo by sa to s ním nedialo? Vzhľadom na všetky okolnosti môžeme byť radi, že máme v pelotóne ešte stále veľkú osobnosť a ľudia vedia, kde je Slovensko. A rozhodne nezávidím tomu, kto sa pokúsi prísť po ňom, pretože latka je nastavená doslova vo hviezdach...