Tip na výlet: Lômy - krasovou dolinou na vrchol

Spoznajte menej známy turistický okruh v Chočských vrchoch, ktorý vás prevedie nielen hrebeňom plným výhľadov ale aj najkrajšou dolinou na Slovensku, dostupnou počas všetkých ročných období.

Na vrch Lômy sa dostanete nielen cez Pravnáč, ale aj Prosiecku dolinu, ktorá je turistom známa najmä prostredníctvom okruhu cez Kvačiansku dolinu. Čo tak skúsiť inú trasu, vyhnúť sa masám turistov, objaviť nové výhľady a nastúpať viac výškových metrov? Z môjho pohľadu, domáceho turistu, je okruh cez Lomnô nielen mierne náročnejší výlet, ale zároveň aj okruh ponúkajúci omnoho rozsiahlejšie výhľady.

Kde je vhodné začať

Daný turistický okruh môžeme absolvovať z Liptovskej Anny a Malatinej, ale najvhodnejšou voľbou je východiskový bod z obce Prosiek. Turistická trasa, na ktorej začiatku sa budeme viac obzerať okolo seba, ako naháňať obrovské výkony a ani nebudeme vedieť ako, tiahlym stúpaním na celej trase nazbierame 1 000 výškových metrov, je určite lákavou voľbou.

Na čo sa treba pripraviť

Prosiecka dolina so svojimi 3,5 km a 400 výškovými metrami nám ponúkne pohľady na rozmanitú flóru vápencového podložia, ktorej príkladom je výskyt chráneného Plesnivca alpínskeho. Prechodom cez dolinu natrafíme na stúpačky, reťaze, rebríky a drevené mostíky, ktoré sa tam vyskytujú v malom množstve, len aby sme sa vyhli neželanému kontaktu s vodou.

Tiesňava Vráta

Približne tridsať minút ideme po chodníčku, kde sa míňame so staršími, ale aj čerstvými medvedími stopami.

Na začiatku doliny nás privíta tiesňava, ktorá je typickým krasovým znakom a najfotogenickejším miestom v tejto lokalite, vďaka mohutným skalám a dreveným mostíkom. My sme danú lokalitu navštívili na jar, kedy celá dolina vynikala obrovským množstvom vody, vďaka topiacemu sa snehu z vyšších horských oblastí. V období nadmernej vlhkosti, rannej rosy či námrazy si na mostíkoch treba dať skutočne pozor, pretože to tam neskutočne šmýka, dokonca aj v kvalitnej obuvi. V ostatných mesiacoch, obzvlášť v letnej sezóne, sa voda v potoku nachádza len v tiesňave Vráta, kde o pár metrov zázračne zmizne a vidieť ju následne až vo vrchnej časti doliny.

Smutnejšie pohľady v doline

Stredná časť doliny sa odlišuje od krásy z internetových fotiek, kedy sú okolo nás len popadané stromy, ktoré musíme prekročiť. Vo vyšších polohách tejto časti doliny sa nám začnú naskytať pohľady na hrebeň, kam sa o chvíľu chystáme, avšak obrovské množstvo vody nám túru sťažuje a vôbec nejdeme podľa plánovaných časov.

Vodopád Červené piesky

Vo vrchnej časti doliny odbočíme z našej turistickej trasy nachvíľu vľavo, kde si ideme pozrieť vodopád, ktorý je označovaný za jeden z najkrajších vodopádov na Slovensku. Z rázcestia Vidová sa nám naskytne pohľad aj na jaskyňu Sintrová, ktorá je ale mimo turistického chodníka. Výška vodopádu je 15 metrov, ale voda v ňom sa nachádza len na jar alebo po výdatných dažďoch. My máme to šťastie a spoznávame ho skutočne výdatný. Keďže to nebola úplne pravá jarná turistika, pri počasí, ktoré nás po celý čas sprevádza, fauna okolo vodopádu je namrznutá a dodáva to prostrediu skôr zimnú atmosféru.

Diera na Svorade

Z vodopádu sa vraciame opäť k rázcestníku a pokračujeme suchou časťou doliny k ďalším tiesňavám. Prechádzame popod vrch Kubín, kde sa nachádzajú mohutné rebríky, pre ktoré je lepšie nebrať so sebou psov z hľadiska bezpečnosti. Rebríky sú tu len dva, jeden menší a druhý väčší, čiže stačí sa premôcť a raz dva ste za nimi. Kto zvládne rebríky bez problémov, môže si za odmenu užiť vyhliadku a pohľad späť do rokliny. Skaly sú tu ešte pokryté ľadom a preto si dávame obzvlášť pozor, kam stúpame.

Záver Prosieckej doliny

Takmer po troch hodinách prichádzame na Svorad, kde by sme sa v lete dostali za približne dve hodiny, čo svedčí o omnoho väčšej náročnosti jarného terénu. Sem sme sa dostali po modrej turistickej značke a teraz máme na výber pokračovať po modrej alebo zelenej značke. Modrá smeruje do Veľkého Borového, kam smerujú aj všetci turisti počas roka a zelená smeruje buď na Prosečné alebo Lomnô. Prosečné sa kvôli poškodenému chodníku Horskou záchrannou službou neodporúča a preto pokračujeme zo Svoradu po zelenej značke smerom na Lomnô. Vďaka tomuto variantu okruhu sa v lete vyhnete davom turistov.

Po medvedích stopách

Približne tridsať minút ideme po chodníčku, kde sa míňame so staršími, ale aj čerstvými medvedími stopami. Stopy sú od menšieho medveďa, ale očividne nie jedného. Chodník je v lese pomerne dosť viditeľný s obrovskými značkami, aby turisti nezablúdili, ale v momente, keď prídeme na lúku pokrytú snehom, akoby značenie na chvíľu neexistovalo. Otvárame mapy a po krátkej chvíli sme späť na chodníčku a takto sa scenár párkrát opakuje.

Menej príjemné stúpanie na Lomnô

V tejto časti trasy nastúpame približne 300 výškových metrov, čo je v porovnaní s Prosieckou dolinou o čosi menej, ale omnoho viac nás kopec potrápi. Stále je tam veľké množstvo snehu a my, čo snežnice nepoužívame, sme si na ne veru spomenuli, že dnes by vôbec neboli na škodu . Sneh nie je vôbec príjemný, neustále sa sústredíme, kam stúpime, pretože každý piaty krok smeruje k prepadnutiu takmer po pás. Pri tomto miernom trápení po hrebeni nás tešia výhľady nielen na Oravu, ale aj na Liptov i keď s počasím to je každých pätnásť minút inak a mierne nás okráda o rozsiahle výhľady.

Najvyšší vrchol našej trasy (1 278 m n. m.)

Pri príchode na vrchol vidíme množstvo stôp, ako niekto očividne hľadal ten správny vrch. Lomnô sa vyznačuje tým, že pár desiatok metrov od neho sa nachádza vrch Lomné, označovaný aj ako Lomno, ktorý má rozsiahlejší výhľad, ale o 7 výškových metrov menej. Oficiálnym vrchom je však Lomnô, kde sa nachádza aj turistický rázcestník, ktorý nás informuje o ďalších možnostiach trasy. Keďže sme mali počasie ako na hojdačke, výhľady sme si tu veľmi neužili, ale aspoň sa tam môžeme v lete vrátiť a poriadne tento vrch spoznať.

Vyfúkaní a premrznutí pokračujeme

Pri predstave, že by sme sa vracali rovnakým „peklom“ v podobe nespevnenej snehovej pokrývky a zaplaveného chodníka potokom, sme radšej zvolili možnosť pokračovať v turistickom okruhu cez Pravnáč. Musím uznať, že odtiaľto to bola už len čoraz viac príjemnejšia prechádzka po širokej lesnej ceste do sedla Rovné a po takej istej širokej ceste takmer až na Pravnáč.

Posledný vrchol našej trasy

Na Pravnáči si dávame krátku pauzu a užívame výhľady, ktoré sa nám zas na chvíľu otvárajú. Stačí nám už len sklesať strmáčik, ktorý odtiaľto vedie nadol a najhoršie máme za sebou.

Popod hory naspäť

Keďže sme začínali v obci Prosiek a nie v Liptovskej Anne, kde sme z vrcholu Pravnáč práve zišli, musíme prejsť naspäť popod hory. Napojíme sa na najbližšiu asfaltovú cestu, ktorá prepája dané dediny. Naskytajú sa nám pohľady na Čereňovú skalu a Liptovskú Maru, ktoré si pri tom hustom snežení musíme kúsok domyslieť.

Zhodnotenie

Ak rád pravidelne navštevuješ Prosiecku dolinu a si otvorený novým možnostiam, tak okruh cez Lomné čaká práve na teba. Na jar alebo po výdatných dažďoch si nezabudni obuť vysokú GTX obuv, počas ostatných sezón ti postačí aj nízka obuv. Ak sa na celý okruh necítiš, navštív aspoň Prosiecku dolinu, ktorá ti zaručí príjemnú prechádzku s rodinou v doline plnej krás.

Zhrnutie

• Názov: Lomnô
• Lokalita: Chočské vrchy
• Turistické značenie: veľmi prehľadné (modrá-zelená)
• Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 6-7 hodín
• Parametre: 18 km/1 000 výškových metrov
• Typ: dolina s technickým vybavením, hrebeň, vrchol, okruh
• Možnosť parkovania: platené parkovanie Prosiek
• Mapka/GPX: sekcia Výjazdy