Ohľaduplnosť - prečo je taká dôležitá?

Ohľaduplnosť - prečo je taká dôležitá?

Nezdá sa vám, že sme sa za posledný čas začali akosi veľmi deliť na rôzne skupiny? A dôsledky sa potom premietajú ako do každodenného života, tak aj do športu, ktorý by mal ľudí spájať.

Následkom tejto zmeny a akejsi neschopnosti myslenia v súvislostiach sa potom musia zavádzať rôzne zákony, či obmedzenia. Zrejme najcitlivejším miestom je bezpečnosť na cestách, ktorá sa dostala do popredia záujmu vďaka viacerým nehodám so smutným koncom. Cyklisti nadávajú na vodičov, že ich ohrozujú, vodiči nadávajú na cyklistov, že zavadzajú. Nekonečná téma, ktorá vyústila do novely zákona so „spásou” v podobe 1,5 metra. Zrejme ste už o tom počuli, takže nemusím detailne rozoberať, o čo sa jedná a od 1. marca je v platnosti.

Otázne je, či je takýto zákon hlavným riešením, najmä v realite bežného života. Veď v podstate 95 % vodičov (percento si môžete dosadiť podľa seba) sa správa slušne, problém je zvyšok..., alebo inak povedané, vždy sa nájde nejaká „výnimka", ktorá celý dojem pokazí. Pretože treba uznať, že za posledné roky sa vnímanie cyklistov na cestách zlepšilo, veľmi často potešia najmä vodiči nákladných áut. Ale s tým, ako na cestách za poslednú dobu pribudlo áut a samozrejme aj cyklistov, štatistika jednoducho nepustí a následne častejšie dochádza k nepríjemným situáciám. A „oháňanie” sa zákonom, či jeho vynucovanie, niekedy skôr prilieva olej do ohňa. Aby bolo jasno, som rád, že ako cyklisti sme v očiach zákona viac chránení, no myslím, že riešenie je z dlhodobého hľadiska trochu iné...

Ohľaduplnosť


Čo mám na mysli? Jednoduchú a vo svojej podstate obyčajnú ohľaduplnosť na každej strane, ktorá tvorí základ našej MTBIKER filozofie. Znie to možno až príliš „banálne” a naivne, no pod tým sa skrýva oveľa viac. Keď sa pozrieme najskôr na cyklistu, ten by si mal dať v prvom rade záležať, aby bol v premávke dostatočne viditeľný a nerobil hlúposti. Svetlá, reflexné prvky a pod. už dnes stoja pár €, pritom stále nie sú samozrejmosťou. Ohľaduplnosť spočíva aj vo výbere vhodnej trasy. Ak mám inú možnosť, nepôjdem s kamošmi v piatok povedzme cez Ivachnovú po hlavnom ťahu, aby som zablokoval polovicu Slovenska.



Teda nejde len o to, kam pôjdeme na výjazd, treba trochu rozmýšľať aj s ohľadom na situáciu a premávku, prípadne nájsť lepšiu alternatívu. Rovnako, ak sme dvaja či traja, nebudeme jazdiť vedľa seba, rozprávať sa a ukazovať prostredníky nahnevaným vodičom s tým, že predsa máme tréning a sme pod ochranou „1,5 metra”. Ak za nami ide kamión a nie je miesto na predbiehanie, dať sa trochu nabok a ukázať, že môže predbiehať, skôr pomôže celej situácii. Príkladov je množstvo, ale zrejme už chápete, čo mám na mysli a treba sa trochu vcítiť aj do „druhej strany”. Vy ste na výjazde a užívate si šport, za volantom môže byť unavený človek v strese, ktorý je v práci alebo sa chce už konečne dostať domov...

Niekedy dochádza k paradoxu, že cyklisti chcú byť na ceste vnímaní ako rovnocenná súčasť premávky, no nesprávajú sa tak. Mám na mysli dodrživanie (či skôr nedodržiavanie) predpisov, napríklad jazda na červenú, alebo aj úplne základná signalizácia zmeny smeru. Jedno sú „husté“ zábery, čo niekedy vidíte na sociálnych sieťach a iné je naša každodenná realita. Potom sa nečudujem, že nás niektorí vodiči vnímajú na ceste ako „otravnú prekážku“. Hneď dodám, že aj ja som neraz spravil chybu z ľahkovážnosti, no už sa snažím pozerať na veci inak a dávam si väčší pozor.



Ohľaduplnosť na strane vodiča má pomerne jasný cieľ. Jednoducho zbytočne neohroziť cyklistu a práve vyššie spomínané veci môžu trochu pomôcť, aby sme na cestách neboli len vzájomné prekážky. Niekedy je situácia komplikovaná a ťažko sa dodržiava väčší odstup pri predbiehaní a budem rád za každé desiatky centimetrov, ktoré si vodič uvedomí...no ak vás niekto „lízne” na pár cm a pritom je prázdna cesta, zostane len rozum stáť. S tým asi veľa nespravíme, štatistika jednoducho nepustí a takéto situácie budú stále súčasťou premávky, či už máme zákon alebo nie. Pričom každý jeden výjazd je dôkazom skutočnej reality. Zvyšovanie napätia a „vyhrotené“ konflikty môžu ich početnosť skôr zvýšiť.



Ale nemyslíme si to len my, podobný názor mal aj Rasťo Chvála, keď sme sa na túto tému rozprávali. Bez zlepšenej infraštruktúry a s rastúcim počtom motoristov aj cyklistov nie je zatiaľ iné východisko. A je možné, že iné zrejme nikdy ani nebude.

Nové trendy ako pomocník


Keď sa povie gravel, mnohí sa trochu smejú, že cyklistika sa zase vracia oblúkom späť k základom a „objavuje“ sa, čo už bolo dávno objavené. Pri pohľade na vývoj bicyklov môže mať človek pociť, že sa vraciamie do
Mali by sme sa prestať neustále deliť na nejaké skupiny a skôr na veci pozerať rozumne, s pochopením a väčšou empatiou.
doby Johna Tomaca – stačí jedna legendárna fotka jeho MTB s baranmi . Ale jedno veľké plus. Gravel totiž dokáže osloviť široké spektrum ľudí a tiež tých, ktorých doteraz bavila výhradne cestná cyklistika. Výsledkom je, že sa viac jazdí mimo cesty, po rôznych lesných spojkách, zabudnutých cestičkách. No a kým nebude spomínaná infraštruktúra, ťažko nájsť lepší spôsob, ako sa vyhnúť konfliktom na cestách, než ten, že na nich budeme menej jazdiť. Takže gravel je pomerne účinný spôsob, ako sa mimo hlavné cesty dostane aj ortodoxný cestný cyklistka.

Rovnako ma veľmi teší trend kotúčových bŕzd, širších plášťov a bezdušových systémov. Ja som na svojej „žiletke“ to čaro objavil už pred pár rokmi a umožnilo mi to pohodlne brázdiť „bočné“ a lesné cesty takmer v každom počasí. Podobnú filozofiu sa snažím už dlho prenášať aj do videí a tvorby obsahu v rámci cestnej cyklistiky.

Taký malý „detail”


Nedá mi ale jedna vec, ktorú môžete nazvať pokojne aj ohľaduplnosťou k zdravotníkom, svojim blízkym a tiež k sebe samým. Čo mám na mysli? No predsa prilbu. Na bicykli veľmi často nie sme v podstate ničím veľmi chránení, no tento kľúčový „doplnok“ môže tvoriť rozdiel medzi životom a životom s dlhodobými následkami. Prípadne životom a...veď viete čím. OK, pred niekoľkými rokmi ešte prilby vyzerali ako kýble, no dnes je už doba inde a za pár desiatok € viete zohnať kvalitný, dobre odvetraný a pekne vyzerajúci kúsok, ktorý spĺňa všetky normy. Ak vynechám „oldschool“ jazdcov, ktorí ju nemajú už z presvedčenia, lebo veď predtým sa jazdilo bez nej a žijeme, a ktorých nepresvedčí už nič, stále vidím množstvo jazdcov, ktorým na hlave chýba.

Paradoxne hlavne medzi začíatočníkmi a ebikermi, ktorí ju ocenia možno najviac. A čo ma ešte viac zaráža, veľmi často sú to rodiny s deťmi pri spoločných výjazdoch. Neviem, či je im to jedno, alebo si rodičia neuvedomujú následky zranenia hlavy a že tých pár € má svoj zmysel. Majte prilby na hlave tiež, veď decká opakujú, čo vidia doma a nech ich nosia z presvedčenia a nie z donútenia. Nikomu neprajem nič zlé, 99,9 % času ju nebudete potrebovať, no prilby sa nosia pre ten „zvyšok“...



Ked sme ešte u detí, to spomínané opakovanie sa týka v podstate všetkého, nielen nosenia prilieb. Deti opakujú aj vzorce správania na čom v podstate celá podstata "ohľaduplnosti" spočíva.

Aj mimo premávky


Pozrime sa na ďalšie situácie, kedy si dokážeme ako ľudia liezť na nervy. A priamo v prírode, kde by sme naopak mali relaxovať a nechať stres bokom. Lenže s tým, ako pribudlo cyklistov a rovnako turistov, sa musíme „deliť” aj o prírodu. Pekným príkladom môže byť nejaká cesta, či chodník k horskej chate, ktoré najmä cez víkend praskajú vo švíkoch. Peší turisti, rodiny s deťmi, psy..., no a do toho cyklisti. A že si vieme niekedy zavadzať. Ako inak, každá strana potom frfle na tú druhú, ale čo keby sme boli k sebe viac ohľaduplní?



Turisti nemusia predsa chodiť po celej šírke, prípadne nechať vždy nejaké miesto a usmerniť svoje ratolesti, naopak bikeri by mali okolo nich spomaliť. Na škodu vôbec nie je poďakovať za voľnú cestu a trochu sa usmiať. Mne tento prístup vždy pomohol a turisti väčšinou ešte aj povzbudia.

Stačí sa opäť vžiť do druhej strany. Ak by ste šli s rodinou a okolo vás na pár cm preletí partia bikerov, asi nebudete nadšení. Tiež mám rád rýchlu jazdu z kopca, preto chodím na miesta, kde je takýto stret minimálny, prípadne skoro ráno. Ako vždy, stačí hlavne myslieť trochu dopredu. A tiež si myslím, že máme u nás miesta, kde bicykel jednoducho nepatrí...

Ohľaduplnosť k prírode


No a ešte jeden spoločný záujem, ktorý by sme mali ctiť bez ohľadu na šport, či kategóriu. Mali by sme byť v prvom rade ohľaduplní k prírode. Čo si pod tým môžete predstaviť? Napríklad sa nevoziť zbytočne autami do dolín, až pokiaľ to ide, nevyhadzovať smeti, nehulákať, neničiť...jednoducho sa správať ako na návšteve. Možno potom nebude treba zavádzať zbytočné zákony a obmedzenia, ktoré si rozumný a mysliaci človek vie dať dokopy. Áno, na mnohých miestach (vrátane chránených území) prebieha ťažba ktorá devastuje celé územia, no snáď príde s novou generáciou zlepšenie. Pretože nepoznám lepšie miesto, kde sa viem zbaviť stresu a udržať si tak „čistú hlavu” potrebnú na odolávanie všetkým blbostiam, čo sa vedia zdielať kade-tade po internete a vo veľkej miere majú na „rozklad“ spoločnosti vplyv. No a v podobnom duchu sme pripravili aj video nižšie, pretože aj vďaka situácii za posledné 2 roky mi neraz prišlo na um jedno – aké máme šťastie a nádhernú krajinu .



Nie som naivný a nemám ružové okuliare, zákony sú a budú potrebné. Navyše takmer každý rozumný človek sa správa vo svojej podstate slušne a netreba mu zdôrazňovať tak „obyčajnú“ vec. No zvýšiť povedomie zrejme nebude na škodu, stále prichádza množstvo začínajúcich cyklistov, rovnako nám vyrastá ďalšia generácia odkázaná na internet, či sociálne siete. Všetko sa dá v podstate zahrnúť práve pod „ohľaduplnosť“, ktorá sa stáva súčasťou MTBIKER filozofie. Budeme radi, ak sa naladíte na podobnú „vlnu" v rámci šírenia dobrého mena cyklistov, či skôr športovcov. Ak máte chuť, môžete svoj postoj vyjadriť aj tričkom, ktoré nájdete medzi ďalšími v rámci značky MTBIKER. Nájdete tam aj dámsku verziu, alebo český variant. Dôvodom rozhodne nebola potreba zarábať, ale vznikli na základe dopytu od vás. Celý profit pôjde spätne do rozvoja tejto dlhodobej aktivity, pretože sa jedná o „beh na veľmi dlhú trať"...



Mali by sme sa prestať neustále deliť na nejaké skupiny a skôr na veci pozerať rozumne, s pochopením a väčšou empatiou. Inak skončíme všetci na ZWIFTE.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up133thumb_down comments 114 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rasťo Chvála – od bicyklov k autám a späť

Rasťo Chvála – od bicyklov k autám a späť

Autá a cyklisti. Paradoxné spojenie, ktoré sa v podstate potrebuje, no veľmi často si prekáža. Spolu s Rasťom skúsime tieto 2 svety trochu spojiť, zabaviť sa a rovnako sa pozrieť aj na menej veselé témy...
Video: Nechal som si ukradnúť bike - hľadanie podľa GPS aj bez play_arrow

Video: Nechal som si ukradnúť bike - hľadanie podľa GPS aj bez

Ako reálne funguje GPS alarm a tracker pre bicykle? Ako presne vie nájsť bike a čo keď je skrytý v budove bez GPS signálu?
Od 1. 3. 2022 platí nový zákon, lepšie chráni cyklistov - toto sú zmeny a odporúčania

Od 1. 3. 2022 platí nový zákon, lepšie chráni cyklistov - toto sú zmeny a odporúčania

Aké sú hlavné novinky nového zákona týkajúceho sa cyklistov? Ako sa správať a čo robiť pre ešte väčšiu bezpečnosť a dobré vzťahy s vodičmi?
keyboard_arrow_up