Toto nie je retro, to sme boli my - cestný bicykel

Zaspomínajme si, aká bola cyklistika pred rokmi, pozrime sa na bicykle a komponenty, ako veľmi sa zmenili.

Keď Imro zavesil na svôj Instagram archívny záber, ako vyzeral asi pred 10 rokmi počas MTB maratónu, hneď som mu písal, že na 26-palcových kolesách vyzerá 2 m vysoký cyklista výborne a že tie kratučké nohavice a dres sú tiež super.

A aby to nevyzeralo, že sa mu vysmievam, pripojil som moju archívnu fotku (titulka). Ja tam pre zmenu mám rukávy odstrihnuté úplne, cestné nášľapné pedále Look bielej farby majú odrazky. Samého ma prekvapuje, že už v tej dobe mám na nose pásku na roztiahnutie nosných dierok, asi som len zabudol, ako hi-tech som k cyklistike pristupoval už vtedy.

Ale ja som bol šťastný aj za také, bral som to, že jazdím horúcu novinku.

A vtedy mi napadlo, že by sme mohli pobaviť aj ostatných, že by sme mohli vymyslieť článok, kde sa k takýmto retro záberom vrátime, zaspomíname na staré časy a pripomenieme si, čo sa vtedy jazdilo. Tiež dúfam, že po našich fotkách dostanete aj vy chuť na zdieľanie vlastných záberov, čím „horšie" a viacej retro na nich budete vyzerať, tým lepšie. Kľudne nás označte na Instagrame vo vašich storkách alebo príspevkoch, stačí tam pridať @mtbiker_shop a hodil by sa aj nejaký hešteg, to už nechám na vás, vymyslite niečo v diskusii pod článkom.

Čo neprežilo zo starých cesťákov

Ja si svoju časť článku vyplním tým, že si zaspomínam na veci, ktoré boli v mojich začiatkoch pred 30 rokmi úplne bežné, ale dnes sa s nimi už nestretneme, alebo sa zásadne zmenili. Úplne prvú sezónu som absolvoval na pedáloch s košíkmi, zarážky sa do koženej podrážky tretier Botas pripevňovali klinčekmi a košíky sa zaťahovali koženou páskou.

Prvé nášľapné pedále

Veľmi rýchlo som ale presedlal na nášľapné pedále, princíp v podstate rovnaký, ako poznáme dnes, len to spracovanie by dnešného „dupača" prekvapilo. Obrovské telo z bieleho plastu a ako som spomínal v úvode, nechýbali ani odrazové sklíčka. Ale ja som bol šťastný aj za také, bral som to, že jazdím horúcu novinku.

Radilo sa na ráme

Na čo som si musel počkať dlhšie,

...ja som bol veľmi skoro vysoký, takže som si mohol vybrať, že veci mi budú buď krátke, alebo široké.

boli brzdové páky s radením, dlhé roky som fungoval len s páčkami na ráme. Po prvej sezóne som prešiel aspoň na „index”, páčky mali polohy a ja som nemusel podľa citu hľadať správnu pozíciu. Stále to však bola veľká nevýhoda, spomínam na kritériá, kedy chalani s „dualami” vedeli po zákrute šprintovať zo sedla a zároveň radiť, s páčkami na ráme bolo potrebné si vždy sadnúť. Ohromná bola cena takýchto pák, ak si dobre spomínam, stáli okolo dvanásťtisíc, čo bol v tej dobe mesačný plat.

Oblečený do svetrov

Obrovské zmeny sa týkajú aj cyklooblečenia, prvé kúsky som si nakúpil zo starých skladových zásob po zaniknutom klube Skloplast Trnava, doma mám odložený ešte dres, ktorý by sa dnes dal nazvať ako štrikovaný. Hrozné boli aj strihy, ešte menší chalani konfekčných postáv sa vedeli obliecť, ja som bol veľmi skoro vysoký, takže som si mohol vybrať, že veci mi budú buď krátke, alebo široké. Ako perličku uvediem, že štýlové biele návleky na ruky sú prešité legíny po mladšej sestre.

Farby, až z toho bolia oči

Čo sa týka trendov v dizajne, v cyklistike to funguje ako pri klasickom oblečení, čo je jedno obdobie strašne cool, vzápätí sa mení na totálne retro a spätne nechápeme, ako sme niečo také mohli nosiť. Týka sa to aj farieb a strihov, ja svoje biele nohavice obhájim tým, že to bola éra Mária Cipolliniho, ktorý diktoval módu v dobách jeho najväčšej slávy. Pre ružový komplet, z nie až tak starej fotky, nemám ospravedlnenie žiadne, je to proste úlet, aspoň sa teraz na pive máme na čom smiať.

Zvárané rámy s uzučkými rúrkami

Oceľ ako materiál na výrobu rámov

To znamená, že čím užšie a viacej nabombované, tým lepšie, ideálne bolo farbu bočnice zladiť s rámom.

tu máme doteraz, dobre si pamätám nástup hliníkových a oveľa neskôr aj karbónových rámov. V mojich mládežníckych kategóriách sa veľmi neriešili geometrie cestných bicyklov, úspech bol, ak sa zohnal bicykel správnej veľkosti. Neexistovali rôzne typy cesťákov, ako máme dnes, žiadny aero a ani endurance model si nevybavujem. Na druhú stranu bolo fajn, ak rám náhodou praskol, oceľ sa dala ľahko opraviť. Mne sa takáto vec stala pred pretekmi v Jevíčku, všimol som si, že mi začal prevodník škrtať o prešmyk. Dôvodom bol povolený zvar sedlovej rúrky rámu pri strede, to dnes človek nezažije.

Servis v retro časoch

Toto spomínanie si zaslúži zastaviť sa aj pri servise, aj v tejto oblasti sa veľmi veľa zmenilo. Bicykle sú teraz oveľa kvalitnejšie, zlepšili sa technológie a materiály a aby som bol fér, dnes si našinec môže dovoliť kúpiť top bicykel oveľa častejšie, ako vtedy, takže aj toto porovnávanie ovplyvňuje. Veľmi živo si pamätám, koľko času som strávil pri údržbe bicykla, ktorý bol taký lepší základ.


Udržať bicykel v normálnom stave znamenalo časté nastavovanie a premazávanie, kolesá som centroval takmer každý týždeň, priebežne som ladil polohu brzdových gumičiek, aby nešúchali o ráfiky a brzdy aspoň trocha brzdili, pri radení som si musel vybrať, či chcem správny chod na malých alebo veľkých pastorkoch kazety.

Špeciálne sa mi vybavuje naháňanie guličiek ložísk po betónovej podlahe v pivnici, aby sa kolesá aspoň trochu točili, bolo treba ich priebežne mazať vazelínou a štelovať pomocou kónusov. Ako sme mohli existovať bez zapúzdrených ložísk?

Plášte a milión ďalších detailov

Najlepšie si veci pamätám, keď ich mám spojené s nejakou konkrétnou historkou. Dnešné obutie na cestných bicykloch je presným opakom toho, čo sa jazdilo vtedy. To znamená, že čím užšie a viacej nabombované, tým lepšie, ideálne bolo farbu bočnice zladiť s rámom. Nechcem kecať, ale mohli to byť snáď plášte široké 16 mm, ktoré obul kamoš Braňo pred „kriťákom" v Trnave, nepočítal, že zaprší a tak skončil po štarte v prvých troch zákrutách trikrát na zemi.

Možno tento článok inšpiruje niekoho z vás a dostane chuť vymenovať ďalšie rozdiely, teším sa na ďalšie retro fotky z domácich archívov. S Imrom som sa dohodol, že on si zoberie do hľadáčika svoje MTB začiatky, tam má bohatšie skúsenosti ako ja, aj keď sa musím pochváliť tým, že na sídlisku som bol prvý chalan, ktorý mal na horáku rohy.

Pridávam aj bonusovú otázku pre pravých znalcov: viete, ako sa vyrábali, ako boli konštruované diskové kolesá v tej dobe?