Reportáž: Škoda MTB maratón Levočské vrchy - konečne v domácom prostredí

V sobotu 28. mája sa konal v Levoči siedmy ročník MTB maratónu. Ide o moje domáce podujatie, na ktorom som samozrejme nesmel chýbať, proste povinná jazda.

Išlo o druhé kolo série ŠKODA BIKE OPEN TOUR po minulotýždňovej otváračke v Rajeckých Tepliciach. Na preteky, ktoré mali zo známych dôvodov v Levoči dvojročnú prestávku, sa dalo prihlásiť dopredu cez cyklosao.sk, alebo na mieste. Na výber boli tri trate, maratónska v dĺžke 70 km s prevýšením niečo málo cez 2 100 m, stredná 48 km s necelými 1 500 nastúpanými metrami a krátka 24 km s prevýšením okolo 700 m. K dispozícii bola aj family trať s dĺžkou 10 km a prevýšením 150 m a nezabudlo sa ani na najmenších, ktorí si to rozdali na 5 km okruhu so stovkou nastúpaných metrov.


Trocha spomienok

Tento maratón je taká moja „srdcovka“. Tu som začal chodiť na maratóny. Nahovoril ma spolužiak z výšky Dano, jeho to chytilo tuším o rok skôr. Potom sme sa už pravidelne stretávali na maratónoch a na občasných spoločných výjazdoch. Bol posledný májový deň a ja som sa tešil na svoje prvé preteky. Krátku? Ale kde, veď to tu poznám, 45-ka akurát.

Bike CTM Zephyr, základný bike s trojprevodníkom na 26-tkách a vidlicou, ktorá pri mojej hmotnosti máločo tlmila. Na riaditkách rohy. No a na nohách botasky, tretry som začal používať až v ďalšom roku. Hnal som sa dopredu, no dlho som to v tempe nevydržal a od druhej polovice trate sa tešil, kedy budem v cieli. Čas 4:01 hod. Teraz nechápem, čo som tam tak dlho na trati robil, no vtedy kondička zďaleka nebola taká ako dnes. No poďme k súčasnosti.


Nachystať sa a príchod na preteky

Mariánska hora na úvod dá pekne zabrať, idem si tempo a postupne sa predieram, čelo pretekov mám na dohľad.
V piatok dávam ešte krátku jazdu okolo obeda podhorím Tatier. Takým pohodovým tempom, žiadne extra kopce, aspoň som zistil, že mám slabú baterku v hrudnom páse, nechcel by som to zistiť v sobotu ráno na štarte. Veci si nachystám ešte v piatok večer, trochu rozmýšľam, čo si obliecť, v noci sa má ochladiť a niečo aj popršať. Ale tak nebudem predsa koncom mája pretekať v trojštvrťových nohaviciach. Teplejšie kraťasy Sportful Fiandre NoRain Pro musia stačiť, ráno som si bol po nový krátky dres Castelli Superleggera 2, no ten si nechám na teplejšie dni a beriem Entratu. Bunda Transition 2 pre istotu, ale asi aj tak pôjdem len v krátkom.


Ráno výdatné raňajky v podobe vajíčkových rezňov, zbalený som, tak len sa obliecť, pochytiť batoh a pár minút pred 8 so susedom Romanom sadáme na bike a presúvame sa do mesta k nášmu „odvozu“. Nosič na 3 biky a my sme štyria (ja, Roman, Dody a Vlado), tak jeden do kufra, auto veľké, tak žiadny problém. Je síce 8 hodín, času dosť, no ten nás predsa len pri chystaní bikov tlačí. JOJ-ka v meste a už pripravujú zátarasy, nafukovačky atď.

Centrum opúšťame na poslednú chvíľu, ešteže chodníky sú v meste široké . A môžeme pokračovať do Levoče, pred centrom na malé parkovisko, tých bolo samozrejme viac. Na prezentáciu ideme na bikoch, nech nestrácame čas, tá prebiehala rýchlo, prichádzame späť na parkovisko a o chvíľu vidíme, ako okolo prefrčí pelotón z dlhej trate, ktorá štartovala o deviatej. My máme ešte hodinku do štartu, no kým sa človek nachystá, tie minúty idú rýchlo. Vlado má ešte ďalších 10 minút k dobru, keďže ide na krátku.


Zmenené miesto štartu a aj úvodné stúpanie

Tento rok štartujeme z námestia, ročníky predtým to bolo pri biokúpalisku v Levočskej doline a prvé ročníky mali štart pri Kováčovej vile. Najprv o 9 odštartovala dlhá trať, 20 minút pred 10-tou ebiky a gravel, o 10 my, 10 minút po nás krátka a nakoniec family a detská trať. Zmena za mňa super, priláka to viac divákov, Levoča je pekné historické mesto.


Na štart prichádzam zhruba 15 minút pred odštartovaním. Je nás zhruba 200, tak nech nie som niekde vzadu. Trocha po ceste a už odbočujeme do prvého stúpania, kde sa to začne pekne trhať. Mariánska hora na úvod dá pekne zabrať, idem si tempo a postupne sa predieram, čelo pretekov mám na dohľad. V noci trochu popršalo, no ani to nevidno. Prichádzame na asfaltku, ale len na chvíľu a odbočujeme do ďalšieho stúpania po turistickej na Kúty. Ešteže som stihol podradiť, singlovité stúpanie, nechýbajú korene, no darí sa mi ísť si svoje tempo, predbiehať tu nie je veľmi kde, no borci predo mnou majú moje tempo a tak sa mi ide dobre. Tepy v štvorke, tak to má byť.

Trasa sa síce trochu pomenila, no jadro ostalo.
Prichádzame na rázcestie Kúty a valíme do prvého zjazdu do Levočskej doliny. Minulé ročníky sa to šlo opačne, čiže smerom hore. Trojkilometrový zjazd po šotoline s priemerom 6,5 %. Múdry som, keď tam je segment . Valím si to dole, našťastie ma predbehnú len traja bikeri. „Glevo, pusť to“. Bezpečný zjazd, brzdy som veľmi nepoužíval, len pred zákrutami. Ale tak v zjazde je moja nízka hmotnosť skôr nevýhoda a prišliapnuť si pri rýchlosti nad 40 nie je jednoduché.


Známe SNP-čko a bonusová Marčulina

Do Levočskej doliny sa ešte raz vrátime, pred prvou občerstvovačkou nás čaká ešte jedno kratšie stúpanie popod vrch Roháče, mám to tu najazdené, no toto mi akosi nie je známe. Pekná zalesnená časť, opäť dobieham bikerov, čo ma predbehli v prvom zjazde a dostávam sa aj pred nich, ale veď oni ma znovu obehnú. Klasika, ako vždy.


Aj záver v Levočskej doline nám organizátori pekne okorenili.
Po zjazde prichádzam na občerstvovačku, dávam pohár vody a hurá do najdlhšieho 6,5 km stúpania. Príjemná zvážnica, opäť na to šliapnem, nech trochu doženiem stratu. Predo mnou zrazu známa tvár, Imro s rodinkou na výlete. Pozdravíme sa a uháňam ďalej, priamo na SNP trasa ale nejde, ale trochu sa to natiahne stúpaním cez Starú hájnicu, kde sa napojíme na asfaltku, po ktorej pokračujeme k pamätníku. Trasa sa síce trochu pomenila, no jadro ostalo. Z SNP-čka sa jazdilo potom dole smer Dvorčanka, Kozí hrb a Gehuľa. Tieto body prejdeme aj teraz, no najprv jeden bonus. Marčulina, alebo oficiálne Javorina. Od pamätníka trochu po hrebeni a šup ho do 16 % stojky.


Vďaka za povzbudenie od kamarátov, asi aj vďaka tomu hore doslova vyletím. Ceduľa fotoservis, no dúfam, že nebude fotiť ten padák dole, samozrejme, že fotil. Doma som si povedal, možno sa hecnem kvôli fotke, no pri lavičke schádzam dole. Ešte keď vidím, ako biker predo mnou takmer skončí v kríkoch, tak idem na istotu peši celý trail. Je to ale krátke a po chvíli môžem nasadnúť, tento hrebeňový zjazd na Dvorčanku už poznám.


Tušim som ho spomínal aj v jednej časti z môjho seriálu. Záver je dosť nepríjemný, je to tu trochu vymyté a kamenisté, no dá sa nájsť dobrá stopa.

Pohodička k Hubertovi, vysielač Brezová

Nasledujúci úsek je taká rýchlovka po širokej štrkovej ceste, trocha zjazdu po Kozí hrb, tu sa ma jeden biker pýta, či nemám montpáky, no bohužiaľ nemám. Nasleduje mierne stúpanie k chate Gehuľa, dá sa to ísť stále v tempe, pred chatou opäť stretávam Imra, Lenku a Imromana 2 . Vďaka za povzbudenie, poteší, ak človek popri trati stretne známych ľudí.


Kúsok hore, kúsok dole, takto to je po zrúcaninu chaty Sklenár, kto tam nikdy nejazdil, samozrejme si žiadnu zrúcaninu ani nevšimol a len preletel okolo do následného zjazdu až do sedla pod Krížovým vrchom, alebo inak k Hubertovi. Je tam socha sv. Huberta, tak preto my domáci toto rázcestie voláme jednoducho Hubert. Nachádzala sa tu druhá občerstvovačka, vodu mám, tak ani nestojím a valím do zjazdu po starej asfaltke.


Prichádzam k malému rybníku a začína kratšie stúpanie k vysielaču Brezová, klasickú výstupovú cestu, teda len ten záver, obídeme z druhej strany a k záverečnému stúpaniu na Brezovú prídeme v smere od Hradiska a zjazdujeme smer Levoča. Bolo by to príliš jednoduché, ak by sme cez Zbojnícku lúku už len zleteli do Levoče a aj kilometre by nesedeli.


Trochu smoly pred cieľom

Do cieľa to už nemám ďaleko a záverečné XC okolo mestských hradieb idem s poloprázdnym kolesom.
Od Zbojníckej lúky klesáme po červenej dole smer Levočská dolina. Aspoň pre mňa dosť technický zjazd a väčšinou som na brzdách, v úvodnej lúčnej časti to trochu viac púšťam, no dosť ma to na nej vytrasie. Lesná časť ma potrápila viac a jazdím zo strany na stranu v snahe nájsť ideálnu stopu. Aj záver v Levočskej doline nám organizátori pekne okorenili. Záver červenej TZ je prechod cez rúbanisko Uhliská, len sa modlím, aby som na tom bordeli zo stromov nechytil defekt. V doline prekvapil prechod cez železný mostík, cez neho bol trošku problém prejsť so širšími riadítkami. Ak by som mal 760-tky a viac, asi bike na zadné a pretlačiť, no aj tak som musel stáčať riaditká, tu mali barany výhodu. Chvíľu sme na asfalte, chvíľu na lúke, okolo potoka pekný singel, už z diaľky na mňa volá biker z dlhej trate, aby som ho pustil. Asi ide na bedňu, tak nezavadziam a dám sa na bok. Pekný záver, no treba tu pozorne sledovať značenie.


Záverečné XC pred Levočou, pri nájazde do jedného kratšieho stúpania nešťastne triafam obrubník, alebo niečo bolo v tráve, ťažko povedať. No po chvíli pozerám, ako mi mäkne koleso. Mám síce bombičku, no volím istotu v podobe pumpy, nech tu nematurujem. Dofúkavam, každú chvíľu ma niekto obehne z mojej trate. Koleso trochu tvrdšie, no tmel akosi nechce chytiť a stále sa tvoria malé bublinky a uniká vzduch. Do cieľa to už nemám ďaleko a záverečné XC okolo mestských hradieb idem s poloprázdnym kolesom. Nemôžem sa do toho oprieť, aby mi koleso nezačalo plávať.


Hlavne do zákruty pomalšie, aspoň v cieľovej rovinke na to dupnem. Nakoniec prechádzam cieľom s časom 2:37 hod. 31. miesto z necelej dvestovky pretekárov nie je zlé, nebyť defektu, tak je to do 20-tky a nebáť sa zjazdovať, tak sa možno zmestím aj do top 10-tky. Výhovorky . Treba trénovať a v mojom prípade hlavne smerom dole. Môj záznam z pretekov si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy.


Z našej 4-člennej partie sa najlepšie zadarilo Dodymu Potokovi, ktorý obsadil tretie miesto na strednej trati vo svojej kategórií 60+ a ak by boli kategórie aj na krátkej, tak Vlado má bedňu tiež, keďže nad 50 rokov mu to šlo najrýchlejšie. Roman obsadil pekné 24. miesto v rovnakej kategórii ako ja.


Občerstvenie a vyhodnotenie

Po príchode do cieľa bol k dispozícii stánok s rýchlym dobitím energie v podobe keksov, banánov a podobne. Výdaj nápoja na lístok bol tiež po ruke, na výber kola alebo pivo. Pokiaľ som dopil kolu, tak koleso už zalepené, no škoda, že to takto pekne nechytilo hneď. Na jedlo sme to mali trochu ďalej, bolo potrebné prejsť na koniec ulice do reštaurácie v gastrodome. Je to tam pekne veľké, biky sme si vyniesli hore po schodoch, miesta tu je pre ne dosť. Cestoviny s mäsitou omáčkou chutili.

Prichádzame späť a čakáme na vyhodnotenie, aj tým najmenším to vďaka pestrému sprievodnému programu celkom zbehlo. Trocha sa to naťahuje, ale v dobrej partii ide čas rýchlo. Navyše bolo všade pekne vidieť snahu organizátorov o minimalizáciu zbytočného odpadu, myšlienka ochrany životného prostredia bola už aj pred dvoma rokmi v Levoči pekne propagovaná.


Najprv sa vyhodnotila krátka 5 km trasa, kde tiež nechýbali vekové kategórie, následne 10 km family trať a potom sa prešlo ku klasickým tratiam. Dlhú trať najlepšie zvládol Ján Halík za tím MTBIKER za 3:12 hod a u žien dominovala Krahulcová Martina z klubu Outsiterz s časom 4:22 hod. Strednú trať vyhral Radovan Bíroš s časom 2:12 hod zo Suncycle.sk cycling team a u žien tiež známe meno Timea Štrbáková z Proefect team s časom 2:54 hod.

Na strednej trati bolo aj vyhodnotenie ebikov a pretekárov na graveloch. Na graveli sa najlepšie darilo Alexandrovi Kučerovi s časom 2:29 hod a na ebikoch Igorovi Závodnému s časom 1:56 hod. Krátku trať ovládol Vaľo Roman z Akadémie Petra Sagana s časom 1:07 hod a u žien, teda lepšie povedané kadetiek, Hegedúšova Barbora s časom 1:20 hod zo športového klubu Topoľčany. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Po vyhodnotení nasledovala tombola s hlavnou výhrou ŠKODA automobilu s plnou nádržou na týždeň. Tá sa losovala tuším na 5 alebo 6-krát. Po skončení sme šli naložiť biky a hurá smer Kežmarok. Pekný športový deň za nami. Najbližšie si pripnem štartovné číslo už o dva týždňe v Hrabušiciach na 3. kole ŠBOT v Slovenskom raji. Pestrú fotogalériu nájdete aj na stránke welovecycling.sk.

Zdroj fotografií: Faxcopy, welovecycling.sk, Roman Kraiger, Martin Džadoň, Maroš Glevaňák
report_problem Našiel si v texte chybu?

ŠKODA MTB maratón Levočské vrchy

calendar_today 28.05.2022
format_list_numbered 2. kolo - Škoda Bike Open Tour
label MTB maratón
place Levoča (Slovensko)

Glevo 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: ŠKODA MTB cyklomaratón Topoľčianky 2022 – nestratiť sa v ťažkej konkurencii

Reportáž: ŠKODA MTB cyklomaratón Topoľčianky 2022 – nestratiť sa v ťažkej konkurencii

Maratóny, ktorých 1. ročníky som absolvoval a ktoré sú v miestach, ktoré bežne jazdím, považujem za svoje srdcovky. A Topoľčianky, vzdialené 6 km od svokrovcov, spĺňajú obe podmienky.
Pozvánka: ŠKODA MTB maratón Levočské vrchy - po dvoch rokoch sa opäť vidíme v Levoči

Pozvánka: ŠKODA MTB maratón Levočské vrchy - po dvoch rokoch sa opäť vidíme v Levoči

Pokračovanie ŠKODA BIKE OPEN TOUR 2022 zavíta po dvoch rokoch do malebnej krajiny plnej výhľadov v Levočských vrchoch už v sobotu 28. mája.
Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón je späť

Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón je späť

Obľúbený maratón sa vrátil po vynútenej trojročnej prestávke a je rovnaký, ak nie ešte lepší, ako si ho pamätáme. Moje zážitky, očistené od blata, som sa rozhodla spísať v krátkom článku.
keyboard_arrow_up