1. Zimný MTB maratón na Slovensku – 2. ročník, 23.1.2010, Marianka

Napriek tomu, že som dosť vyberavý čo sa týka MTB maratónov na Slovensku a terény v okolí Bratislavy ma takmer vôbec nelákajú, zimný maratón v Marianke je niečo, čo si jednoducho nemôžem nechať ujsť. Nielen preto, že organizátori letného Stupavského maratónu boli úplne prví, ktorí sa minulý rok odhodlali niečo také zorganizovať, ale hlavne kvôli tomu, že tento maratón je široko-ďaleko jediný svojho druhu, takže svojim spôsobom aj výnimočný.

Keďže moje dojmy z prvého ročníka (http://www.mtbiker.sk/clanky/reporty/1154/giant-1.-zimny-mtb-maraton-na-slovensku-17.1.-2009-marianka.html) boli viac ako pozitívne, účasť na tohtoročnom druhom ročníku som bral ako samozrejmosť. Výdatné sneženie a mínusové teploty týždeň pred maratónom ma uistili, že aj tento rok to bude tá pravá zimná bikovačka.
Na vyladenie „formy“ som sa bol ešte v priebehu týždňa dvakrát po práci previezť, dokopy to síce nebolo ani toľko kilometrov, čo má samotný maratón, ale nohy aj pľúca poslúchali, takže panika nebola namieste.


Ako už tradične, mojim spoločníkom na ceste aj v teréne je opäť Imro (Martin). Ráno o 7:15 nakladáme biky do Fiestičky a hor sa do Bratislavy. Cesta zo Žiliny bezproblémová, Imro ju ako inak takmer celú prespal " title=", niečo po deviatej už vchádzame do Marianky. Policajti zodpovedne organizujú dopravu, áut je tu ešte málo, takže s parkovaním problém nemáme. Novinkou oproti prvému ročníku je vyhrievaný stan s plochou takmer 200 m² priamo na miestnom námestí, kde prebieha prezentácia a neskôr výdaj stravy, vyhlásenie výsledkov a nakoniec tombola.


Keďže som bol prihlásený a aj zaplatené som mal vopred, registrácia prebieha hladko. Postupne prichádzajú ďalší a ďalší bikeri, stan sa čím ďalej tým viac napĺňa, počet účastníkov bude isto vyšší ako minulý rok.


Pomaly prichádza čas štartu, ideme sa rýchlo prezliecť, krátke rozjazdenie do najbližšieho kopčeka a rýchlo na štart. Poučený z predošlého ročníka sa staviam takmer do prvej lajny, už sa to tam hemží známymi tvárami slovenskej maratónskej scény – Rado Bíroš, Zdenko Fáber, Tomáš Hauser, Lukáš Bátora, Robo Matusek a iní. Je mi jasné, že zopakovať minuloročné 14. miesto bude dnes v tejto konkurencii tvrdý oriešok. Imro na mňa ešte zúfalým pohľadom zamáva z hĺbky štartového poľa, hneď na to padá štartový výstrel a zimný maratón sa môže začať. Štart je bezproblémový, žiadne pády sa nekonajú, chvíľu sa snažím držať čelnej skupiny, ale po prvom kopčeku je hlavný balík asi 15-tich najlepších rýchlo preč. Nasleduje prvý väčší brod, bez najmenších problémov sa dostávam na druhú stranu a začína stúpanie na Malý Slavín. Ide sa po upravenej zvážnici, stopa je tvrdšia po krajoch, držím si tempo, sem tam ma ešte niekto zozadu obehne. Zhruba v polovici kopca ma dobieha Imro, prehodíme pár slov o tom, ako sa predieral cez nikam sa neponáhľajúce bikerky a posielam ho dopredu. Za mnou už je celkom slušná diera, takže v lese aspoň nebude taká tlačenica a riziko kolízie minimálne. Stúpanie pokračuje z Malého Slavína doprava, oproti minulému roku sa však dá v snehu v podstate stále šliapať. Znovu spoznávam niektoré úseky, kde sme tlačili, teraz pekne v sedle na strednom prevodníku, jednoducho paráda. Profil trate je v tvare písmena M, čiže kopec, zjazd, kopec a zjazd do cieľa. Kilometre ubiehajú relatívne rýchlo, nasleduje zjazd na Železnú studničku. Idem sám, držím sa v pravej stope, je cítiť, že slnečné lúče zmäkčili na tejto strane kopca sneh, moc neriskujem, ale ku koncu zjazdu sa však tak či tak nevyhnem pádu. Kolenom odkopávam z predstavca computer, avšak nič sa mu nestalo, rýchlo sa pozviecham a pokračujem ďalej. Zjazd končí, prichádzam na hlavnú cestu, najvyšší čas sa napiť. Lenže ionťák v hadici Hydrapaku zamrzol, takže pitie sa nekoná.


Spomínam si, že po tomto jedinom asfaltovom úseku sa odbočovalo doprava do ďalšieho stúpania do lesa, avšak množstvo čerstvo napadnutého snehu donútilo organizátorov zmeniť trasu a tak na jedinú dnešnú občerstvovačku U Slivu pokračujem stále rovno po zasneženej ceste. Ide sa mi dobre, zozadu ma dobieha Laco, ktorému tie technickejšie úseky v lese moc nevoňajú a dosť sa na nich zatiaľ trápi. Tempo máme svižné, Laco však ešte pridáva a uchádza mi. V diaľke už vidím spomínanú občerstvovačku, keďže pitie zamrzlo, zastavujem a hádžem do seba teplý ionťák. Nejako v tom tempe ani nespoznávam „osobného“ fotografa Jančiho (root), ktorý sa ma pýta, ako sa mi ide. Zamrmlem, že v pohode a pokračujem ďalej. Od Slivu sa trať postupne napája na známu Štefánikovu magistrálu, sneh je v podstate stále zjazdný, organizátori si za to isto zaslúžia veľkú pochvalu, avšak jazda v úzkej stope si vyžaduje maximálnu zručnosť a pozornosť. Stúpanie pokračuje, prichádza prvý, ale vlastne jediný dlhší úsek, ktorý treba naozaj tlačiť. Nevadí, aspoň si trochu prekrvím prsty na nohách. Obzerám sa dozadu, nikde nikoho. Posledný údaj o poradí bol niekde na čísle 30, to je lepšie ako som čakal. Kopec končí pod Biely Krížom a je mi jasné, že do cieľa už to bude pohoda. V zjazde obieham dvoch či troch opatrnejšie zjazdujúcich bikerov, sám sa nevyhnem momentom, ktoré sú už naozaj na hrane pádu. Prichádzam na Malý Slavín, na konci doliny opäť cez brod, krátke stúpanie pomedzi domy, kalvária, cieľová rovinka a hotovo. Stihnem ešte zaregistrovať údaj na časomiere, 1:58 min, to je super. Imro došiel zhruba od 2 minútky predo mnou. Obaja spokojní sa ideme okamžite prezliecť do auta.


Ďalší a ďalší bikeri prichádzajú do cieľa, my už si v teple stanu pochutnávame na gulášiku (bol však na môj vkus až príliš mastný) a teplom čaji. Čas beží, už je nám aj trochu dlho a hlavne zima na nohy, slávnostné vyhlásenie víťazov začína niečo po 16-tej, moderátor Pinďo si dáva načas, priznám sa, trošku ma už prechádza trpezlivosť a asi nie som sám, ktorý naňho v duchu nadáva. Ceny najlepším sú rozdané, nasleduje tombola, aspoň tá prebieha vcelku rýchlo. Nakoniec sa dokonca na Imra usmieva šťastie, vyhráva 2. cenu. Ani som nezaregistroval, kto si odniesol novučičký Giantík a už sme aj štartovali na cestu domov. V aute konštatujeme, že dnešná akcia bola fantastická (aj s nečakaným bonusom) a opakujeme už skoro otrepanú frázu, že kto nebol môže ľutovať. O rok sme v Marianke späť.

Výsledky - http://stupavskymaraton.sk/#vysledky/2010-zima.htm

Fotografie nám zabezpečili naši 2 redakční fotografi: Ivana Palečková a Root (z technických príčin v opačnom poradí " title=" )A fotografie od Ivanky: