Reportáž: ŠKODA Slovenský raj 2022 – tradične rýchla trať

V sobotu 11. júna sa konalo tretie kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR v Hrabušiciach v Slovenskom raji. Tento maratón patrí k tým mojim „klasikám", na ktorých nesmiem chýbať a tak tomu bolo aj tentokrát, pričom sa mi celkom darilo.

Tak ako na všetky väčšie podujatia, aj teraz bola možnosť prihlásenia cez už známy formulár na stránke cyklosao, alebo samozrejme aj na mieste. Na výber boli tri klasické trate. Dlhá 68 km s prevýšením 2 170 m, stredná 54 km s prevýšením 1 300 m a krátka 14 km s prevýšením 640 m. Na strednej si ešte zmerali sily bikeri na graveloch a e-bikeri. Uvedené prevýšenia boli ale dosť „nadhodené", najmä pri dlhej trati, kde bol rozdiel vyše 400 m. Možno to aj niektorých odradilo ísť dlhú. Pre deti vo veku 6 až 14 rokov bola pripravená 8,5 km family trať. A nezabudlo sa ani na menšie deti, tí do 6 rokov mali 1,5 km trať, no a drobci si to rozdali na 200 m okruhu v areáli.

Moje začiatky v Slovenskom raji

Darí sa mi dostávať sa čoraz viac dopredu, až zazriem čelo pretekov.

Pretekať, ako som už spomínal v starších článkoch, som začal v roku 2014, no Slovenský raj som vtedy nešiel, čiže moja prvá skúsenosť s týmito pretekmi bola o rok neskôr. Keď tak pozerám na fotky, bolo riadne blato, ešteže sa nešli rebríky. Trať mala vtedy 42 km a s časom rovné 3 hodiny sa umiestňujem v úvode druhej polovice štartového poľa. V tom blatovom mordori nás na strednej pretekalo 320. Na biku sa takmer nič nezmenilo, stále na CTM, ale „zrušil“ som rohy, no a mal som už tretry . A stále stojan, neviem „na kýho čerta" som ho mal. Rozmýšľam, prečo som sa ďalšieho ročníka nezúčastnil. Možno pridali rebríky. . Ale poďme k 11-temu júnu 2022.

Príchod na preteky a nie veľmi ideálna pozícia na štarte

Ako som už spomínal v predošlej reportáži z Levoče, zvyknem sa na preteky nachystať deň vopred. Má to výhody, ráno nemusím riešiť, čo mi ešte treba, či som niečo nezabudol a podobne. Tak sa len najem, pochytím veci a idem. Oblečenie som zvolil podobne ako v Levoči, len dres som vymenil za Superleggeru 2 od Castelli, mal som ho na sebe prvýkrát, aj keď horúco nebolo, bolo mi v ňom príjemne. Do Hrabušíc ale nejdeme v 4-člennej partii ako minule, ale so susedom Romanom, som rád, že ho pretekanie chytilo.


Do Hrabušíc to máme na skok a tak cesta ubehla rýchlo. Parkovacích miest je dostatok. Kráčame na prezentáciu, najprv si ale pozrieme štart dlhej trate.


Po vyzdvihnutí štartovacieho balíčka šup k autu prezliecť sa a nachystať biky. Štartovné číslo dávam o bowdeny, myslel som, že to bude dobre držať, no musím si ísť ešte po jednu sťahovačku a poistiť to o riadítka. Akoby som to upevňoval prvýkrát . Ešte sa zdržím pri posúvaní radiacej páčky, akosi sa mi nezdala poloha, ktorá ostala po včerajšom doťahovaní. Času do štartu ešte pomerne dosť, no keďže je nás veľa, tak sa mi ujde miesto niekde až takmer na konci.

Stíhacia jazda

Toto už nedobehnem, hovorím si. Ideme za autom cez Hrabušice, snažím sa predierať dopredu vždy, keď je to možné. Krátky zjazd po šotoline, všade plno prachu, konečne na lúku, stále vo vysokom tempe „dupem" na to, čo to dá. Tepy už dávno nad 170. Darí sa mi dostávať sa čoraz viac dopredu, až zazriem čelo pretekov. Trocha zvoľním, no hore prvým stúpaním na Tomášovský výhľad opäť tlačím na pílu. Turisti pekne povzbudzujú. Prvý zjazd na Ďurkovec, nieže ma zase všetci predbehnú, ako to býva zvykom, občas niekoho pustím, ale nie je to až tak zlé.

Na prvom bufete prekvapivo dobrá pozícia

Je to stále taká naháňačka, mierne dole - mierne hore. Za Lesnicou sa namiesto dreveného mostíka ide brod. Aspoň sa dá ísť v tempe a nie zastaviť, bike do ruky a dávať pozor, aby som „nezahučal" vo vode. Prechádzame Bikšovou lúkou, následne sa ťaháme s jedným bikerom, ktorý sa ma docvakne. Pekne si striedame. Pred nami stúpanie do sedla Medvedia hlava.

Myslel som, že sa potiahneme aj ďalej, no nakoniec idem sám. Nie je to dlhý kopec a tak si idem tempo. Zopár pretekárov sa mi podarí predbehnúť, predo mnou niekto známy, kamarát Martin. Ešte aj natáčať stíha. Zabijak ide . Tak poď, dobehneme ešte nejakých. Šprint do kopca. Dostávam sa pred ďalšiu skupinku. Prichádzam hore deviaty, no nečakal, som že na takom dobrom mieste. Pýtam si vodu, za jazdy ju hádžem do seba a valím ďalej.

Zhruba 15 km „tandem“ jazda

Za občerstvovačkou to ešte chvíľu stúpa. Po chvíli sa spojím s Radom z Banskej Bystrice, jazdil za PROefect. Celkom sme si štýlom jazdy sadli a tak ideme spolu.

Spomalím len pred zákrutou, inak to púšťam.

Stúpame peknou zalesnenou časťou, ono na tomto maratóne aj keď je teplo, väčšina trate je pekne v lese a tieni. Ideme pekne v tempe, myslel som si, že keď to trochu klesne, tak sa mi stratí z dohľadu, no jeden dlhší ale mierny zjazd idem dokonca vpredu ja a ani môjho parťáka nebrzdím, čo ma teší. Ideme vôbec dobre? Faborky sú, občas niekto na dôležitých miestach, čiže určite áno. Len trochu nezvyk, pred nami nikto a ani za nami. V takejto „tandemovej“ dvojke ideme vyše 15 km, až kým sa nespojíme s dlhou na Geravách.

Na Kláštorisko a hurá do cieľa

Dostávajú sa medzi nás dvaja z dlhej, ja pre istotu na konci, aby som v následnom zjazde nezavadzal. Celkom mi to ide aj dole kopcom. Rýchly zjazd z planiny Geravy na Kozie hrbky. Spomalím len pred zákrutou, inak to púšťam. Hovorím si, dosť bolo strácania času v zjazdoch, nie je to tu technické, tak prečo by som mal byť stále na brzdách a navyše mám dobrú pozíciu. Bolo by fajn, ak by som udržal desiate miesto. Onedlho je predo mnou opäť Martin aj spolu s kamarátom Alexom z dlhej. Naháňačka do cieľa môže začať.


Spolu aj s mojím tandemovým parťákom vytvoríme štvorčlennú skupinku. Ideme slušné tempo a obiehame ďalších z dlhej. Druhá občerstvovačka, podávajú nám poháre, no nikto z nás ani len nespomalí a valíme ďalej, veď už len väčšinou dole. Ale aj keby ma čakal kopec, tak asi by som nestál. Posledné krátke stúpanie, chvíľu idem zo sedla a dostávam sa pred Alexa s Martinom. A už len dole. Rado mi uniká z dohľadu a keď skončí lepší povrch, púšťam pred seba aj ich.

Nasleduje zjazd na Kláštorisko, asi jediný náročnejší úsek, krátky technický zjazd. Snažím sa veľmi nespomaľovať, len trochu regulujem rýchlosť. Zisťujem, že strach má asi veľké oči, alebo som ho nechal doma. Pamätám si, ako som tu vždy pre istotu každého púšťal dopredu a ja na brdách slimačou rýchlosťou. No dnes úplne v pohode. Veď raz sa to musí zlepšiť aj opačným smerom. Chvalabohu, že už nás nečakajú žiadne rebríky, ale len zjazd do cieľa.


Z Kláštoriska je to dole necelých 6 km a nikto ma nepredbehol. . Len som dúfal, aby som tesne pred cieľom nechytil defekt, celá moja snaha o dobrý výsledok by bola zbytočná. Cieľom prechádzam s časom 2:21:15 na 8. mieste vo svojej kategórii a celkovo dvanásty na trati. Za mňa spokojnosť. Môj záznam z pretekov si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy.

Pohodička v cieli, občerstvenie a výsledky

Po príchode do cieľa taká pohodička. Prichádzam ku Alexovi s Martinom, ktorí ma zanechali v poslednom zjazde. Debata v cieli o pocitoch z pretekov atď. Vďaka maratónom sa poznám s dosť bikermi. Stále sa niekto známy pristaví. Aj kamarát Čulo prišiel pozrieť, bol nesúťažne, dal si výjazd, popozeral trať, niečo nafotil, ďakujem za cieľové foto. Onedlho prichádza aj Roman a ideme sa občerstviť. Medzitým si pozrieme ešte štart family tratí a detské preteky. Dám si chlieb s masťou a cibuľou, to som už dávno nejedol, potom zájdeme k výdaju nápoja a jedla. Roman je autom, ja nepijem, čiže dávame vineu, nájdeme si miesto na sedenie a ideme ešte po guláš.


V areáli nechýbali rôzne stánky ako napr. s bicyklami Trek, či detský kútik, tzv. Škoda obývačka. Trochu posedíme a rozhodneme sa ísť domov, nikto sa neumiestnil a tak budeme aspoň skôr doma. Umývanie bicyklov, sprchy, všetko bolo pripravené, no nič z toho nevyužívame. Blato nebolo, jedine tých pár mlák, ktoré som trafil v zjazde z Kláštoriska a tak sa ani neoplatí umývať bike. Na umytie seba mi stačí fľaša vody, ešte sa zvýši aj pre Romana. Naložiť biky a môžeme vyraziť.


Na našej strednej trati sa najlepšie darilo Ľubomírovi Murárikovi s časom 2:05:23. Zo žien bola najrýchlejšia Krajčová Natália s časom 2:55:44. Dlhú trať vyhral, kto iný, ako nestarnúci Karel Hartl s časom 2:40:15, čo bol zároveň aj nový rekord trate. Škoda, že Jano Halík musel riešiť defekt, boj o prvé miesto by bol zaujímavejší. Títo dvaja sa vedia vždy pekne ponaháňať o víťazstvo.


Zo žien sa najlepšie na dlhej darilo Vavrošekovej Stanislave s časom 3:56:33. No a krátku trať najlepšie zvládol Tomáš Zeman, tu sú časy hlboko pod hodinu, keďže sa jednalo o 14 km trať. Jeho čas bol 0:41:08 a aj najrýchlejšia žena to zvládla s dostatočnou rezervou pod hodinu a s časom 0:49:45 zvíťazila ešte len kadetka Hegedúšova Barbora.


Kompletné výsledky si môžete pozrieť tu. Po výsledkoch nasledovala samozrejme bohatá tombola.

Zhrnutie a moje pocity

Ako som už vyššie spomínal, s výsledkom spokojnosť, veď raz možno príde aj tá bedňa z väčšieho podujatia. A možno práve tu, keďže tento maratón mi, čo sa týka trate, sedí najviac. Uvítal by som ešte nejaký dlhší kopec, asi si dám na rok dlhú. Trať je trochu zmenená oproti starším ročníkom, premiéru mala minulý rok. Vynechali sa vlastne len rebríky, čo je super, veď vadili asi každému. . Trať je rýchla bez technických pasáži, jediným náročnejším úsekom je Kláštorisko, preto si myslím, že túto trať zvládnu v pohode všetci, aj tí, čo keď vidia technickú pasáž, tak tlačia. Čo sa týka organizácie a zabezpečenia, nemám čo vytknúť a myslím, že sa všetci zhodneme, že zablúdiť bolo asi nemožné. Maratón v Slovenskom raji môžem odporučiť, či už začínajúcim pretekárom, alebo skúseným, ktorí si chcú zmerať sily a poriadne sa ponaháňať, keďže trať je skutočne rýchla.

Zdroj fotografií: welovecycling.sk, Maroš Glevaňák, Roman Kraiger, Martin Beták, Ján Tomašov