Bikepacking – skúsenosti nula, odhodlanie tisíc

Bikepacking – skúsenosti nula, odhodlanie tisíc

Začalo to stretávkou zo strednej po 10 rokoch. Spolužiačkin snúbenec si v rámci letnej dovolenky naplánoval obehnúť Slovensko po vlastných, spolužiačka mu chcela dať pár dní náskok a dobehnúť ho na bicykli.

Z mojich súčasných kamarátov by sa na také niečo nedal nahovoriť asi nikto, preto som využila príležitosť a pridala sa na časť cesty k bicyklovému variantu. Rovnako u mňa rozhodla radosť z bicyklovania a pár dní „starej” dovolenky. Mali sme krásne dva týždne na prípravu, z čoho som týždeň vyberala cyklobrašnu pod sedlo (Topeak BackLoader 15 l) a čakala na jej dodanie. Tu musím podotknúť, že pre nás obe so spolužiačkou to bol prvý viacdňový cyklovýlet, takže vybavenie nula, nadšenie sto. Čo sa týka bicyklov – ona vlastní CTM Bora 2.0 (asi 2014), ja Specialized Allez 2011, čiže oba bicykle sú staré a nie úplne vhodné na bikepacking . Druhá položka na nákupnom zozname bola skladná karimatka. Som relatívne dobre vybavená turistka, ale karimatku mám jedine klasickú turistickú rolovaciu.

...krásne sme sa od(/s)pálili, vypotili litre potu a chladili sa oblievaním vodou.
V sobotu 4. júna, deň pred odchodom do Bratislavy, som sa zodpovedne zbalila. Páperový spacák a všetko potrebné oblečenie zabralo relatívne dobre 15 l, karimatka sa dala pripnúť na riadidlá, multitool s lepením a náhradným plášťom sa museli uskromniť v starej taštičke pod rúrkou, keďže klasické miesto pod sedlom bolo už obsadené. Držiak na pumpičku som vymenila ešte za držiak na fľaše navyše - jeden na jonťák, druhý na vodu. Podľa plánu sme mali vyraziť v pondelok z Bratislavy, šliapať po hraniciach smerom na východ a v nejakom bode nasadnúť na vlak a doviezť sa späť do Bratislavy. Počas celého mája som jazdila denne do práce a z práce na bicykli v rámci českej výzvy „Do práce na kole”, takže nejakú tú rozcvičku som už mala za sebou a 6. 6. sme mohli vyraziť.



1. deň. – 76,7 km, Bratislava - Gabčíkovo - Číčov


Keďže sme ráno v Bratislave ešte dobaľovali, raňajkovali a dobiehali aj pracovné povinnosti, vyraziť sa nám podarilo až okolo obeda. Prvý cieľ bol niekde za Gabčíkovom. Vyštartovali sme z Ružinova a od Lužného mostu sa s nami kúsok previezol môj brat s poslednými radami a kontrolou, či naozaj máme lepenie, náhradnú dušu a všetko podstatné. V noci spŕchlo, takže teplota nebola „vražedná" a šlo sa relatívne príjemne.

Prvá zastávka na obed bola v Gabčíkove, kde sme absolvovali aj nákup večere, lebo sme plánovali spať v nejakom prístrešku po ceste. Nakoniec sme po jednej zastávke na pivo/kofolu dorazili k Číčovskému mŕtvemu ramenu, kde pri miestnom hospodárstve stojí malý turistický prístrešok. Naozaj neodporúčam spať v tomto období pri Dunaji – komáre boli aj po vystriekaní celého repelentu neznesiteľné a po večeri sme zaľahli do spacákov. Bohužiaľ, ak sa v lete nechcete úplne uvariť v páperovom spacáku, musíte vetrať alebo mať minimálne odkrytú tvár. Nebolo to nič príjemné.




2. deň - 85,5 km, Číčov - Komárno - Štúrovo


Po nie úplne príjemnej noci a malých raňajkách sme vyrazili asi o desiatej a po pár kilometroch sme sa zastavili v miestnych potravinách v obci Kližská Nemá. Po poriadnych raňajkách a doplnení vody sme vyrazili smer Komárno s cieľom dokúpiť opaľovací krém, možno sa naobedovať, schladiť sa a pokračovať. Celá doobedňajšia trasa bola po hrádzi na slniečku, krásne sme sa od(/s)pálili, vypotili litre potu a chladili sa oblievaním vodou. V Komárne sme dokúpili opaľovák a obednú pauzu posunuli na neskôr, keďže hlad v takom teple neprichádzal a cestou sme papali tyčinky.

Zastávka na pivo prišla až za Komárnom, nôžky sme si omočili v Dunaji a namočili všetko, čo sa dalo, teplo bolo brutálne. Po prestávke prišlo chvalabohu pár mrakov a šliapali sme ďalej. V dedinke Moča sme sa naobedovali, dobili všetku elektroniku a vyrazili na večernú príjemnejšiu časť jazdy s cieľom v Štúrove. Tu sme spali v malom apartmáne za 15 €, ktorý patrí k hotelu a keďže kúpalisková sezóna ešte úplne nezačala, s miestom nebol problém. Večer sme vykúpili polovicu potravín (raňajky, večera), po dvoch dňoch sa osprchovali a zaspali asi o 10.




3. deň - 82.9 km, Štúrovo - Šahy - Želovce


Po krásnom 10-hodinovom spánku sme si dali veľké raňajky a vyrazili. Počasie bolo príjemné, v noci spŕchlo a bolo pod mrakom. V pohode sme dorazili do Šiah a počas obednej prestávky sme začali hľadať ubytovanie pod strechou, pretože na noc hlásili búrky. Keďže v dnešných časoch nemôžete len tak prísť niekam do obce, rozložiť si spacák v miestnom parku na tanečnom parkete a vyspať sa, snažili sme sa obvolať starostov dopredu.

Po hodine hľadania nejakého nocľahu na Google mapách,
Búrkové mračná, hromy, blesky.
obvolaní asi 10 starostov a obcí, či nemajú k dispozícii nejakú strechu na obecnom úrade, parku či hocikde, nám jeden pán starosta nakoniec odporučil jednu „turistickú” ubytovňu v obci Želovce, ktorú sme nakoniec mali celú iba pre seba. Pán majiteľ nám odkázal, že kľúče sú na okne a ráno nás príde „skasírovať". Inokedy slúži ako ubytovňa pre robotníkov, no my sme prišli mimo turnusu. Nasledujúci deň sme asi 4 km za obcou na našej trase prechádzali okolo krásneho táboriska s obrovským prístreškom mimo obce – no čo, hodí sa nabudúce.




4. deň - 62 km, Želovce - Fiľakovo


Ráno sme vyrazili na raňajky znovu do miestnych potravín, po úsmevoch miestnych na naše raňajky na kolene á-la desať deka šunky, rožky, nátierka, banány, koláčiky, sme sa vydali na cestu. Do dedinky Trenč to šlo v pohode, potom však prišla nad nás čierňava. Búrkové mračná, hromy, blesky. Po pár kvapkách sme sa schovali do autobusovej zastávky, kde sme čakali hodinu, kým skončí dážď. Nič také však neprichádzalo. Keď sa búrka zmenila na „obyčajný dážď”, nahodili sme nepremokavé bundy a šliapali ďalej.



A v tejto chvíli nastupuje pravidlo – čo nová dedina, to nová intenzita dažďa. Po štyroch dedinách sme totálne premočené dorazili do Fiľakova, kde bolo sucho a slniečko. Búrka prišla až s nami, takže kým sme našli miesto na obed/večeru, zmokli sme znovu. Pri „obedovečeri" sme vysušili všetko, čo sa dalo, povešané na bicykloch. Až do večera zostalo pod mrakom a vyzeralo to na búrku, preto cesta do pôvodného cieľa – Jesenského, sa už nekonala. Keď sme sa najedli, kúpili sme si lístok Fiľakovo - Bratislava a nočným vlakom sa doviezli domov.


Na to, že to bol náš prvý bikepacking výlet, zostali sme obe nadšené. Určite by sa dalo zvládnuť denne viac kilometrov, celú jazdu naplánovať zodpovednejšie, pripraviť sa lepšie. Tá nedokonalosť bola ale jedna z tých najlepších vecí. Aj keď sme sa spálili, aj keď sme zmokli, stále to bol krásny výlet po krásach Slovenska. Verím, že budúci rok si znovu nájdeme spoločný dovolenkový týždeň a budeme pokračovať z Fiľakova ďalej na východ. Každému, kto nad niečím podobným rozmýšľa, to môžem len a len odporučiť. Jedna vec je odviezť sa 30, 50 či 100 kilometrov a večer sa vyspať vo svojej posteli, iné je to však, keď večer pozeráte na západ slnka, vleziete si do spacáku a ráno musíte ísť cikať do kríčkov .
report_problem Našiel si v texte chybu?
Andruska 
Páči sa ti tento článok? thumb_up104thumb_down comments 13 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Bikepacking - čo sa môže hodiť na viacdňový výlet PR článok

Bikepacking - čo sa môže hodiť na viacdňový výlet

Leto a krásne počasie láka mnoho ľudí aj na niekoľkodňové výlety po krajine. Vybrali sme zopár vecí, ktoré výlet spríjemnia alebo možno aj zachránia.
Východ slnka na Čarnej hure s pokračovaním do Prešova

Východ slnka na Čarnej hure s pokračovaním do Prešova

Na všedné výjazdy sa pomerne rýchlo zabudne, no niektoré, tie z kategórie „epických“, nám ostanú v pamäti. Jeden z takých výjazdov som absolvoval jedno piatkové októbrové ráno.
Tip na výlet: Zo Štrby domov na gravel bicykli

Tip na výlet: Zo Štrby domov na gravel bicykli

Všetko to začalo po úspešnom dokončení celodenného tripu okolo Neziderského jazera. Plán na viacdňový výlet sa v našej partii spomínal už dlho, ale teraz zocelených po zvládnutí výjazdu nad 185 km nás už nič nemohlo odradiť.
keyboard_arrow_up