Rozhovor: Motor celej redakcie s najväčším bikom - František Taraba

Ako sa vyberajú veci do testov a čo najradšej píšu redaktori? Ako by vyzeral jeho bicykel snov a prečo si teraz objednal ebike?

S Ferinom som denne v kontakte, pomáha mi skoro so všetkým, čomu sa v MTBIKER.sk venujem. Preto bolo príjemné si spraviť priestor na to, aby som sa aj ja o ňom dozvedel niečo viacej zo súkromia, väčšinou komunikujeme len online, takže na pokec pri káve v kancelárii nemáme veľa príležitostí. Prebrali sme bežný život redakcie, pokecali o testoch, článkoch a akciách, mňa najviac bavila časť o bikovaní, prekvapil ma Ferov vkus na netradičné značky bicyklov a komponentov.


Ahoj Ferino, začal by som s tvojou prácou, keďže som s tebou takmer denne v kontakte, príde mi, že bez teba by redakcia a všetko, čo k tomu patrí, snáď ani nemohla fungovať. Čo je oficiálne tvoj job, čo je tvoja náplň práce?
Ahoj Cepo, ďakujem za lichôtku. Oficiálne by som nazval moju pozíciu asi ako manažér redakcie. Mám na starosti jej každodenný chod a koordináciu. To znamená, aby bola pravidelná tvorba pripravená na publikáciu. Samozrejme, nerobím všetko sám, ale väčšina článkov a videí v istom štádiu prípravy prejde aj mojimi rukami. Okrem toho sa podieľam na podpore pretekov a akcií, kde komunikujem s organizátormi a pomáham s prípravami.

Super mi príde, že spolu s partnermi a redaktormi vyberáš zaujímavý cyklomateriál, ktorý sa spracuje do podoby článkov, fotiek, alebo videí pre náš už teraz jediný YouTube kanál MTBIKER. Ako funguje toto?
Jasné, ako hovorím, skoro každý výstup prejde aj mojimi rukami. Pri ich prípravách komunikujem najmä s partnermi, našim obchodným oddelením a redaktormi. Spoločne vymyslíme tému, či už článku alebo videa. Keď sa nám to podarí, musím nájsť vhodného autora, čo častokrát nie je jednoduché, pretože každý ma trochu iný štýl písania, bavia ho písať iné typy článkov a podobne. Dodám mu všetky potrebné info, aby mohol výstup pripraviť. Následne dodaný článok dať nahodiť do systému a pripraviť na publikáciu. Znie to možno jednoducho, ale v skutočnosti je okolo toho veľa detailov. Denne si vymením takto s rôznymi ľuďmi desiatky mailov, pretože tých vecí je v obehu kvantum. Našťastie sa môžem spoľahnúť na super kolegov.


Aké veci rozhodujú o tom, aký komponent, dres alebo bicykel si zaslúži to, že sa mu bude venovať pozornosť?
Je to vždy dohoda viacerých ľudí. Ak ide o PR článok, zameriavam sa na novinky z cyklistiky, napr. nové modely bicyklov a nové technológie na trhu, pri rozhovore hľadáme zaujímavé témy. Pri testoch je to tak, že buď nás osloví priamo partner s tým, čo by chcel otestovať, prípadne oslovím ja jeho alebo príde článok od nášho čitateľa. Niekedy sa stane, že partner chce dať do testu vec, ktorá sa na plnohodnotný test nehodí. Snažím sa to sním odkomunikovať, navrhnúť alternatívu tak, aby bol spokojný a bolo to win-win pre neho a zároveň aj čitateľa. Cieľom je, aby článok priniesol pridanú hodnotu čitateľovi. Dúfam, že toto sa mi darí z väčšej časti plniť.

Funguješ aj ako vyjednávač medzi partnerom, dodávateľom a následne testerom, redaktorom? Asi sa môže stať, že na vec majú rozdielny pohľad.
A keďže ma najviac baví jazdiť dole kopcom, tak sa zameriavam na test enduro a zjazdových vecí.
Toto je vec, ktorú našťastie nemusím robiť často. Áno, sem tam sa to stane. Ak je nejaký problém s testom, kontaktujem partnera, aby sa k danej veci vyjadril. Záleží aj, o akú vážnu závadu ide, niekedy vie poslať náhradu, ale väčšinou sú to drobnosti. Samozrejme, má to byť test, takže takéto veci necenzurujem a pri každom teste sa snažím, aby boli plusy aj mínusy, keďže nič nie je perfektné. Tiež sa snažím prihliadať na kategóriu, v akej sa produkt nachádza. Ak je to drahá vec, za ktorú „vysolím" niekoľko stoviek, tak čakám adekvátnu kvalitu. Na druhú stranu, ak mi trčí nitka na pár eurovej veci, tak to nie je žiadna tragédia. Je mi jasné, že partneri by najradšej mínusy nevideli, no aj testeri niekedy robia „z komára somára". Preto je fajn, ak sa zasadí problém do kontextu. Zatiaľ sa všetko vyriešilo k spokojnosti ako partnera, tak aj testera a hlavne sú spokojní čitatelia.


Cez teba ide aj iný typ obsahu, pozvánky, reportáže a aj iné články, tie nepíšu len interní ľudia z MTBIKER.sk, ale prispieť môže ktokoľvek, kto má chuť a má čo povedať. Akú tému majú „externisti” najčastejšie chuť spracovať a čo je naopak úplne nedostatkový tovar?
Presne tak, povedal by som, že práve väčšina testov, pozvánok, reportáži ide od „externistov“. Podľa mňa, najviac ich baví takto písať obsahové články z ich vlastných skúseností. To znamená reportáže, tipy na výlet a iné zaujímavé skúsenosti a príhody, ktoré sa im spájajú s cyklistikou. To sa vždy ľahšie píše. Na druhej strane, každý by chcel testovať top veci. No k tomu sa treba dostať a ukázať, že vedia písať. Preto niektoré PR články píšu práve externisti. Ja som tiež niektoré písal a veru napísať zaujímavo takýto článok je niekedy výzva. Nuž a niekto na to nemá chuť a inému to ide skoro samé.

Je niečo, s čím sa pri kontrole a schvaľovaní článkov pred publikáciou najčastejšie stretávaš a stále dokola to treba riešiť?
Nedostatky sú stále a tie pravidelné väčšinou robia nováčikovia. Stáva sa, že to vyzerá, akoby si článok po napísaní poriadne po sebe neprečítali. Niekedy musím lúštiť alebo sa dokonca aj opýtať, čo tým autor myslel. Vo finále ide článok aj cez jazykovú korektúru. Po čase sa vytvorila skupina pravidelných prispievateľov, na ktorých sa dá už spoľahnúť. Čo sa ale stále opakuje pri väčšine, sú nedostatočné fotky. Tým myslím jednak nízky počet, ale hlavne horšia kvalita. Ja chápem, že nie každý je profesionálny fotograf, no s týmto chodím za autormi najčastejšie, keďže už máme nejaký štandard. Podľa mňa pekné fotky vedia aj priemerný článok pozdvihnúť na vyššiu úroveň.


Teraz si si sám vytvoril tlak na posudzovanie tvojich fotiek k tomuto rozhovoru. Napíšeš si občas aj ty niečo? K akej téme, oblasti cyklistiky máš najbližšie?
Niekoľko článkov veru mám za sebou. Napísal som zopár testov, pozvánok, reportáží a aj PR článkov. Najviac ma bavili reportáže, no keďže tento rok som sa nezúčastnil žiadnych pretekov, tak bohužiaľ nebolo o čom. Tým, že zadávam veci do testov ja, tak to viem niekedy „zneužiť" a prideliť test pod seba, ak sa mi daná vec práve hodí :P. Nikdy som si ale nezobral vec, čo by som nevyužíval. A keďže ma najviac baví jazdiť dole kopcom, tak sa zameriavam na test enduro a zjazdových vecí. Ale veľa toho písať nestíham, po práci, keď som celý deň riešil články iných, už na to nemám ani príliš chuť. Testovať vec by mala byť zábava pre autora a nie, aby sa musel premáhať a myslieť na to, ako na povinnosť.

Aby si to nemal nudné a nevenoval sa len článkom a videám, prehľad máš aj o akciách a pretekoch, v ktorých má MTBIKER.sk prsty. Na čo sa môžeme tešiť ešte tento rok? Čo je tvoja srdcovka a prečo?
Presne tak, pod palcom mám aj podporu pretekov a akcií. Ani som nevedel, koľko akcií ročne podporíme, kým som sa k tomu nedostal. Topky sú taká klasika Novodubnický maratón, Častovský cyklookruh, Hornonitrianska Enduro Séria, kde sme hlavným sponzorom. S nimi mám aj najviac roboty. Hlavne s Dubničákom. Moja srdcovka ako enduristu je ale samozrejme enduro séria. Nielen štýlom jazdenia, ale aj tou atmosférou okolo. Aj keď tam nikoho nepoznáte, nie je problém nadviazať kamarátstva a poriadne sa zabaviť. Bohužiaľ, tú sa mi tento rok kvôli zraneniu nepodarilo zatiaľ absolvovať. Ľudia sa vždy na každom z týchto pretekov môžu tešiť okrem dobrých tratí aj na parádnu atmosféru a šancu vyhrať niečo zaujímavé.


Už nejaký čas funguje aj MTBIKER.cz, aj u susedov máš vo veľa veciach prsty. Dokážeš dve krajiny porovnať, keďže veľa vecí strážiš rovnako v SK aj v CZ?
Tak určite . Aj keď sme susedia, tak cítiť rozdiel v reakciách na články. Článok, ktorý má u nás úspech, ho nemusí mať v Čechách. Ako som si všimol, Česi sú viac takí „šťouralové”. Radi rozoberajú každý detail a boh chráň, aby si spravil chybu v nejakej technickej veci alebo špecifikácii. Aj keď chybičku neodpustia, páči sa mi, že sú na fóre (v CZ funguje MTBIKER.cz a zvlášť bike-forum.cz) a v komentároch aktívni. Ak hľadáš odpoveď na nejaký cyklistický problém, tak pravdepodobne u nich nájdeš odpoveď na všetko. A ak ju nenájdeš, na fóre ti niekto poradí.

Teraz do CZ hľadáme aj českú verziu teba, krásne to je nazvané ako „Team leader”, tak tieto riadky môžu byť aj ako promo. Skús byť čo najviac úprimný, čo by si potenciálnemu záujemcovi odkázal? Čo je na tomto jobe z tvojho pohľadu najlepšie, ale aj naopak, na čo sa treba dopredu pripraviť?
Tak promo teda vravíš. Ak hľadáš prácu v dynamickej a rýchlo rastúcej firme….ale nie, robím si srandu. Je to zaujímavá práca. Aj keď si povieš, že riešiš stále dokola to isté, nie je to pravda. Každý deň je iný. Iný článok, iná téma, iný problém, iná radosť. Ono najlepšie a najhoršie sa tu asi veľmi nedá rozdeliť, pretože je to práca s ľuďmi. Keď všetko ide ako má, tak je to dream job. Niekedy sa stane, že ale narazíš a musíš riešiť problém, pretože deadline na článok je o dva dni, reportáž nebude, lebo sa redaktor „vysypal" na pretekoch, partnerovi si zabudol odpísať a teraz si si na to spomenul. Neštiepime tu atóm, takže pokiaľ aj niečo nevyjde tak, ako má, vždy sa z toho dá vykorčuľovať a ľudia v cyklistike, tak ako partneri a aj redaktori, sú fajn a chápaví.


Ako by vyzeral ideálny uchádzač na toto miesto? Musí byť veľký cyklista, alebo hlavne manažér, alebo čo sú tie naj predpoklady?
V prvom rade to musí byť človek „Idem, riešim“. To znamená, že neodkladá veci na zajtra, pretože tu zajtra príde strašne rýchlo a keďže táto pozícia je jedna veľká križovatka, rýchlo sa príde na to, že sa niečo odfláklo. V druhom rade to musí byť človek, čo si vie veci zorganizovať. Aj keď ČR zatiaľ nie je rozbehnutá v takej miere ako SK redakcia, tak treba mať prehľad, čo, kto, kedy, ako a to si jeden človek nedokáže držať iba v hlave. Preto tá organizovanosť. Kolega sa mi smeje, že mám tabuľku na tabuľku o tabuľke.

Byť cyklista je podľa mňa nutnosť tiež.
Kilometrovo toho veľa nenajazdím, skôr meriam svoj čas na biku v tom, ako som sa zlepšil oproti minulému roku...
Minimálne sa musí vyznať a mať prehľad, čo je čo. Človek, čo nepozná rozdiel medzi enduro prilbou a XC prilbou bude asi veľmi ťažko hľadať testera. Bolo by dobré, aby mal aj vzťah k písaniu, aj keď to nie je primárna náplň práce, no bude riešiť články, tak mať cit pre dobrý text je určite plus. A keďže ide o ČR, tak ovládať jazyk. Je to práca pre zodpovedného človeka, čo sa chce živiť svojím koníčkom a tak sa dostať aj k zaujímavým veciam. Ak sa niekto chce prihlásiť, viac sa dočíta v tomto článku alebo medzi otvorenými pozíciami v MTBIKER.

Opisuješ to tak, že človek sa živí vlastne svojím koníčkom. Tak prezraď ešte viacej o sebe. Ako sa cyklistika dostala k tebe, ako, čo a koľko teraz jazdíš?
K cyklistike som sa dostal v roku 2017, ked som ešte býval v Bratislave a prestali ma baviť každodenné zápchy. Preto som sa rozhodol kúpiť si bike na dochádzanie. Bol som rozhodnutý, že mi stačí trekingový. Predajca mi odporúčal horský, nejaké lacnejšie HTčko, no ja som si nedal povedať a kúpil to, čo som mal v pláne. Veď to budem mať len do práce. To, že existujú nejaké traily, som ani netušil. Čo sa ale nestalo, hneď na prvej jazde som sa dostal do lesa na Bojnické traily. Neskutočne ma to chytilo, ale keď som v najstrmšom úseku (lebo veď je to easy) hodil „kabelu" do kríkov, hneď som pochopil, že to bude chcieť niečo lepšie.


Tak do mesiaca stál u mňa full na 120 mm zdvihoch a hor sa brázdiť traily. Bol to Canyon Neuron vo veľkosti L. A čo, že mi bol malý? Traily ma proste začali baviť a čím rozbitejšie, tým lepšie. Po roku som zistil, že šliapanie nie je pre mňa a chcem sa posúvať v technike a skokoch. Preto som kúpil z bazošu endurko na 180 mm, kde sa mi odomkol úplne nový svet. Začal som jazdiť už aj bikeparky a pri tom som v podstate už aj ostal. Kilometrovo toho veľa nenajazdím, skôr meriam svoj čas na biku v tom, ako som sa zlepšil oproti minulému roku, že skáčem stále väčšie veci a už to prestáva byť o tom, že niečo horko-ťažko prejdem, ale o tom, ako rýchlo a dobre som to schopný prejsť.

Minulý rok na spoločnom výjazde si vytiahol poriadne robustnú mašinu. Ešte máš to žlté delo? Čo to bolo?
Jasné, ešte ho mám. Je to Pole Evolink 158 a je to veru delo. Najlepší bike, na akom som sedel. Nevýhoda je, že je ťažký, ale vynahradí to geometriou a tým, že iný som na SK ešte nevidel. Ako som ale zistil, tak nie je to bike na spoločné výjazdy, keď mám držať tempo s ľuďmi na XC-čkach, ktorí majú aj v nohách. Je to jednoducho bike stavaný na rýchlosť smerom dole, aj keď šliape sa na ňom mega pohodlne, len pomalšie. Preto na výjazdy len s enduro crew .


V poslednej dobe som si ho tak vyladil, že sa vždy neviem dočkať ďalšieho výjazdu. Síce sa mi všetci smejú, že jazdím na autobuse, vďaka jeho veľkosti, ale nevadí, ja sa im zas smejem, že jazdia na BMXkách a nevedia, o čo prichádzajú. Smutné ale je, že pravdepodobne ho do konca roka budem musieť posunúť inému majiteľovi. Čakáme prírastok, toho času na bike bude ešte menej, tak ho budem musieť využiť čo najefektívnejšie. Preto mám objednaný enduro e-bike Marin Alpine Trail E2, od čoho si sľubujem práve to šetrenie času pri výšľapoch a možnosť sústrediť sa na to, čo ma baví, čiže zjazdy.

Ako by si si vyskladal svoj vysnívaný bike? Dajme tomu, že si pred rokmi kúpil bitcoiny, keď jeden stál euro a teraz si za vodou.
Fúúúú, toto je ťažká otázka. Bolo by to 10-kilové karbónové endurko . Ja mám rád, keď jazdím na biku, ktorý nemá nikto iný, prípadne nie je tak okukaný. Za mňa by to bol rám UNNO Burn, Öhlins vidlica, Push Elevensix tlmič, Nobl karbónové kolesá zapletené na Onyx tichých nábojoch a ostatné je mi jedno, ale vyskúšal by som rád Sram AXS. Páči sa mi, keď je bike totálne tichý a počuť iba gumy a trail. Určite by som nedal na bike karbónové kľuky a riadítka, jednoducho tomu neverím. Ale keby mám toľko peňazí, tak by som si postavil bike garáž a tam by bol klasický počet bikov n+1.


Vačšinu značiek, čo si vymenoval, vôbec neopoznám. K enduro jazdeniu a trailom patria aj pády, len nedávno si mal zranenú ruku. Ako často sa ti toto stáva? Máš nejakú radu, ako tomu predchádzať?
Možno nepopulárny názor, ale myslím si, že pre masy bude cesta elektrifikácia.
Patrí to k tomu, bohužiaľ. Snažím sa jazdiť opatrne, s rozumom a zatiaľ sa mi paradoxne nestalo, že by som sa zranil na veľkom skoku alebo ťažkom zjazde. Práve na veľké prekážky, kde sú následky horšie, sa vždy pripravujem, niekoľkokrát si rozmyslím, či na to mám, analyzujem a až potom idem na vec. Iróniou je, že zranenia sa mi vždy stali na blbostiach. Jeden skok u nás som skočil viac ako 100-krát bez problémov a potom raz som nebol dostatočne sústredený a dopadlo to našťastie len odreninami a zlomenou brzdovou páčkou.

Aj ruka, o ktorej hovoríš, sa mi stala na úplnej hlúposti. Keby ti ukážem kde, tak sa chytíš za hlavu, že čo som robil. Zlomeniny z biku som mal zatiaľ iba dve a práve táto ruka bola najhoršia, keď som ňou trafil strom a bolo treba operáciu. Ale stále to je v rámci toho, čo všetko sa môže stať, ten lepší variant. No, krátko povedané, únava a nesústredenosť. To je to, čo ma vždy dostane. Preto radšej končím, keď už cítim, že začínam byť nesústredený. A niekedy si musím pripomenúť, že ma to neživí a či danú prekážku zdolám alebo nie, chleba lacnejší nebude.


MTHIKER.sk vystrelil za veľmi krátky čas z nuly až do neba, baví ťa niečo iné ako cyklistika? Beh, turistika, lyže…?
Turistika je fajn, no nie som nejaký zanietený turista, lyže ma tiež bavia, ale odrádza ma tlačenica na svahoch. Dlho som hrával airsoft, ale na to tiež už nie je čas. Čo ma chytilo, je lezenie na umelej stene. Jednu zimu sme boli v Trenčíne dvakrát týždenne na stene a páči sa mi to spojenie sily a rozmýšľania. Sila sa postupom času dostavila, stále sme liezli nové trasy, hecovali sa, že keď túto žltú dáme, tak sme králi a po mesiaci sme si ju dávali na rozcvičku. No zároveň na niektoré trasy si potreboval pouvažovať, ako ju čo najlepšie vyliezť. Proste sila nestačila.

Prenieslo sa to aj na bike, kde som potom v sezóne nemal problémy s bolesťami rúk a vydržal som jazdiť dlhšie. Aby ma niečo ozaj bavilo dlhodobo, tak musí tam byť trochu pocit risku, adrenalín a možnosť progresu. To pri behu a turistike necítim, takže to je pre mňa iba také spestrenie života.


Skúsme aj malý pohľad do budúcnosti. Na základe tvojej pozície si pri zdroji informácií, detailne sleduješ trendy a ako sa celá oblasť vyvíja. Kde vidíš cyklistiku za 10 rokov? Aký druh jazdenia získa na popularite? Ebikom asi hodne veríš, keď si jeden teraz aj sám objednal?
Čo sa technológií týka, myslím si, že v geometrii bikov sme dosiahli asi vrchol, veď pozri sa na môj. Tam už asi veľa priestoru na experimentovanie nie je. Aj XC biky začínajú geometriou pripomínať enduro biky spred niekoľkých rokov. Možno nepopulárny názor, ale myslím si, že pre masy bude cesta elektrifikácia. Sám mám jeden ebike na ceste. Ako pôjde vývoj dopredu, predpokladám, že baterky aj motory budú menšie s rovnakým dojazdom a lacnejšie, dostupnejšie. Už teraz tu sú e-biky ako je Orbea Rise, čo má skoro rovnakú hmotnosť ako moje enduro. Netvrdím, že klasika zanikne, ale elektrika ide všade. Autá, motorky, kolobežky, skateboardy, bicykle, už aj radenie je bezdrôtové a na high-end modeloch dokonca aj ovládanie tlmenia.

No a jazdenie? My sme oproti západu na začiatku. Veď sa pozri na sieť trail centier v ČR a u nás. Našťastie, aj u nás sa to zlepšuje a začína pribúdať legálnych trailov po celom Slovensku. Vo svete je trail/enduro jazdenie v popularite ďaleko pred nami, ale očakávam s pribúdaním trailov, že u nás sa to rozbehne tiež, lokality na to máme. Sa pozri, koľko máš na SK enduro pretekov a koľko maratónov.


Ďakujem Ferinovi za odpovede a želám mu veľa trpezlivosti s nami v redakcii. A dúfam, že dobre vyberú aj jeho dvojičku do CZ, nech má Fero viacej času na bike a za chvíľu aj na rodinku. Kto má chuť, môže sledovať jeho Instragram, sám som zvedavý na príspevky, keď príde trailový ebike od Marinu, čo si objednal.

Spoznaj našich ďalších kolegov

  • Toto je to milé dievča z bratislavského showroomu - Heňa
  • Andy na predajni v Hrádku poradí aj z vlastných skúseností
  • Správna technika jazdy alebo ebiky, aj to je Tomáš
  • Z džungle veľkomesta, cez Vietnam až do Hrádku - Jaro
  • Keď je bicykel tvoj najlepší kamarát - Andy
  • MTHIKER a outdoor očami Andrei
  • Blondína z Londýna alebo aj žena hôr Veronika
  • Turistika, bike, skialp, bežky… a to nie je všetko u Mirky
  • Najvernejší hrádocký brigádnik Erik
  • Prečo treba dizajn webu meniť a zlepšovať, porozprávala Karina
  • Fotí, natáča, športuje. Ako si žije svoj sen Marek „Švaco”?
  • Poradí aj na základe vlastných skúseností - bikerka Denisa
  • Skladové priestory má pod palcom Josty
  • Filozoficky založený IT guru Michal Ráchela
  • Lietajúci mechanik Jakub
report_problem Našiel si v texte chybu?
cepooo 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Z džungle veľkomesta, cez Vietnam až do Hrádku - Jaroslav Machunka

Rozhovor: Z džungle veľkomesta, cez Vietnam až do Hrádku - Jaroslav Machunka

Roky strávené varením vo veľkomeste, až si nakoniec povedal: „stačilo”. Chcelo to zmenu profesie, návrat domov a dnes je naším kolegom.
Rozhovor: Matej Dujka - od mladého veku na plné obrátky

Rozhovor: Matej Dujka - od mladého veku na plné obrátky

K čomu všetkému sa dostane u nás dlhodobo pracujúci brigádnik? Ako si zabezpečil časť maturitnej skúšky už rok dopredu?
Rozhovor: Technicky vzaté odborník na techniku - Tomáš Martinák

Rozhovor: Technicky vzaté odborník na techniku - Tomáš Martinák

Kto vám napadne, ak sa povie správna technika jazdy v teréne, enduro alebo pumptrack? Prekvapuje vás, že rovnakej osobe vonia svet ebikov?
keyboard_arrow_up