Bike & hike & baby - od plesa k plesu

S príchodom detí sa veľa vecí zmení, no ak ste mali pozitívny vzťah k horám, turistike a dobrodružstvám, je isté, že svojho koníčka sa nevzdáte a budete hľadať všetky možné a nemožné spôsoby, ako pokračovať v objavovaní hôr aj s najmenšími.

Vysoké Tatry sú úplne ideálnou destináciou pre výlety v štýle „bike and hike" s deťmi, čo v preklade znamená, že prvú časť túry si odmakáte na biku, prevažne po asfaltovej ceste a druhú už ťapkáte po vlastných. No a keďže ste si „pribalili" decká, tak tie sa s vami odvezú najprv na biku - buď v sedačke alebo cyklovozíku a potom by mali v ideálnom prípade pokračovať po vlastných, v štandardnom prípade sa ďalej nesú v nosiči na chrbte. Celkom kvalitná tréningová príprava pre akékoľvek vytrvalostné športy, hlavne mentálna .

...môj manžel len neveriacky krútil hlavou a v duchu sa určite pýtal, prečo nemôže mať aspoň trochu normálnu ženu .

Pre moju Barbori je tento typ výletov šťastne zvolená kombinácia, prevádzkujeme ho už od jej roka a práve otvárame tretiu sezónu. U nás to v praxi vyzerá nasledovne, na úvod sa pohodlne odvezie v cyklovozíku, ktorý má zo všetkých svojich dopravných prostriedkov úplne najradšej, a ďalej už pokračuje na striedačku, trošku po vlastných a trošku viac v nosiči.

Medzitým povymetáme horské chaty, pozbierame šišky, kŕmime kačky a ryby, pohádžeme kamienky, hľadáme zvieratká, čítame všetky smerovníky, pokecáme s turistami, vyriešime nejaké tie neočakávané udalosti, ktorých je, aj napriek dôkladnému plánovaniu, vždy neúrekom a v závere som rada, že som to v zdraví celé zažila a prežila.

Zatiaľ sme absolvovali tieto kombinácie:

• 1. Popradské pleso - Ostrva
• 2. Popradské pleso - Veľké Hincovo pleso
• 3. Popradské pleso - Žabie plesá
• 4. Sliezsky Dom - Poľský hrebeň
• 5. Sliezsky Dom - Kvetnicové pleso - Dlhé pleso
• 6. Sliezsky Dom - Batizovské pleso
• 7. Kôprová dolina - Nižné Temnosmrečínske pleso
• 8. Žiarska dolina - Žiarske sedlo/Smutné sedlo

Kľúč k úspechu - príprava

Celkom živo si pamätám, ako som sa snažila tento môj nápad prvýkrát pretaviť do reality. V garáži som si rozložila nevyhnutný „hardvér” a pri pohľade na to všetko môj manžel len neveriacky krútil hlavou a v duchu sa určite pýtal, prečo nemôže mať aspoň trochu normálnu ženu . Vysvetľujem si to po svojom, ešte v minulom živote, to je ten pred materskou, som od detstva víkend čo víkend trávila v horách, vymetala rôzne súťaže a extrémne preteky, istý čas som venovala dlhému triatlonu a tam niekedy dávno sa zrodila moja nekonečná túžba po dobrodružstve a závislosť na adrenalíne. Občas mám pocit, že som si to obdobie dostatočne nevážila, no ako hovorí jedna moja známa, ako rodičia máme morálnu povinnosť a zodpovednosť všetky naše nadobudnuté skúsenosti odovzdávať našim deťom a spraviť všetko pre to, aby mali aspoň také zážitky, ako my .

Kto chodí s deťmi, ten dobre vie, že potrebuje zabaliť xy vecí, ktoré by pri túre bez detí s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote nepotreboval. Plus to potrebujete usporiadať ako-tak logicky, aby malo všetko svoje miesto a ľahkú dostupnosť. S ľahkosťou si o sebe dovolím tvrdiť, že za tie necelé tri roky, čo túrujem s Barbori, som sa stala packing expertom a dosiahla level advanced . Do batoha s objemom 25 l kedykoľvek narvem veci v objeme minimálne 35 l, tetris prevádzkujem pri každom skladaní vecí do auta a nekonečné možnosti využitia turistického nosiča objavujem na každej túre.


Späť k príprave a nášmu turistickému plánu, Popradské pleso - Veľké Hincovo pleso som si poriadne naplánovala do posledných detailov, teda aspoň som si to myslela, toľká naivita. Večer intenzívne balím asi všetko, čo mi príde pod ruky, prikladám zoznam účinkujúcich:

• Thule vozík, prilba, vozík, pumpa, náhradné duše 2 veľkostí, turistický nosič Deuter Kid Comfort Pro, ruksak, lekárnička, opaľovací krém, repelent, hydrovak, detské oblečenie na všetky druhy počasia, pršiplášte, čelovka, záchranný termo spacák, powerbanka, hygienické potreby, hračky, sprej a znonček proti medveďom, turistické paličky, tretry, mapa, turistická obuv a veeľa krabičiek rôzneho jedla pre obe. Bicykel a cyklonosič na bicykel som si nechala až na ráno, a to bola veru chyba, k tomu o chvíľku.

Najdôležitejšie som si nechala na záver, vhodné poveternostné podmienky sú téma na samostatný článok, ak sa chcete z túry vrátiť po vlastných, bez toho, aby ste si privolávali vrtuľník s panoramatickým preletom ponad Tatry v spoločnosti HZS, sledujte si počasie, dôkladne. Pred tým, ako si reálne dovolím o túre s dieťaťom čo i len uvažovať, „checkujem" zoznam všetkých možných dostupných portálov, radarov a aplikácií cez shmu, bergfex, yr.no atď. Aj keď ani toto nie je stopercentná záruka, minimálne to zvyšuje moju istotu .

Deň D

Barbori vstáva ráno o cca piatej,

...hodím ruksak na plecia, prilbu na hlavu a s úsmevom na tvári vyrážam smerom na Popradské pleso.

takže o 7 sme už naraňajkované, a naložené v aute smer Vysoké Tatry. Úvod beží hladko, parkujeme na parkovisku pod Popradským plesom, kým ja vybaľujem, Barbori vedie družnú debatu s pánom z parkoviska a vysvetľuje mu, že ide s mamou na Hincovo pleso, pri pohľade na množstvo náčinia v okolí auta pán „vypleští" oči a viac sa už nepýta, akurát mi povie niečo v duchu „ste tu s deckom, a to celý deň určite nebudete, dajte 5 € a choďte”. Nuž, niekto sa tu trošku prepočítal .

A tu prichádza moment, kedy idem pripevniť vozík o bicykel a zrazu s prekvapením zisťujem, že mi chýba matica k oske, v duchu a asi aj nahlas si teda riadne zanadávam a zmierujem sa s myšlienkou, že to dnes bude iba dlhý hike. Po chvíľke úvahy a kompletne prehádzaným kufrom auta a priestorom pod kufrom prichádzam s technickým riešením, na ktoré som absolútne hrdá, a náš výlet je zachránený.


Pripevním bicykel a cyklovozík, na vozík pripútam nosič, malú usadím do vozíka, do ktorého nabalím turistické topánky, paličky a xyz vecí, hodím ruksak na plecia, prilbu na hlavu a s úsmevom na tvári vyrážam smerom na Popradské pleso. Zvládli sme bod č. 1- vyraziť. Čaká nás prevýšenie cca 300 metrov na cca 4,5 km.

Pohľady okoloidúcich turistov na vozík hovoria za všetko, vyzeráme ako pojazdný cirkus, ale čo tam po nich, hlavne, že sa bavíme my dve. Na tento druh výletov sme sa rozhodli použiť ebike - dôvod asi veľmi vysvetľovať nemusím, objem batožiny s tatranskými výškovými metrami je pre mňa smrteľná kombinácia a to je ešte len úvod.

Po cca 50 min dorazíme do bodu č. 2 - Popradské pleso - Majláthova chata, kde Barbori hlási oddychový čas. Na Majlátke objavila detské ihrisko a trampolínou, čo je ideálny časový priestor na opätovné prebalenie vecí, ktoré budeme potrebovať na hike. Opäť sa mentálne presúvam v čase a cítim sa ako pri balení vriec do triatlonového depa, zbaliť je potrebné všetko, čo by sme čo len hypoteticky mohli potrebovať, lebo čo tam nedám, to tam nenájdem a zaručene to budem potrebovať - Murphyho zákony v horách sú kruté . Prezujeme sa, upravím si turistický nosič, nastavím paličky, vycikáme, nakŕmime, prezlečiem sa a ešte raz skontrolujem počasie.


Vozík s bicyklom a vecami, ktoré nepotrebujeme, zamkneme a vyrazíme už po svojich na bod č. 3 - Veľké Hincovo pleso.

...no celkom dobre si uvedomujem, že ma čaká ešte cesta dole a ani tá nebude zadarmo

Turistický smerovník udáva čas 1:30 a z Popradského plesa je to cca 450 výškových metrov, keď sa však z „nosencov" stavajú malí turisti, časový údaj je úplne irelevantný a naše tempo je veru pomalé, ale konzistentné, ťapkáme si spolu za rúčku, malá skáče po kameňoch, no tentokrát po pár prejdených metroch, rozumejte asi 400, vyhlási, že ju už veľmi bolia nôžky a vypýta sa do nosiča. Dedukujem, že to dnes bude pre mňa veru veeľa nosenia.


Cesta ubieha rýchlo, krásny slnečný deň, všade samé panoramatické výhľady, míňame odbočku smerom na Rysy, počet turistov sa celkom výrazne zníži, a už preskakujeme cez potok.


Čochvíľa sa pre mňa začína celkom výživné stúpanie, ktorého vyvrcholením je strmý hang. Medzičasom sa ku mne pridá odhadom 15-ročný český chalan a na strmých skalných úsekoch, kde treba použiť všetky štyri končatiny, mi veľmi ochotne pomáha - za toto vrelá vďaka.


Barbori veselo vykecáva s turistami a všetkým dookola posiela pusinky, čo ju tak unaví, až po chvíli zaspí a ja pridávam na kroku, obieham skupiny turistov, medzitým ešte stíhame rýchle fotenia a o chvíľku ma už čaká len záverečná „rovinka“ k ďalšiemu bodu č. 4, víťazoslávne dorazíme k Veľkému Hincovmu plesu, sama tomu neverím, že sme to tentokrát zvládli až hore .


Zakempíme pri plese, Barbori si ešte užíva „deuter business class“ spánok. Stíham sa rýchlo prezliecť, napiť, a už počujem z nosiča „mamiiiii, daj ma von“. Pri plese piknikujeme, kocháme sa výhľadmi a hráme sa ešte nejakú hodinku, no celkom dobre si uvedomujem, že ma čaká ešte cesta dole a ani tá nebude zadarmo.


Medzitým Barbori ukazuje hore na Kôprovský a ja jej v euforickom opojení horami sľubujem, že aj tam ju zoberiem - nabudúce samozrejme .


Opäť všetko balíme, veci skladám do nosiča a spolu za ruku odchádzame smerom na Popradské pleso. Cesta dole je omnoho rýchlejšia ako hore, no s mojím nákladom na chrbte si musím dávať extrémny pozor, po chvíľke sa dostávame opäť k hangu, kde je celkom plno, s paličkami v rukách a nosičom na chrbte to nie je celkom ideálny stav, no pomocných rúk je neúrekom.

Posledný náročnejší úsek, preskok cez celkom rozbúrený potok a potom už v relatívnej pohoďke kráčame až na Popradské pleso, kde si opäť dávame krátku pauzu, moje srdce plesá, bicykel s vozíkom je presne tam, kde sme ho zaparkovali - čo si budeme hovoriť, vieme, ako to u nás chodí. (Toto nie je návod, len ukážka, ako to robíme my.)


Cesta dole nám trvala niečo málo cez hodinku. Bod č. 5 sme zvládli bez problémov.


Je niečo po piatej popoludní, po celom dni mi zostali tak 3 percentá energie, jazda z Popradského plesa je za odmenu, po niekoľkých minútach sme pri aute (na parkovisku ich ostalo už len zopár), balím bicykel, vozík, nosič, xyz vecí, nakoniec Barbori a seba a s pocitom obrovskej únavy, ale ešte väčšej spokojnosti z plnohodnotne stráveného dňa v horách. ma čaká už len hodina a pol šoférovania domov a ja si odfajknem bod č. 6, sme doma

Viac tipov na turistické výlety nájdete na webe MTHIKER.