Tour de France 2022 - z továrne na ryby do žltého dresu alebo Pogi<tím

Odkedy sa na scéne objavil náš Tourminátor, sedel som cez prázdniny pri telke ako prikovaný, no časom som býval v lete vždy niekde na cestách a Tour de France išla do úzadia. Toho roku som si ju mohol výnimočne vychutnať takmer celú a veruže sa bolo na čo pozerať.

„To čo bolo?!“ – ak som si počas tohoročnej Starej dámy túto otázku nepoložil aspoň desaťkrát, tak ani raz. Vhupol som do jej diania s malou dušičkou, a síce, že by sa Primožovi Rogličovi po dvoch ročníkoch smoly mohol konečne podariť žltý dres (veľmi sa netajím, kde sú moje sympatie ). Nestalo sa. Po prvom týždni som si bol na 99 % istý, že za dva týždne budem sedieť doma, popíjať pivko a písať článok o trojnásobnom víťazovi Tour de France za sebou, fenoménovi Tadejovi Pogačarovi. Nestalo sa. A presne takto to mám rád, preteky, kde príde k množstvu prekvapení a zvratov. Na tejto Tour de France sa udialo veľa absolútne šialených udalostí a ja opäť, podobne ako pri Giro d’Italia, vypichnem tie, ktoré boli z môjho pohľadu tie naj.

Veľké návraty

Presunieme sa v čase dva roky vzad na dátum 5. augusta 2020, v Katowiciach. V rýchlom špurte (okolo 80 km/h) Dylan Groenewegen vytláča Fabia Jakobsena do bariér a prichádza hororový pád. Jakobsena musia oživovať, chýba mu 10 zubov, má mnoho pomliaždenín a jeho stav si vyžaduje viacero operácií a kompletnú rekonštrukciu tváre, ktorej výsledkom je 130 stehov.


Keď QuickStep robil súpisku na tohoročnú Starú dámu, mnohých asi prekvapilo, že po minuloročných presvedčivých výkonoch nedostal šancu Mark Cavendish, ale práve Fabio Jakobsen. To, že sa tento výber oplatil, nám Fabio dokazuje už v druhej etape, kde pretína pásku pred Woutom van Aertom a Madsom Pedersenom. Svoju bojovnosť nám ukazuje aj v 17. etape, kde stíha limit na víťaza o tesných 16 sekúnd. „Comeback“ ako sa patrí.


Pri Holanďanoch ešte zostaneme, presunieme sa ale do tímu AG2R Citroën. Boba Jungelsa od víťazstva z úniku na Liége-Bastogne-Liége v roku 2018 skôr sprevádzala smola. Zranenia chrbta a neskôr hlavy, no najmä operácia nepriechodnej tepny spôsobili, že od svojho príchodu do AG2R v sezóne 2021 nedosiahol také výsledky, na aké sme boli uňho zvyknutí za čias QuickStepu. No v 9. etape tohoročnej edície TdF v švajčiarskych Alpách si naskakuje do úniku a 60 kilometrov pred cieľom odvážne v zjazde útočí. V závere sa naňho snaží dotiahnuť Thibaut Pinot, síl mu však ubúda a Holanďan slávi víťazstvo.


Bojovný prvý blok Nielsena

Ak by sa finálne červené čísla udeľovali po prvom súťažnom bloku, Wout van Aert by to asi nemal tak jednoznačné ako na konci Tour. Magnus Cort Nielsen bol spočiatku v Dánsku nabudený domácimi fanúšikmi a sršal energiou jednak v únikoch, no aj pri získavaní vrchárskych prémií, pričom sa mohol pár dní tešiť z bodkovaného dresu.


Z toho ho síce neskôr vyzliekol Simon Geschke, no Dán so šviháckymi fúzikmi si povedal, že ešte nepovedal posledné slovo. V kurióznej etape, počas ktorej pár aktivistov na moment zablokovalo cestu a preteky museli byť pozastavené, vyzrel v šprinte do kopca nad Nicka Schultza a po fotofiniši sa radoval aj z etapového triumfu.


Kde sú limity Wouta van Aerta?

...v záverečných momentoch pridáva do kotla, navyšuje tempo a pomáha Vingegaardovi utrhnúť Pogačara
Podobnú otázku som si kládol pri Gire ohľadom Mathieu van der Poela, no výkony Wouta van Aerta na tohoročnej Tour boli doslova ako z inej galaxie a jednoznačne si zaslúžia samostatný, vcelku dlhý odstavec. Vezmeme to pekne od začiatku – časovka v Kodani (inak doteraz sa smejem z tých Specialized prilieb a kukiel ), druhé miesto, vyhráva Lampaert, idúci za lepších podmienok. 2. etapa, druhé miesto za už spomínaným Jakobsenom. 3. etapa, druhé miesto za Dylanom Groenewegenom. „Už to ani nie je vtipné...“ – jeho reakcii sa popravde nečudujem a asi pochopil, že na to treba ísť inak. A tak v 4. etape prichádza v poslednom krátkom stúpaní zdrvujúci útok tímu Jumbo-Visma a po ňom 10-kilometrový únik van Aerta. Ja sa len smejem a nechápavo krútim hlavou.


5. etape sa povenujeme osobitne, no tu mal veľkú zásluhu na tom, že TJV napokon nestratilo nádej na žltý dres, keďže po chaotických výmenách bicyklov dotiahol Vingegaarda do cieľa s minimálnou stratou. V 6. etape sa dostáva do úniku s Quinnom Simmonsom, ktorý sa po etape vyjadril, že mal pocit, ako keby išiel dve a pol hodiny za motorkou. V 8. etape prichádza druhé víťazstvo v hromadnom šprinte do mierneho stúpania. 11. etapa a ja sa opäť len smejem, lebo hneď po neutrálnom štarte vyrážajú vpred za iných okolností veľkí rivali, van Aert a van der Poel. Stíhacia jazda zbytočná.


Následne ešte zvláda na moment pomôcť Vingegaardovi v klesaní. 15. etapa, druhé miesto. 16. etapa, únik v kopcovitej etape a následná pomoc Vingegaardovi. V 18. etape ide opäť do úniku a v záverečných momentoch pridáva do kotla, navyšuje tempo a pomáha Vingegaardovi utrhnúť Pogačara. Hoci máva pravidelne aj v stúpaniach kamenný výraz, tu už bolo vidno, ako veľmi ide na hrane a tlačí na pílu.


Napokon získava zelený dres a o tri body prekonáva aj rekord Petra Sagana v počte bodov získaných v bodovacej súťaži. A či už Wouta máte, či nemáte radi, mňa osobne viac ako svojimi výkonmi získal svojou reakciou po záverečnej časovke – zdieľam názor britských komentátorov, nikdy som ho nevidel takto plakať. Celé to ukázalo, ako veľa zisk žltého dresu znamená pre domestikov a obzvlášť pre van Aerta, ktorý preň obetoval veľa síl a rovnako i to, že aj Wout van Aert je len človek.


Jediná slabosť Tadeja Pogačara

Pogi sa prvý týždeň Tour držal skutočne parádne a najviac som obdivoval jeho výkon na kockách – doteraz ani raz neabsolvoval flámske klasiky ani Paríž-Roubaix,
Sedím ako prikovaný a neverím vlastným očiam, keďže toto je skutočne prvý väčší moment slabosti, ktorý u slovinského megatalentu vidím a zároveň mi to veľmi pripomína záver Gira...
a predsa vyzeral, že je v takomto prostredí ako ryba vo vode. Zatiaľ čo v prípade Jumbo-Visma vládol chaos, keďže sa Vingegaard nemohol dočkať správneho bicykla po spadnutej reťazi a Roglič sa pričinením Caleba Ewana ocitol na zemi, Pogačar dokonca zachytil nástup Jaspera Stuyvena a pohyboval sa na čelných pozíciách. Hneď na ďalší deň sa mu darí vyhrať etapu pred Pidcockom a Matthewsom a získava dres, ktorý sa k jeho osobe viaže asi najviac – žltý. Keď už to na La Super Planche des Belles Filles vyzeralo, že Vingegaard Jumbu napraví chúťky na tomto stúpaní po legendárnej časovke v roku 2020, Pogačar ho obehol doslova pár metrov pred páskou. Boli sme však svedkami ich prvého priameho súboja a bolo hneď jasné, kto bude hlavným rivalom Slovinca na jeho ceste za tretím žltým dresom.


A potom prichádza ona nešťastná 11. etapa s horským dojazdom na Col du Granon. To, čo tento deň predviedlo Jumbo-Visma, by sa podľa môjho názoru malo zapísať zlatými písmenami do učebníc tímovej taktiky v cestnej cyklistike. Začína to útokom Rogliča v zjazde z Col du Télégraphe, pričom sa odpája štvorica Roglič-Pogačar-Vingegaard-Thomas. Nasledujú neustále striedavé útoky Vingegaarda a Rogliča v rovinatej pasáži, ktoré musí Pogačar sťahovať osamote – duo Jumbo-Visma volí taktiku uštvať ho.


Na Pogačarovi si to samozrejme vyberá svoju daň a Vingegaardovi sa ho v nástupe v stúpaní na Col du Granon darí utrhnúť. Sedím ako prikovaný a neverím vlastným očiam, keďže toto je skutočne prvý väčší moment slabosti, ktorý u slovinského megatalentu vidím a zároveň mi to veľmi pripomína záver Gira – len s tým rozdielom, že vtedy to bola predposledná etapa a tentokrát je ešte len polovica Tour. Pogačar však v cieli „nakúpil“ tri minúty straty na Vingegaarda, čo však mne, ako milovníkovi vrchárskych súbojov, znie ako prísľub veľkej show.


Pidcockov a Froomov deň slávy

Tom Pidcock začal svoju Tour vcelku zostra, bielym dresom. Ten mu samozrejme pri prvej príležitosti „vyfúkol“ Pogačar, pričom Pidcock okrem iného v 11. etape stratil aj umiestnenie v top 10. Všetko si to však vynahradil víťazstvom v 12. etape, vedúcej cez Col du Galibier, Col de la Corix de Fer a finišujúcej na legendárnom Alpe d’Huez.


Spoločnosť mu robí, a až sa mi tomu nechce veriť, no najmä sa tomu neskutočne teším, Chris Froome, ktorý sa po štyroch rokoch od ťažkej nehody, zdá sa, konečne aspoň sčasti vracia do pôvodnej formy. Nebudem klamať, bol to pre mňa veľmi pekný pohľad, aj keď nevyhral. Zlatým klincom tejto etapy bol však Pidcockov zjazd z Col du Galibier. Nech som rozmýšľal ako som rozmýšľal, nenapadá mi lepšie označenie, ako zjazdárske porno. Ak som bol pred Tour sklamaný, že sa na súpisku QuickStepu nedostal liečiaci sa Julian Alaphilippe, ktorý to v zjazdoch vie tiež parádne, toto predstavenie mi jeho neprítomnosť absolútne vynahradilo a malo by byť súčasťou každej vysokej školy zjazdárskej. Nuž, XC-čkári majú zjavne bicykle pevne v ruke a ja si ten zjazd budem ešte často znovu prehrávať...


„Veni, vidi, non vici“

Po desiatich rokoch od tejto tragédie sa Houlemu darí dosiahnuť svoje prvé profesionálne víťazstvo, ešte k tomu na Tour de France a nevenuje ho nikomu inému, než svojmu zosnulému bratovi.
Nie každému sa na Tour de France zadarilo a asi najväčšiu skupinu tvoria šprintéri. Keď si to tak porátame, hromadných dojazdov sme videli extrémne málo a tie šprintérske aj z toho mála tvorili iba zlomok. Napriek tomu sa víťazstvá v nich rozložili vcelku konštantne – po výhre v šprinte si pripísal Jakobsen, Groenewegen, Philipsen (dve výhry v šprinte), Matthews aj van Aert. Kde však zostal napríklad taký Caleb Ewan? Po nevydarenom Gire prišla ešte horšia Tour, keďže na talianskych cestách sa aspoň dostával do dojazdov, tu už nehrozilo ani to. Jediné, čím sa v mojich očiach na tomto etapáku zviditeľnil, a aj to negatívne, boli jeho dva pády, pričom pri jednom z nich poslal k zemi Rogliča, ktorý si vykĺbil rameno (následne si ho sám nahodil späť).


Mathieu van der Poel. Od holandského talentu som osobne po skvelých výkonoch na Gire očakával niečo podobné aj vo Francúzsku, no bohužiaľ, bola to radosť iná, bolo to sklamanie. V 5. etape na kockách ho stíhali technické problémy a azda najvýraznejšie sa prejavil pri už spomínanom útoku s van Aertom. Po ich spoločnom návrate do pelotónu však z Tour odstúpil a zanechal za sebou len rozpačitý výkon.


A či by som do tejto kategórie zaradil aj nášho Peťa? Skôr nie. Hoci si etapový triumf nezapísal, vzhľadom na trojnásobný covid bolo skvelé vidieť ho v dôležitých dojazdoch na správnej pozícii a verím, že jeho čas ešte príde.

Emotívne víťazstvo Houleho

Jeden z najsilnejších príbehov nám prináša 16. etapa. Pomimo klasických „naháňačiek“ Pogačara s Vingegaardom víťazí istý Hugo Houle a už pri oslavách je vidieť, aké emotívne víťazstvo to preňho je. Desať rokov vzad sa Hugov brat Pierrick, triatlonista a jeho najväčší fanúšik a podporovateľ, vybral zabehať si, no späť sa už nevrátil, keďže ho zrazil a zabil opitý vodič nákladného auta. Po desiatich rokoch od tejto tragédie sa Houlemu darí dosiahnuť svoje prvé profesionálne víťazstvo, ešte k tomu na Tour de France a nevenuje ho nikomu inému, než svojmu zosnulému bratovi. Niekedy sa jednoducho udejú veci, ktoré sú cenné rovnako, možno aj viac ako žltý dres, no ich hodnota spočíva úplne inde...


Ako si Pogi a Jonas získali naše srdcia

Prísť o žltý dres a vzdať to? Kdeže. Už druhý deň na Alpe d’Huez Pogačar útočí, no Vingegaard reaguje. Rovnaký scenár nastáva aj v 14., 16. a 17. etape,
Ukázalo sa, aký obrovský význam má na Grand Tours tím...
kde Pogačar pri strmom dojazde do lyžiarskeho strediska Peyragudes opäť demonštruje svoju silu a víťazí. Prichádzame do poslednej horskej etapy a už vopred akosi očakávam, že sa budú diať veci a celé to bude poriadne na hrane. Pogačar na Col de Spandelles štyrikrát útočí, no stále nedokáže nájsť recept na odpáranie Vingegaarda.

Začínam sa obávať toho, čo sa môže stať v zjazde, ktorý je úzky, zamotaný a na pretekárov tu, podobne ako v stúpaní, čaká nekvalitný povrch. A pri tej jazde „na doraz“ prichádza presne k tomu, čoho som sa bál – najprv Vingegaard takmer padá, keď kľukou zavadil o zem a len o niekoľko stoviek metrov zas Pogačar nezvláda zákrutu a keď sa už-už zdá, že je z najhoršieho vonku, na štrku mu „ustreľuje“ predné koleso a Slovinec sa ocitá na zemi.


Vingegaard však mnohých (vrátane mňa) milo prekvapuje, keďže Pogiho v zjazde čaká a aj naďalej idú spolu – takéto krásne športové gestá v dnešnej dobe už tak často nevídať. A hoci v dojazde na Hautacam Vingegaard po útoku opäť získava na Pogačara nejaký čas, musím úprimne povedať, že hoci mi Pogi doteraz nebol až tak sympatický ako napríklad Roglič, či Alaphilippe, svojou bojovnosťou by si žltý dres zaslúžil rovnako ako Jonas a najkrajšie na celom ich trojtýždňovom súboji bolo najmä to, ako si vždy v cieli tľapli a pogratulovali si.


Takže urobil Pogačar niečo zle? Neverím tomu. Hoci, rád by som mu videl do hlavy, čo si pomyslel, keď zistil, že Roglič odstupuje z Tour, aby sa pripravil na Vueltu a on sťahoval jeho nástupy... Ukázalo sa, aký obrovský význam má na Grand Tours tím – zatiaľ čo Pogačar strácal postupne domestikov kvôli covidu v tíme, u konkurencie išla väčšina vecí ako po masle, počnúc 11. etapou a končiac posledným stúpaním na Hautacam. Celkovo im to „hodilo“ šesť etapových triumfov a ich tímovú silu podčiarkuje záverečné fotenie, kde si pretekári Jumbo-Visma priniesli aj čísla kolegov, ktorí odstúpili – van Hooydoncka, Kruiswijka a Rogliča.


Ak som sa sám seba pred tohoročnou Tour pýtal, kto môže Pogačara poraziť a nenapadlo mi žiadne meno, tých dvadsaťjeden etáp mi dalo jasnú odpoveď: silný tím. Môžeme polemizovať, ako by to dopadlo, nebyť covidu a plnej sily UAE Emirates, ale poznáte ten výrok klasika: „Keby pes nes*al, tak vybuchne.“ Jedno je však isté – Tour de France 2023 bude riadna „podívaná“. A ktorý moment tohoročnej Tour najviac „zarezonoval“ vám?

Titulná fotografia: Profimedia
report_problem Našiel si v texte chybu?
LukasHarant 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tour de France 2023 - vzostupy a p&aacute;dy (2. časť)

Tour de France 2023 - vzostupy a pády (2. časť)

Druhý blok Starej dámy nás z Centrálneho masívu previedol do Álp. To znamená jediné – krásne vrchárske súboje, divoké zjazdy... a, samozrejme, niekoľko prekvapení.
Video: In&yacute; pohľad na TV prenos z cyklistiky - Okolo Slovenska 2022

Video: Iný pohľad na TV prenos z cyklistiky - Okolo Slovenska 2022

Tušíte, čo všetko treba pripraviť, aby sa podaril špičkový televízny prenos z pretekov? Ako to funguje, čo je pripravené dopredu a čo sa môže pokaziť?
Tour de France 2023 (3. časť) - zasl&uacute;žen&eacute; double Jumba

Tour de France 2023 (3. časť) - zaslúžené double Jumba

Rozhodujúci týždeň a celý 110. ročník „Starej dámy“ je za nami. Ako to nakoniec dopadlo?
keyboard_arrow_up