Reportáž: Ezakimak 2022 alebo keď aj dupači majú dosť

V nedeľu 17. júla sa konal už trinásty ročník MTB časovky do vrchu Ezakimak. Táto časovka bola zároveň štvrtým kolom MTB série pretekov na Liptove s názvom Cvyklo pohár, ktorá končí o dva týždne Filištínom v Jakubovanoch.

Trať začína v obci Bobrovec na Liptove a končí na chate pod Náružím v srdci Západných Tatier. Nie nadarmo sa chata volá aj Červenec. No a parametre? 10,6 km a necelých 800 m prevýšenia. Prvá polovica asfalt s približne 150 nastúpanými metrami, no a zvyšných vyše 600 m naberiete na tej druhej polovici. Len skončí asfalt, pribudne štrk, kamenisté pasáže. Môže byť, nie?

Moja premiéra pred 2 rokmi

Toto podujatie som náhodne objavil v roku 2020, kedy bolo pretekov pomenej a rozmýšľal som, čo by som šiel. Časovky mám rád, nepoznal som to, akurát som si pozrel parametre a profil. Bol som trochu prekvapený, keď som zistil, že štart je, aj napriek tomu, že sa jedná o časovku, hromadný. Zišlo sa nás vtedy takmer 90. Najprv bomby po asfalte a potom hurá do terénu na výživné stojky. No mal som dosť, niektoré pasáže som sa už videl, ako tlačím bike. Nakoniec to vyšlo na siedme miesto. V cieli som si povedal, že ťažšiu časovku som ešte nešiel. Minulý rok som to akosi prepásol, no a tento rok som si to už nemohol nechať ujsť.


Zmena pohonu, záchrana plášťa a opuchnuté lýtko

Nie, neriešil som tieto veci tesne pred pretekmi, aj keď poslednú menovanú aj áno. Moja XTR kazeta po 16 600 km už mala toho dosť, niektoré zuby už ohlodané a aj zvukovo to v zábere nebolo čisté a tak som siahol po Garbaruk s rozsahom 10-52. Radí to ako po masle, uvidíme po pár tisícoch.


Po testovacej jazde som mal od jazdenia menšiu pauzu a keď som sa už chystal opäť jazdiť, tak predné koleso sfúknuté na podlahu a tmel takmer žiadny. No nič, nasledujúci výjazd absolvujem na zimnom kolese, tých 350 gramov cítiť . A akoby nestačilo, ešte ma uštipne ovad a keďže som alergik, tak mi trochu opuchlo lýtko a tak nútená pauza, našťastie to po jednom dni kleslo do pôvodného stavu. No poďme k pretekom, nech z tej reportáže nie je román.


Deň D

Odrátavanie sekúnd a už valíme bomby, snažím sa chytiť prvej skupinky.
Večer ešte klasická kontrola biku. Vyčistiť, namazať pohon. Kontrola tlaku, ten väčšinou kontrolujem prstami. Úvod je asfalt, potom terén. Nechcem to veľmi hustiť, potom to na kameňoch zbytočne odskakuje a tak nechávam bežné tlaky, čo jazdím - okolo 1,5 zadné, predné o čosi menej.


Ráno je chladné a tak sa mi na letný dres zíde aj bunda Castelli Transition 2. Na časovku od nás nikto nejde a tak starý dobrý vlak. Vždy, keď nastupujem do rýchlika, dúfam, že trafím správne dvere, kvôli miestu na bicykel. No netrafil som, ale nebol som aspoň sám. A tak sa aj s jednou bikerkou predierame uličkou v kupé na druhú stranu. Do Bobrovca to mám zhruba 15-20 minút. Registrácia prebieha vonku pred obecným úradom.


Rozjazd a poďme na to

Vezmem si číslo, prehodím pár slov s organizátormi a idem sa rozjazdiť. Najprv opačným smerom a potom trochu po trati pretekov. Dám si nejaké intervalové výpady, nech zahrejem nohy. Trochu sa ešte pomotám a pomaly sa idem chystať na štart.


Zvažujem, čo s bundou, škoda, že hore nejde auto.
Vládne tu pohodička, navyše v príjemnom horskom prostredí.
Zachráni ma otec jedného z pretekárov, ktorý ide hore na e-biku, že mi ju vezme. Tak fajn, dávam mu ju do batoha a idem na štart. Začíname sa radiť. Zbadám Kristiána Jánošíka. „No čo, ideš vyhrať? Dnes určite nie, aj Samo Kováč došiel vyjazdiť včerajšie majstrovstvá.” A to ešte netuším, že je tu aj najväčší favorit na víťazstvo, Matej Ulík. Radím sa hneď za prvú lajnu. Odrátavanie sekúnd a už valíme bomby, snažím sa chytiť prvej skupinky. Sakra, ušli mi. Keď viem, aké sú tam esá, tak si hovorím, asi to nemá cenu dupnúť na to. Docvakne ma ďalší biker. Tak ideme to skúsiť. Najprv ťahá on, potom ja. No nakoniec to vzdáme a spojíme sa s druhou skupinkou. Navzájom sa ťaháme. Pripadám si ako na cestných pretekoch. Rázcestie na Tokarinách (767 m n. m.).


Odporúčam najmä tým, ktorí majú radi výzvy a náročné stúpania, lebo tu ten záver preverí každého.
O chvíľu to začne. Podraďujem na nejaký stredný prevod, úvodný kilometer v teréne je ešte celkom v pohode. Netrvá dlho a už prichádzajú stojky. Postupne si robím náskok pred bikermi zo skupinky, s ktorou som šiel na asfalte a dobieham aj tých, čo mi trochu ušli. Prví borci sú už možno pred záverečným stúpaním na chatu, mňa čakajú ešte výživné zhruba 3 km. Pred sebou mám jedného bikera. Neviem, či ešte junior, alebo už moja kategória. V takýchto stojkách, aj keď máte pred sebou niekoho na pár desiatok metrov, nie je ľahké ho dobehnúť, navyše ak ten pred vami ide vaše tempo.


Po krátkom zjazde, áno, asi 200 m zjazd (možno som veľa napísal), sa mi podarí dostať sa pred neho a už si len udržím pozíciu a s časom 45:06 prechádzam cieľom. Len o 17 sekúnd lepší čas ako pred 2 rokmi. Myslel som, že stiahnem aspoň minútu. S terénnym úsekom spokojný, len ten asfalt no, tam som stratil. Hore prichádzam šiesty, všetci predo mnou v mojej kategórii, čiže dnes bez umiestnenia. Snáď o rok .


Pohoda na chate a zistenie, že dole musím ísť v krátkom

Pred chatou na stole stoja dva hrnce, s ionťákom a s čajom. Dám si čaj. Porovnávanie časov, debata s kamošmi. Vládne tu pohodička, navyše v príjemnom horskom prostredí. Po čase zisťujem, že biker, ktorý mi bral hore bundu, teda nielen mne, zapiekol motor na svojom e-biku. Idem pred chatu a trochu mi začne byť zima, no čo už, snáď to nebude také hrozné. A ani nebolo, kde svietilo slnko, bolo príjemne. Dole sa už niet kam ponáhľať a tak niečo pofotím a vychutnávam si výhľady do doliny.


Občerstvenie, vyhodnotenie a hurá domov

Dole v obci na mieste, kde bola prezentácia, bolo k dispozícii aj rýchle občerstvenie. Voda, ionťák, melón, banány, sladké... a bageta.


Na cestu sa mi potom ešte ušli dve. . Len som dojedol a už sa začínalo s vyhlasovaním výsledkov. U mužov sa najlepšie darilo Matejovi Ulíkovi s časom 0:38:43, čo je zároveň aj nový rekord trate, doterajší rekord bol prekonaný aj druhým pretekárom Kristiánom Jánošíkom s časom 0:39:52. Zo žien bola najrýchlejšia Veronika Váleková s časom 0:59:27. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Po vyhlásení rozmýšľam, či sa nejdem vyjazdiť niekde po okolí napr. na Žiarsku chatu. Nakoniec sa ale rozhodnem pre skorší návrat domov a už len na vlak do Liptovského Mikuláša.

Zhodnotenie akcie

Preteky hodnotím kladne a určite sa sem vrátim aj o rok. Odporúčam najmä tým, ktorí majú radi výzvy a náročné stúpania, lebo tu ten záver preverí každého. A aj keď to nevyjde podľa predstáv, okolitá príroda to vynahradí. Vychutnáte si ju hlavne v zjazde, cestou hore máte v hlave iné myšlienky.

Zdroj fotografií: Maroš Glevaňák, FB Cvyklov pohár
report_problem Našiel si v texte chybu?

Ezakimak

calendar_today 17.07.2022
format_list_numbered 4. kolo - Cvyklo Pohár
label Časovka do vrchu
place Bobrovec (Slovensko)

Glevo 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Bachureňská Winter MTB sedmička 2024 – odštartovať sezónu a obhájiť minulý ročník

Bachureňská Winter MTB sedmička 2024 – odštartovať sezónu a obhájiť minulý ročník

Dnes som si pre vás pripravil reportáž z mojich prvých pretekov tejto sezóny. Poďte sa so mnou pozrieť, ako sa mi darilo.
MTBIKER Sliezsky kráľ 2022 – nečakaný vrchol sezóny

MTBIKER Sliezsky kráľ 2022 – nečakaný vrchol sezóny

Prekonanie rekordu ale aj výborná atmosféra a nové skúsenosti. Ako vyzeralo podujatie, ktoré sa nám podarilo zorganizovať doslova na poslednú chvíľu pod dohľadom tatranských štítov?
Horská časovka na Smrekovicu alebo ako chutí 10 % na najťažšom stúpaní

Horská časovka na Smrekovicu alebo ako chutí 10 % na najťažšom stúpaní

Vo štvrtok 15. septembra na štátny sviatok sa konal už 13- ty ročník tejto horskej časovky po dvojročnej pauze na ikonickom cestnom stúpaní na Slovensku.
keyboard_arrow_up