Reportáž: Jakľofski bicigeľ - ako som pokazil dobre rozbehnuté preteky

V sobotu 23. júla sa konal už dvanásty ročník tohto MTB maratónu v obci Jaklovce neďaleko Margecian s typicky východniarskym názvom. Na tento maratón už chodím pravidelne pár rokov a inak tomu nebolo ani teraz.

Na výber boli dve trate. Krátka s dĺžkou 22 km a prevýšením 700 metrov a dlhá 48 km s prevýšením okolo 1 500 metrov. Dlhá trať, ktorá si určite získala veľa priaznivcov, bola tento rok zrušená. Pre deti do 14 rokov bola pripravená trať na miestnom futbalovom ihrisku, kde bolo aj zázemie tejto akcie.

Do Jakloviec sa vždy rád vrátim

Tento maratón som bol prvýkrát v roku 2017 a odvtedy patrím k pravidelným účastníkom, tento rok to bola moja piata účasť, v roku 2020 sa nekonal. Vždy sa mi darilo vylepšiť si svoj čas na trati a posúvať sa dopredu vo výsledkovej listine, trať nie je veľmi technicky náročná a celkom mi sedí. Proste sa mi tu páči, milí ľudia, super trať a top jedlo v cieli. No od minulého roku sa mi tu veľmi nedarí. Ako som dopadol, keď som si odniesol DNF, si môžete pozrieť v článku. Tento rok síce žiadne DNF nebolo, no nechtiac som si pár kilometrov pridal, ale poďme pekne poporiadku.

Pohodová cesta a pripraviť sa na štart

Ja, Marek, Saša jedno auto, Vlado s Dodym druhé. Na maratóny väčšinou mám s kým, tak nemusím riešiť vlak. Jaklovce nemáme veľmi ďaleko, no radšej sa dohodneme na skoršiu hodinu, kým naložíme biky a vymotáme sa z Kežmarku. Za necelú hodinku sme na mieste. Saša si stihne aj zdriemnuť .


Parkovanie je riešené na lúke neďaleko futbalového ihriska, kde bolo zázemie pretekov. Svoje stánky tu mali viaceré značky, na svoje si prišli aj deti. Ideme si vyzdvihnúť štartovacie balíčky a pomaly sa nachystať. Čip na nohu, snáď to bude držať.

Dlhšie ma nikto nepredbieha, čo mi začína byť trochu čudné.

Medzitým dorazia aj Vlado s Dodym. Ani neviem ako a do štartu už len polhodinka. Človek si myslí, že keď príde skôr, má kopec času, no ono to rýchlo zbehne. Najmä, ak zbadá známe tváre, napr. Káju Hartla a prehodí pár slov. Tak aspoň trochu rozjazdenia po obci, nikomu sa veľmi nechce dlhšie stáť na štarte v tom teple a tak úplne stačí si nájsť miesto zhruba 5 minút pred štartom. Je pred desiatou a už je +30. Dnes to bude výpek, asi aj kvôli tomu pridali ďalšie dve občerstvovačky.

3, 2, 1 a ideme nato

Zoradíme sa na štarte, nehrniem sa úplne dopredu, ale miesto sa mi ujde celkom fajn. Odratávanie sekúnd a už valíme takmer stovka bikerov cez Jaklovce.


Úvod je pomerne rýchly. V prvom kopci sa to začína pekne trhať, úvodné stúpanie je pozmenené, no myslím, že o dosť náročnejšie ako to bolo ročníky späť. Najprv po lúke, kde sa pekne predieram dopredu, veď ako vždy v kopci. „Glevo ide ako motorka “.


Na jednom mieste to tu má cez 30 %. Ešteže mám ten 52-zubový pastorok. Darí sa mi to ísť v tempe, len počujem za mnou „na toto nemám prevody“. No bol som rád, keď sme sa dostali na koniec stúpania a mohol som si z tých tepov okolo 180 trochu vydýchnuť. Ešteže to bolo v tieni. Stále sme v lese, včera bola búrka, tak zopár kaluží.

Nebudem tu predsa každú chvíľu kľučkovať kvôli pár fŕkancom.

Kamenistý podklad, tieň žiadny, priame slnko, ešte aj tie rozpálené skaly naokolo dodávajú teplo.

Nasleduje druhé dlhšie stúpanie na trati za obcou Veľký Folmár k pamätníku partizánskych bojov - konečne stúpanie, ktoré sa dá ísť v rýchlejšom tempe, navyše sa dostanem do 4-členného vláčika, tak to ide pekne a stúpanie rýchlo ubieha. V následnom zjazde a singli smer Kojšov ich ale strácam. Nešiel som to síce nejak pomaly, ale tak proste mi ušli, no. Zhruba na 17. kilometri prvá občerstvovačka, je to v rýchlom úseku, no zastavím, dnes väčšia spotreba vody ako zvyčajne, ale pri teplotách nad 30 sa ani nečudujem. Na konci zjazdu prechádzam cez brod, trochu asfaltového presunu cez Kojšov - škoda, že sa tu aktuálne nemám s kým potiahnuť.

V obci ďalšia občerstvovačka, vody mám ešte celkom dosť, tak nestojím a pokračujem do ďalšieho stúpania na vrch Smolej. Takmer 5 km dlhé stúpanie, ide sa mi celkom fajn v tempe. Celé stúpanie idem sám, až na konci zazriem bikerov, no nepodarí sa mi ich dobehnúť. Ale aj tak mám peknú pozíciu.

Zas mimo trať

Nasleduje nešťastný zjazd do Jakloviec. Dodnes nechápem, ako som mohol na singli poblúdiť a zísť mimo trať, no na jednom mieste ma to stiahlo akosi viac dole, prichádzam na akúsi lúku, pokračujem v zjazde. Dlhšie ma nikto nepredbieha, čo mi začína byť trochu čudné. Prichádzam až k ceste, nikde nikto. Trochu sa vrátim, no opäť ešte trochu zídem, či neobjavím značenie. Ale to vidím len z blížiacich sa pretekov, ktoré budú o týždeň. Ešte aj SOS-ku splaším. .

Teraz, ako píšem tento článok, sa smejem, aký som bol „stresmen" a hneď sa nezačal vracať. Posielam im screen, kde aktuálne som. Ževraj dosť mimo trate, čaká ma asi 2,5 km návrat, dosť strmo hore. To bude strata. Teraz pozerám na Strave - tak celý tento môj úsek naviac mal necelé 4 km a zabralo mi to 32 minút. Dostávam sa späť na trať a hundrem sám na seba, čo som to porobil. Je to tu pekne značené a ja zídem mimo trať. Toto už nedoženiem, aj keby som chcel. Prichádzam do Jakloviec, oproti už Kája Hartl valí do cieľa. Zastavujem na občerstvovačke. Dávam vodu a aj podávam bidon na doplnenie. Jeden z bikerov, čo tiež dopňuje zásoby, sa pousmeje, či to už idem druhé kolo. Asi mu nesedelo, že som ešte len tu.

Výpek v kameňolome a hurá do cieľa

Čaká nás posledné dlhšie stúpanie, do kameňolomu. Najprv kamenistá zvážnica, ktorú vystrieda stará asfaltka. V tempe obieham ďalších bikerov, nachvíľu ale zastanem, cítim, ako sa mi trochu uvoľnil čip na nohe. Záver do kameňolomu slušne potrápil. Kamenistý podklad, tieň žiadny, priame slnko, ešte aj tie rozpálené skaly naokolo dodávajú teplo. Na pocit určite aj 40 stupňov. Odpijem si a trochu vody vylejem na seba. V tempe sa snažím nepoľaviť, aby mi na kameňoch nepodšmyklo. Predbieham ďalších dvoch, prvý z nich tlačí. Konečne sme hore. Potím sa ako slon, áno, aj ja sa zvyknem v kopci zapotiť, aj keď to niekedy tak nevyzerá. Na vrchole stúpania bola horská prémia, ako prvý ňou prešiel Kristián Jánošík pred Kájom Hartlom.


Nasleduje zjazd do Žakaroviec, zjazd cez dedinu len tŕpnem, aby čosi v tej rýchlosti nevybehlo. Celý prechod cez obec je v rýchlom zjazde. Na konci obce občerstvovačka, trochu skrytá medzi domami. Vodu mám, do cieľa už nie je ďaleko a tak len kývnem a idem ďalej. Ešte jedno posledné stúpanie, snažím sa vylepšiť si ešte pozíciu, nech to je aspoň koniec prvej polovice. Vyšliapeme posledný krátky kopec a už len zletíme do Jakloviec. Prechádzam cieľom s časom 3 hod 15 min na 52. mieste. Tak ani koniec prvej polovice. Hrozný čas, ale môžem si za to sám svojou nepozornosťou. Po odrátaní straty by to vyšlo na 14-te.

Doplniť energiu, opláchnuť seba a bike, pozrieť výsledky a domov

Na cestoviny v Jaklovciach sa vždy teším, slušná porcia, dám si namiešať syrovú aj mäsitú omáčku. Na pitie cola, aj keď Dody s Vladom mi vezmú pivo, nakoniec ho musia vypiť oni . Radler mám rád, ale pivo fakt nevypijem. Trochu podebatujeme a idem opláchnuť bike. Ak by bola wapka, tak nejdem, no hasičská hadica sa dá pekne regulovať a opláchnem to miernym tlakom. Opláchnem aj seba, síce mi trochu natečie do tretier, ale veď za pár minút to vyschne a doma dám sprchu, k dispozícii bola samozrejme aj tu. Zhruba o tretej poobede sa začnú vyhlasovať výsledky.

Na dlhej trati zvíťazil Kája Hartl s časom 2:14:39. Ak by Kristián Jánošík nedostal defekt 6 km pred cieľom, bol by záver napínavejší. Zo žien sa najlepšie darilo Janke Keseg Števkovej s časom 2:51:42.


Na krátkej trati zvíťazil Michal Čverha s časom 1:05:41 a zo žien Petrovičová Lucia s časom 1:29:18. No ani naša zostava neodišla naprázdno. Dody vyhral svoju kategóriu na dlhej, Vlado obsadil druhé miesto na krátkej a Saša tretie tiež na krátkej. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Po výsledkoch nasledovala ešte bohatá tombola, kde hlavnou cenou bol mestský bicykel. Z tomboly sa nikomu z nás nič neušlo. Najväčšiu radosť mali samozrejme deti, ktoré so svojimi číslami netrpezlivo čakali.


Ešte sa idem pozdraviť s organizátorom. „No čo, ako bolo? Super, len som poblúdil." „Ta dze zaš? " No smolu tu mám posledné roky, tak snáď o rok. V Jaklovciach celý deň slnečno s teplotami vysoko nad 30, no po príchode späť pod Tatry sviežo, na dvakrát búrka, ešteže nám to tam vydržalo bez.

Zhodnotenie akcie

Akcii nemám čo vytknúť, to, že nevyšla podľa mojich predstáv, je mojou chybou. Nechápem, ako som mohol poblúdiť na bezchybnom značení. Zaujímavá a výživná trať, super atmosféra a jedlo v cieli, ktoré nasýti. Tento maratón by si ale zaslúžil väčšiu účasť, chápem, že väčšina bikerov je zo západu, no tu sa oplatí pricestovať, pomohla by väčšia propagácia. Vidíme sa v Jaklovciach opäť o rok.

Autori fotografií: Maroš Glevaňák, Vladimír Lukáč, adamsphoto