Tip na výlet: 4-dňovka na Barborskej - splnený sen s vôňou dobrodružstva

Mal som to naplánované už dávno, prejsť Barborskú cestu, bez ašpirácií na akýkoľvek rekord, jednoducho to len poctivo odšliapať a užiť si pár dní.

Vedel som, že je to hlavne pútnická cesta, ale je značená aj ako cyklotrasa a až na pár úsekov je úplne totožná s pešou cestou. Keď sa znenazdajky ukázalo, že môžem mať štyri dni voľna, počasie vyzeralo tak akurát, aj našliapané som už tento rok čo-to mal, optimálne podmienky... bolo rozhodnuté, ide sa!

Deň prvý

„Budeš jesť aj niečo normálne?“ opýtala sa ma manželka, keď som do batoha prihodil pár energetických tyčiniek a keksov. „Samozrejme,” odpovedal som „toto sú len také medziplyny”. Vedeli sme obaja, že jednoducho niekde jesť budem, ale kde…? Uvidíme...

Prvý deň vyzeral celkom sľubne. Na Šášovskom Podhradí vykladám bicykel z auta, kontrolujem spacák, narýchlo veci v batohu, nastavujem STRAVU na hodinkách a môže sa vyraziť. „Dávaj na seba pozor a nech ťa medveď nezožerie“, pridala manželka na rozlúčku.

Pôvodný plán bol vybehnúť aj na hrad Šášov, ale keďže je už dosť neskoro a chcem dôjsť až na Banský Studenec, nezdržiavam sa a šliapem po asfaltovej ceste smerom do Štiavnických kopcov. Príjemný začiatok na zohriatie a rozbicyklovanie. Po pár kilometroch ma však značka navedie z asfaltky kolmo na zvážnicu, do lesa a tam to začína, stupák ako sa patrí, okamžite prehadzujem na ľahké prevody a štverám sa cez výmole a polámané konáre do kopca. Masaker. A ak ma toto čaká celé štyri dni... Niekde som ale čítal, že toto je najhorší úsek. Uvidíme...

Akonáhle som vystúpal z doliny, otvárajú sa krásne výhľady a začínam si to naozaj užívať,
Chcem prežiť pár dní v sedle bicykla, prespávať pod širákom
nevadia mi ani psy, ktoré s brechotom za mnou vyrazili z nejakej samoty, pre istotu však zleziem z biku a prihováram sa im. Je to OK, len si strážia svoje. Trasu, ktorou idem, ako-tak poznám, podchvíľou sa objavujú značky tejto trasy – vežička na žltom poli. Onedlho som v Sklených Tepliciach, cez ktoré plynule pokračujem ďalej na Repište, viem, že to bude ďalší stupák, ale však aj na to som tu, trochu si zamakať. Kúsok ze Repištom som narazil na hrad MARCUS, síce pekný „hrad”, ale prišiel mi taký prázdny a tým pádom aj zbytočný. Ozýval sa odtiaľ len brechot strážnych psov.


hrad MARCUS
Trochu som sa nad tým zamyslel a vtedy to prišlo, ako som v zákrute do kopca zabral, koleso prešmyklo, ustrelilo mi do strany a ani som nevedel ako, už som sa váľal na zemi úplne ako malé decko, aj som sa v duchu na sebe schuti zasmial. V Banskej Štiavnici sa zastavujem na rýchlu večeru. Na terase na námestí sa sedí super a vyprážaný syr nemôže nič pokaziť. Tu sa náhodou stretávam a prehodím pár slov s ďalším cyklistom, no ten ide na opačný smer, ide preteky 1 000 míľ cez celé Slovensko a Čechy, tak nech ti to dobre šliape kamarát...

Súmrak nad Štiavnickými vrchmi
Súmrak už dáva tušiť, že večer príde rýchlo, tak sa nezdržiavam. Banská Štiavnica by si zaslúžila určite dlhšiu prestávku, ale keďže ju dobre poznám, popod kalváriu prefrčím ako vietor do Antola a cez les na Banský Studenec. Kým padne úplná tma, pripravujem si spanie pod lesom a zaliezam do spacáka. V myšlienkach vyhodnocujem prvý deň. Išlo to celkom dobre, nohy nebolia, cítim sa v pohode. Prvá etapa za mnou. Celkom dobré, som zvedavý, čo bude zajtra... Uvidíme.

Prvá veselá noc

Deň druhý

To, že ma celú noc budila rôzna zver (nechcem preháňať a špekulovať, či sa neobjavil aj ten medveď), to by mi tak nevadilo, ale to, že mi do spacáka zaliezli mravce a štípali ako besné... tak to ma dožralo. Mal som ráno čo vytriasať. Nevadí, už šliapem ďalej. V pláne je Pustý Hrad, Zvolen až do Banskej Bystrice. Ráno som do seba hodil proteínovú tyčinku, zapil vodou. Ozaj voda... Mal by som každú chvíľu naraziť na studničku. Doplním fľaše, a aj do camelbak-u sa vôjde. Nejako sa neviem rozhýbať, nohy zatvrdli a nie a nie sa rozbehnúť, aj prehadzovačka blbne, asi ju poškodil ten včerajší pád (neskôr sa na to pozriem). Dúfam, že sa už nič viac nepokašle...

Púšťam si to dolu kopcom po lesnej ceste v rýchlosti, len jemne pribrzdím, zadné koleso nadskočí, šupa o kameň a takmer okamžite stojím uprostred cesty s vyfučaným kolesom. Prehodiť náhradnú dušu nie je problém, no zároveň kontrolujem tú prehadzovačku. Samozrejme, že si to odniesla skrivená pätka a tiež nastavovacie skrutky dorazov a tie nemám ako vymeniť, no snáď to nejako ešte pôjde. Cez Dubové a Ostrú lúku prechádzam v pesimistickej nálade. Na Pustý hrad som mal čo robiť, ubieha to strašne pomaly a pražiace slnko neuveriteľne uberá energiu. Prehadzovačka neposlúcha, radí to raz o dva hore, inokedy o dva dole, štrngoce-rapoce. Aspoň ma ten medveď bude počuť na ďaleko, pomyslím si sarkasticky. Horúčava a prebdená noc si vyberá svoju daň. Sedím a premýšľam čo ďalej, či to celé neodpískam, nejako sa nedarí...

Kúpele Sliač
Možno ma povzbudil výhľad z Pustého Hradu, alebo pochvala od zahraničného turistu: „Are you climbing on the bike here? You are strong man”, alebo to bolo pivo a grilované kura v miestnom bufete, teraz už neviem. V duchu som si povedal: „Dal si sa na vojnu, tak bojuj, snáď mi aj svätá Barbora už dopraje a pomôže”. Tak idem bojovať, nech to má nejakú cenu. Trochu sa mi podarilo doštelovať tú prehadzovačku, síce to nie je na 100 %, ale ako-tak funguje. Zo Zvolena až na Sliač vedie Barborská cesta po krásnej asfaltovej cyklotrase, nálada sa zlepšuje, slnko zašlo aj za nejaký ten mrak a ja sa ukladám vedľa Hrona, aspoň na chvíľu si zdriemnuť. Ďalšiu vodu dopĺňam na Sliači. Príjemná železitá minerálka ma osviežila a zrazu cítim, že to dám, že to pôjde... Opäť začínam vnímať krásu okolitej krajiny, opäť sa mi ukazujú značky s vežičkou, akoby mi ich tá Barbora sama ukazovala, telo akoby si začalo zvykať na záťaž, každý výšľap idem s istotou.

Hronsek
V Hronseku sa z dreveného kostola ozýva organ, znie to až čarovne. Výšľap na Kozlinec má tiež svoje čaro a preveril moje odhodlanie, ale viem, že potom už len po hrebeni na Vartovku. Ani som netušil, že je tam hvezdáreň. Spustím sa dole kopcom a pri výjazde z lesa nad Kalváriou sa predo mnou otvorí výhľad a víta ma Banská Bystrica.

Konečne Banská Bystrica
Keď pôjdete niekedy okolo, tak pri parkovisku pod múzeom SNP je stánok s hamburgermi, mali na výber veľa rôznych druhov, ale ja som vedel presne, čo chcem. „Dal by som si poriadny hovädzí so všetkým a ešte radler k tomu”, a taký som aj dostal. Poriadny kus „žrádla” ako sa patrí, na doplnenie energie to pravé. Na noc sa ukladám do trávy kúsok naspäť nad kalváriou. Unavený ale spokojný, že sa mi to zase celé rozbehlo.

Whoper Burger

Deň tretí

Vstávam neskoro, oddýchnutý a plný očakávania, čo ma čaká. Teším sa na Španiu Dolinu, ešte som tam nikdy predtým nebol. Odtiaľ kopcami na Staré hory a potom sa už otočím naspäť a z Harmanca stále do kopca až na Skalku. Sám som zvedavý.

Špania Dolina – šachta
Bystrica vonia sviežim ránom a tak chvíľku blúdim uličkami, kým nájdem tu správnu a vyrážam popri riečke Bystrica na sever. Trasa vedie po asfaltových cestičkách, chvíľu lesom a znovu po hlavnej ceste. Zanedlho už nasávam atmosféru rána v Španej Doline. Naozaj je tu pekne. Cítiť všade prítomnú históriu. Známa vežička ma vedie ďalej do kopcov, tak nastavím ten správny prevod a šliapem. Nohy akoby si už zvykli na záťaž, cítim sa lepšie ako predchádzajúci deň. Znovu sa dostávam do lesov a to mám rád. Nenechám si ujsť príležitosť a odskočím si z Barborskej na Šachtičku na kávu. Dobre mi padne, tak isto ako aj prehodiť pár slov s inými cyklistami. „A to sa nebojíš medveďa?” počúvam, keď sa bavíme o tom čo, kam, kto a kadiaľ. „Tak nech ti to dobre vyjde a šťastnú cestu,” zaznie na rozlúčku a ja sa už spúštam po zvážnici k Starým Horám.

Výhľad nad Staré hory
Len tade prebehnem a znovu celkom záživný výšľap až ku kaplnke Piesky. Cesta ubieha dobre, všetko šliape, ako má a ja si to konečne zase užívam, vnímam okolitú prírodu, len ja a svet okolo. Keď sa objavuje smerovník ku kolibe u sv. Krištofa, v hlave mi zaznie: „haluškýýýý“. Som ich nestihol ani odfotiť, už som bol naozaj hladný, ale vedel som, že ma čaká ešte kus cesty. Od Harmanca vedie na Kordíky asfaltová cesta, a ja na poobednom slnku znovu začínam cítiť únavu. Našťastie to zachránili lesné maliny a studnička, ktorú som objavil. Celkom príjemné osvieženie. Hneď za Kordíkmi znovu opúšťam asfalt a ide sa na to... Do kopcov...

Mlyn – Harmanec
Posledný ťažký úsek. Chvíľu cez les, po lúke, mostík z mokrých brvien a už sa váľam v potoku, len tak caplo. Znovu sa v duchu smejem. Našťastie až na dopŕhlené nohy a mokrý zadok nič vážne. Krátka zastávka pri chate nad Tajovom a o chvíľu sa trasa delí na turistickú a cyklistickú.

Cyklotrasa je kúsok dlhšia, ale po vystúpaní cez Králiky na hrebeň sa naskytne pohľad na úžasné scenérie, podchvíľou zastavujem a len tak sa kochám. Na Skalke si musím nájsť ešte miesto na spanie, takže nie je čas na zdržiavanie. Hore pri vleku je búdka s veľavravným nápisom CHYŽA, tam sa po večeri v neďalekom bufete skladám a zaliezam do spacáka, s vedomím, že zajtra sa už len spustím cez Kremnicu k Šášovskému podhradiu (záznam z tretieho dňa).

Studnička na rázcestíVýhľad cestou na Skalku

Už len do cieľa... epilóg

Ráno ma budí sms-ka: „Už sme na ceste.” Viem, že mám ešte hodinku čas, kým príde manželka s dcérami. Skôr než vyrazím ďalej, chceme dať ešte na Skalke ferratu. O dve hodinky sa stretneme na Šášove. Je skoro obed, keď sa spúšťam lesným chodníkom na Krahule, rýchly presun asfaltkou okolo stredu Európy na Kremnické bane, v Kremnici ešte prejdem cez historické banícke miesta. Tu stoja za zmienku pekné lesné cestičky, kde si to ešte ku koncu môžem vychutnať, výhľad nad Kremnickou kalváriou a už sa krútim uličkami k hlavnej ceste, ktorá ma dovedie do môjho cieľa. Celý čas si to už len užívam (záznam štvrtého dňa).

Stred EurópyVyhliadka nad Kremnicou

Myslím na to, ako som prežil tieto štyri dni, na to, ako som vyrážal a nevedel presne, čo ma čaká, na to, ako som vnímal cestu, prírodu a to, ako si moje telo zvykalo na záťaž. Vedel som, že chcem prežiť pár dní v sedle bicykla, prespávať pod širákom, niečo nové zažiť a v neposlednom rade podať aj nejaký športový výkon. Na to je táto pútnická cesta ako stvorená, je plná kontrastov. Raz sa vezieš po asfaltovej ceste, o chvíľu už šliapeš „strechu” chodníkom cez hustý les a inokedy zase krajom lúky s výhľadmi, ktoré dlho ostanú v pamäti. Isteže sa to dá preletieť aj za dva dni, možno aj menej, ale mojím cieľom bolo prejsť to tak „pekne”, a myslím, že presne toto sa mi podarilo, myslím že práve o tom je horská cyklistika.

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.
report_problem Našiel si v texte chybu?
peter.merta 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Kráľovná Bielych Karpát - Veľká Javorina

Tip na výlet: Kráľovná Bielych Karpát - Veľká Javorina

Stála som už na mnohých kopcoch, no žiadny z nich vo mne nevyvoláva také pocity, ako keď stojím na chrbte Veľkej Javoriny a pozerám sa do šíreho sveta.
Gravelom okolo Považského Inovca

Gravelom okolo Považského Inovca

Keď som objavil cyklotrasu okolo Inovca, rozmýšľal som nad voľbou bicykla. MTB či gravel? Nakoniec to padlo na gravel a dúfal som, že to neoľutujem. Ako to dopadlo?
Tip na výlet: Cez Antonstál do Súče - asfaltový únik z civilizácie

Tip na výlet: Cez Antonstál do Súče - asfaltový únik z civilizácie

Tento tip na výlet mám v hlave už veľmi dlho. Zádrheľ je v tom, že vždy, keď túto trasu idem, akosi zabudnem fotiť.
keyboard_arrow_up