Michal Holub – učiteľ, ktorý ako prvý Slovák ovládol preteky série Ironman

3 800 metrov plávania, 180 kilometrov na bicykli a maratón – taký objem musí zvládnuť športovec, aby si mohol hovoriť „železný muž“.

Táto forma extrémneho triatlonu naberá v poslednom čase na popularite. Odvážlivci na štarte si dávajú rôzne ciele – preteky dokončiť, zvládnuť trať pod 12 hodín, tí lepší majú métu na 10-tich či dokonca 9-tich hodinách. Méta Michala Holuba však bola iná. Po siedmich rokoch driny chcel Ironmana vyhrať.

Písal sa 6. august 2022 a 37-ročnému rodákovi z Dolného Kubína sa to podarilo. Na pretekoch v estónskom Tallinne na Holubov čas 8:40:00 nikto nevyzrel. Druhého domáceho Jaaka Kimmela za sebou nechal takmer o 7 minút. Cieľovú rovinku si mohol sám užívať s vlajkou v ruke... Ako prvý Slovák.


„Bol som, samozrejme, plný emócií. Bol to obrovský úspech, ale bol som aj veľmi vyčerpaný, takže sa to vo mne miesilo. V kútiku duše som dúfal, že mám na víťazstvo a nakoniec si hviezdy sadli tak, ako si sadli, a skončilo to fajn.“ s úsmevom opisuje prvé pocity z cieľa Michal Holub, ktorý sa pred štartom bál odstúpenia.


K triatlonu sa dostal pred siedmimi rokmi po skončení futbalovej kariéry. Podľa vlastných slov hľadal v živote niečo krásne a zmysluplné, čo v tomto športe našiel. Svojej vášni sa venuje popri práci učiteľa telesnej výchovy na základnej škole v Ružomberku. Ako teda stíha trénovať aj 30 hodín týždenne?

„Ak sa chce človek venovať dlhému triatlonu na vrcholovej úrovni, musí ten šport jednoducho milovať. Ak ho miluje, nerobí mu problém vstávať ráno na tréning v čase, keď sa iní len obracajú v posteli na druhý bok. Behanie v noci s čelovkou je samozrejmosťou. Jednoducho netrénujem, pretože musím, ale preto, lebo chcem a potom mám toho času vždy dosť.“

6-násobný majster Slovenska v dlhom triatlone nie je profesionálnym športovcom, a tak si výdavky hradí z veľkej časti sám. Jedno štartovné na najprestížnejších pretekoch na Havaji ho vyjde okolo 600 € (najnovšie je avizovaná už výška 1400 €). A to k tomu ešte nepripočítal letenku či ubytovanie.


„Vyčísliť jednu moju triatlonovú sezónu by asi nebolo ťažké, ale radšej to nerobím, lebo to číslo by bolo asi šialené. Určite sa dá vyhrať Ironman aj bez sponzorov, ale nemôžeš byť slovenským učiteľom.

Jednoducho netrénujem, pretože musím, ale preto, lebo chcem a potom mám toho času vždy dosť.

V dlhom triatlone má materiálno-technické zabezpečenie obrovský význam. Pravdou je, že až na pár výnimiek veľa sponzorov nemám, a preto som vďačný za akúkoľvek pomoc. Možno práve to je ten posledný kúsok mozaiky, ktorý mi ešte chýba do celku.“ hovorí čerstvý šampión.

Po roku 2016 a 2019 bude vrchol sezóny Michala Holuba jasný – tretíkrát bude štartovať na majstrovstvách sveta v havajskej Kone. Premiérovo sa však na štart postaví s profesionálmi, na čo ho oprávňuje tallinnské víťazstvo.


„Preteky profesionálov sa na Havaji odlišujú tým, že my budeme štartovať o pár minút skôr, aby výsledky neboli ovplyvnené amatérmi. Teoreticky by mohol veľmi dobrý amatérsky plavec narobiť v balíku šarapatu. Majstrovstvá sveta už mnohých športovcov naučili, čo je pokora, a ako sa prehnané sebavedomie krotí. Preto si veľké ciele nedávam, no budem bojovať o čo najlepší výsledok a čas.“ s rešpektom priznáva Michal Holub.

Doposiaľ najlepším umiestnením Slováka medzi profesionálmi je 51. miesto Eduarda Urbana z roku 1992. To, či Michal Holub opäť vylepší výsledok najlepšieho triatlonistu 20-teho storočia, sa dozvieme 8. októbra, kedy je na Havaji naplánovaný štart pretekov mužov.

Zdroj fotografií: Michal Holub