Vlastné góly cyklistov - veci, čo porušil raz každý

Čo sú najčastejšie hriechy cyklistov, ktoré dnes vidíme okolo seba? Na aké chybičky krásy trpíme a mohli by sme na nich zapracovať?

Po dlhšom čase prispejem článkom, ktorý nemá za úlohu zabávať alebo zdieľať skúsenosti z jazdenia, ale za cieľ si kladiem osvetu. Budem sa snažiť, aby som v ňom nevyzeral ako vševedko alebo svätec, ktorý všetko vie a robí najlepšie a preto hneď z úvodu začnem priznaním. Každú z vecí, ktoré dnes spomeniem, som aj ja niekedy porušil, s niektorými zlozvykmi bojujem stále.

S článkom budem spokojný vtedy, keď sa vďaka nemu budeme pri jazdení správať lepšie, ako to robíme teraz, dúfam že to neskončí len pri mojich postrehoch, ale kvalitná bude aj diskusia. Tieto tipy sa podľa mňa budú hodiť nielen začínajúcim alebo mladším jazdcom, ale úplne každému a aby som ťažšiu tému vyvážil, článok doplním peknými fotkami, ktoré čítanie spríjemnia. S heslom na perách „Kto je bez viny, nech hodí kameňom!” poďme na vec.

Nevadí, že to nepýta zákon

Viete, kedy nemám chuť pozdraviť cyklistu, ktorý okolo mňa prechádza? Nesúvisí to s tým, či ide o športovo ladeného borca na cesťáku, alebo niekoho na ebiku, problém mám, keď dotyčný nenosí prilbu. Áno, aktuálne to zákon nevyžaduje vo všetkých prípadoch, ale podľa mňa je jazdenie bez prilby nezodpovedné a to nielen k sebe samému.

Nekompromisne ho posielam dozadu, rešpektujem a chápem dôvody, prečo je minimum stanovené na 6 cyklistov.

Čo sa pravdepodobne udeje pri vážnejšom páde bez prilby? Horšie sú zranenia a od toho sa odvíja celý rad dôsledkov. Vyťaženejší bude zdravotný personál, náročnejšie budú zákroky a na dlhšie sa obsadí posteľ v nemocnici. Posledné roky sme si mohli na vlastnej koži vyskúšať, že zdravotníctvo nie je bez limitov a aj preto mi jazdenie bez prilby príde hlavne sebecké. Neviem, či nájdete pochopenie pre niekoho, kvôli ktorému vám zrušia plánovanú operáciu alebo CTčko, na ktoré čakáte mesiace. A prečo si nevzal prilbu? Býva mu v nej teplo? Ja som začal prilbu nosiť aj v civile, aj keď idem do mesta len na kávu po cyklochodníkoch, paradoxne to môže byť niekedy nebezpečnejšie, ako v lese na biku.

Častý omyl s alkoholom

Opäť dilema medzi tým, čo zákon dovoľuje a čo si dovolia cyklisti samotní. Pitie alkoholu spomínam nie preto, žeby som vo svojom okolí vnímal zvýšený počet nehôd športovo orientovaných cyklistov, ktorí boli pod vplyvom, ale pripomínam to skôr preventívne. Cyklisti by si mali svoj obraz v spoločnosti udržiavať, toto by nám k dobrému menu určite neprospelo.


A moje odporúčanie? Ja by som pivečko počas tréningu vynechal úplne, na cestách je toľko iných nástrah, že riskovať sa mi v tejto oblasti nechce. Zradné môže byť aj to, že všeobecné povedomie je najmä o povolenom pol promile, ale že to platí len v obci alebo na cyklochodníku, na to sa často zabúda. Aj z týchto dôvodov chceme túto tému preventívne pripomínať viacej a ako partnera sme si vybrali Zlatý Bažant 0,0 %.

Nielen práva, ale aj povinnosti

Či novela zákona priniesla

Nad rámec zákona by som navrhol používať denné svietenie...

pre cyklistov výrazné zlepšenie podmienok na cestách, sa môžeme dohadovať, ja som presvedčený, že sa jazdí lepšie. Preto mi príde normálne, že by sme mohli byť prísnejší aj na seba, čo sa týka nášho fungovania v premávke. Nemyslím teraz hrubé porušenia, kde môže ísť o život, to je dúfam každému jasné, ale ostatní si celkový obraz o cyklistoch urobia aj z menších previnení. Neukázanie zmeny smeru jazdy, nedostatočné osvetlenie, telefonovanie alebo jazda po chodníku sú časté priestupky, pri ktorých sa aj sám niekedy prichytím. Sypem si popol na hlavu a chcem sa polepšiť.


V tejto oblasti je jedna cyklistická špecialita, ktorá ma vytáča asi najviac. Jazda vedľa seba len vo dvojici a ešte aj na frekventovanom úseku cesty. Predstavujem si, ako si musia vodiči ťukať na čelo. Občas sa mi stane, že ma k tomuto „nešváru” chce donútiť aj môj tréningový parťák, vystúpi na moju úroveň a ide mi niečo rozprávať. Nekompromisne ho posielam dozadu, rešpektujem a chápem dôvody, prečo je minimum stanovené na 6 cyklistov.

Nerobme nočné mory vodičom

V predchádzajúcom odstavci som spomenul osvetlenie, zákon pamätá na dostatočnú viditeľnosť cyklistov, všetko potrebné je uvedené vo vyhláške. Našťastie odrazové sklíčka nie sú na bicykloch povinné, na športových modeloch by pôsobili zvláštne, môžeme ich nahradiť reflexnými prvkami. Nad rámec zákona by som navrhol používať denné svietenie, hlavne v premávke, na cestách svietia všetci, cyklisti by sa mali pridať vo vlastnom záujme. Aby nebolo denné používanie blikačiek a svetiel otravné, podelil som sa so svojimi skúsenosťami vo videu.


K tomuto bodu pridám aj menej tradičný pohľad a to je cez oči vodiča, ktorý „neviditeľného” cyklistu zrazí. Nie každý šofér po nás poľuje, drvivá väčšina chce v premávke len žiť a nechať žiť. Preto si viem predstaviť, že prípadná nehoda musí byť traumatickým zážitkom aj pre neho, neodnáša si zranenia fyzické, ale psychické. Následné vyšetrovanie a dokazovanie viny musí byť pre normálneho človeka traumatickým zážitkom, aj keď bol vodič bez viny, môže mať problém s návratom za volant.

Prostredník a s mobilom v ruke

Bezpečne sa dostať domov a ideálne bez nervov.

Rôznych previnení cyklistov je neúrekom, ja pridám na záver už len dve, aby ostal priestor aj na vaše podnety do diskusie. Vecou, ktorou som vinný asi najviac, je používanie mobilu za jazdy. Že to nemáme robiť v autách, vieme všetci, na bicykli to až tak neriešime. V zákone sa nepíše len o telefonovaní, ale myslí sa tým aj jeho obsluha, sú to veci, čo znižujú pozornosť účastníka v premávke. Preto na to myslite, keď si budete robiť fotky alebo odpisovať niekomu na správu, v žiadnom prípade to nerobme na frekventovanom úseku.


Na záver chuťovka, pri ktorej dosť dobre chápem, keď sa cyklista občas nedokáže ovládnuť. Vyhol by som sa používaniu hanlivých gest, čo je vlastne krajší názov pre „fakerov", mne sa to väčšinou aj darí, ak v tej situácii nejde priamo o život. Možno niekto netuší, že aj toto je v zákone, nestretol som sa však s prípadom, že by to bolo nejako postihované. Ako mi povedala raz psychologička, toto nadávanie druhú stranu nevychová, ak išlo o úmysel, tak možno ju to aj poteší a v cyklistovi to len naštartuje zlé pocity. Aj toto je dobrý dôvod, prečo to nerobiť.


Som zvedavý, či sa na nejakých motoristických stránkach nájde podobný článok, kde by si vodiči písali to, ako sa lepšie chovať k cyklistom a ostatným účastníkom premávky. Keby aj taký článok neexistoval, tak sa možno týmto inšpirujú, myslím si, že cieľ máme všetci rovnaký. Bezpečne sa dostať domov a ideálne bez nervov. My sme síce tí viacej zraniteľní, ale to neznamená, že nám to dáva právo byť k sebe menej prísni. Tak hlavne ohľaduplne a keď aj nezmeníme všetky zlozvyky naraz, tak aspoň jedna vec bude dobrým začiatkom.

Zdroj fotografií: archív autora