L´Etape Slovenia 2022 - bicyklovanie v kolíske špičky súčasného pelotónu

Úžasné podujatie, krásne prostredie, jazda v pelotóne s Matejom Mohoričom. Balík neopísateľných zážitkov, ktoré sa mi vryli hlboko do pamäti.

Slovinsko je nádherná krajina a veľmi priateľská k nadšencom cyklistiky, čo som mal možnosť niekoľkokrát zažiť pri cyklovýletoch so svojím parťákom Peťom. Práve naše pozitívne zážitky z minulosti nás presvedčili, aby sme skúsili aj pretekárske tempo a zúčastnili sa (pre nás známej) akcie L´Etape. Už od registrácie prichádzal pravidelne e-mailom newsletter, aby boli účastníci vždy informovaní, a zároveň to bola pre nás jazdcov informácia, že organizátor nechce nechať nič na náhodu. Pre mňa osobne to boli posledné preteky v sezóne a tušil som, že to môže byť správna bodka na záver.

Miesto činu

Podujatie sa konalo v meste Kranj. V sobotu sme si pozreli detské preteky a family ride. L´Etape village bola veľmi pekne postavená a roztiahnutá na celé námestie. My sme si šli vyzdvihnúť štartovacie balíčky, ktoré nás obsahom milo prekvapili.


Pred štartom hlavných pretekov som sa konečne vyspal, pretože štart bol nastavený na ideálny čas - 9:00. Niekoľko minút pred štartom sme sa ocitli v štartovacom koridore s približne 1000 cyklistami. Milo ma prekvapilo, že s nami celé preteky šiel aj Matej Mohorič, ktorého hádam nemusím nijak predstavovať. Moderátor rozprával len v slovinčine a nejak extra nás nedokázal vyburcovať (keďže sme nič nerozumeli), keď zrazu 5, 4, 3, 2, 1 a štart.

Keď sa to všetko rozbehlo

Po štarte som sa kochal historickým centrom mesta Kranj a prvých 30 kilometrov viedlo viac-menej po rovinke. Preteky som si chcel užiť, preto som zaradil „eco” režim. Potom to však prišlo. Prvé kategorizované stúpanie 2. kategórie na Šentursku Goru (5,8 km - 5,3 %) nebolo vôbec jednoduché. Počas stúpania ma dobíjali energiou fanúšikovia popri ceste a milo ma prekvapil chalan na XC-čku . Na vrchole sme sa s Peťom občerstvili v bufete a doplnili energiu spálenú počas stúpania. Bol som rád, že nebolo treba zastaviť a mohol som si za jazdy zobrať bidon s iontovým nápojom alebo banány.


Po zjazde nasledovala rovinatejšia pasáž, po ktorej sme zamierili naspäť k mestu Kranj. Niekoľko kilometrov pred cieľom bola (jediná) rýchlostná prémia a v meste sa odpájali do cieľa pretekári z kratšej trasy (70 km).

Druhá polovica pretekov - kde sa všetko rozhodlo

Čakalo nás druhé a zároveň najnáročnejšie stúpanie 2. kategórie na vrchol Jamnik (6,7 km - 5,9 %).

Posledných 15 kilometrov bolo už po rovinke a našťastie, nám pomáhal aj vietor do chrbta.

Vedel som, že tu už budem musieť zaradiť režim „sport”. Hneď za mestom sa to začínalo vlniť a potom to prišlo - takmer 7 kilometrov poctivého stúpania cez serpentíny, no zároveň obrovský zážitok vďaka fanúšikom pri trati. V dedinke Podblica, odkiaľ pochádza Matej Mohorič, to neskutočne žilo. Cítil som sa ako na pravej Tour de France - visiaci cyklista nad cestou, koridory povzbudzujúcich fanúšikov, trúbiaci ťahač amerického typu... zážitok na celý život.


Na konci dedinky som už začal cítiť ťažké nohy, no potom na mňa žmurkalo dopravné značenie stúpania 17 %. Bola to najťažšia časť stúpania a vôbec sa nečudujem, že je Mohorič tak dobrý v kopcoch, keď musel šliapať tieto kopce hneď, ako vyšiel z domu.

Blížime sa k cieľu

Záverečná tretina bola zvlnená a obsahovala ďalšie dve kategorizované stúpania. Našťastie, obe boli „len” 4. kategórie. V poslednom bufete som do seba natlačil všetko, čo bolo dostupné, a so svojím parťákom Peťom sme mohli uháňať do cieľa. Posledných 15 kilometrov bolo už po rovinke a pomáhal nám aj vietor do chrbta. Bleskovo sme dorazili do mesta Kranj a s úžasnými emóciami a zážitkami sme preťali cieľovú čiaru.

Krásna krajina a úžasní fanúšikovia popri ceste boli len čerešničkou na torte.

V cieli sme dostali krásnu medailu, ale bolo celkom srandovné, že medaily mali krátku stuhu na to, aby nám to vedeli zavesiť na krk cez prilbu . Ja som sa zastavil aj na masáž, ktorú zabezpečoval organizátor bezplatne. Samotná masáž nebola najpríjemnejšia na tie stuhnuté nohy, ale po nej sa dostavil príjemný pocit úľavy.



Preteky vyhral bývalý profesionálny jazdec z Holandska, Johnny Hoogerland s časom 3 hodiny 24 minút a 56 sekúnd. Medzi ženami zvíťazila domáca cyklistka Eva Zorman s časom 3 hodiny 40 minút a 41 sekúnd. Len pre porovnanie, mne to trvalo viac ako 4,5 hodiny.


Matej Mohorič bol síce s nami v pelotóne, ale šiel nesúťažne a z úplného konca pelotónu sa počas celých pretekov prepracoval až na špicu. Jednoducho super zážitok! Koľkokrát v živote má rekreačný cyklista možnosť jazdiť s takým menom z aktívneho profi pelotónu? Myslím, že práve vďaka tomu je séria podujatí L´Etape taká výnimočná.

Zhodnotenie a porovnanie s ďalšími L´Etape pretekmi v roku 2022

Ak to mám celé zhodnotiť, tak už od registrácie nasledovala intenzívna komunikácia od organizátorov smerom k pretekárom a všetko bolo ukážkovo zabezpečené. Krásna krajina a úžasní fanúšikovia popri ceste boli len čerešničkou na torte. Jedinou nevýhodou bola asi len jazyková bariéra. Aj samotný „road book" bol len v slovinčine, čo je škoda. No ak mám pravdu povedať, myslím si, že nám nič podstatné neušlo a vôbec nám to nepokazilo dojem z týchto fantastických pretekov.


Bolo by veľmi odvážne porovnávať to s francúzskym „domovským” podujatím. Tam bola atmosféra, trasa, fanúšikovia, občerstvovačky, celkový zážitok na úplne inej úrovni (tam bol len môj parťák Peťo).

No ak to mám porovnať so slovenskou verziou podujatia L´Etape, tak bola slabšia atmosféra pred štartom, nie veľmi pestré občerstvovacie stanice (voda, banán, ionťák a nič viac) a pri takom množstve cyklistov by sa podľa môjho názoru hodilo už aj štartovanie v blokoch. Na druhej strane, bola o niečo lepšie zvládnutá bezpečnosť počas pretekov, možnosť občerstviť sa aj bez nutnosti zastavenia, bohatý štartovací balíček, ktorý obsahoval aj oficiálny dres podujatia a štart v lepšom čase pre bežného smrteľníka.

Link výjazdu na Strave: L´Etape Slovenia 2022 | Ride | Strava
Zdroj fotografií: archív autora, slovenia.letapebytourdefrance.com