Bike it baby! Z cyklovozíka až na detské traily

Vzbudiť záujem ratolestí o aktívnu cyklistiku je snom každého rodiča, ktorý holduje tomuto športu.

Ak už u vás pristál bocian s nádejným budúcim cyklistom, okrem iných povinností tu pre vás prichádza veľká úloha, odteraz budete mať na starosti aj výchovu mladej generácie bikerov.


Ako na to a aké sú možnosti aktívneho bikovania s deckami, od narodenia až po odhadnutie toho správneho času na učenie samostatnosti, sa vám pokúsim priblížiť v tomto článku. Ešte v úvode upozorňujem, že všetky uvedené informácie sa zakladajú na osobných skúsenostiach, nie je to žiaden univerzálny návod.

...máme batoľa v cyklovozíku

Nejak intuitívne som vedela, že Barbori budem viesť k cyklistike najskôr, ako to bude možné - v podstate od narodenia. Najbezpečnejší a pravdepodobne aj jediný spôsob, ako aktívne tráviť čas na bicykli s ešte nesediacim bábom, je v cyklovozíku.


Na otázku, odkedy je to „oficiálne” možné, som nenašla jednoznačnú odpoveď. Výrobcovia pre EU trh uvádzajú ako „bezpečný” vek cca 6 mesiacov s použitím novorodeneckej vložky, tzv. miminkovník, v kombinácii s vhodne zvoleným terénom. Skôr sa to neodporúča z dôvodu, že bábätká majú príliš ťažkú hlavičku na svoje telo a slabé krčné svaly, preto by pri nárazoch mohlo dôjsť k vážnym až fatálnym poškodeniam, a tiež pre ich vyvíjajúci sa mozog nie sú vhodné ani silné otrasy.


Najväčšou výhodou pri tomto spôsobe prepravy je vysoký komfort malých pasažierov v rôznych podmienkach. Vaše deti si budú užívať jazdu, bez problémov si môžu zdriemnuť, pohrať sa s obľúbenými hračkami. Vy sa budete pohybovať rýchlejšie a budete viac objavovať. Ak máte navyše cyklovozík s odpružením, môžete sa s pokojným svedomím vydať aj na lesné a štrkové chodníky. Celodenné rodinné cyklovýlety sa tak pre vás stanú nenahraditeľnou súčasťou života.


S naším Thule Chariot Sport sme si spolu s Barbori užili krásne spoločné tri cyklosezóny, objavovali sme miesta, ktoré by sme za bežných okolností nemali dôvod navštíviť. Úložný priestor nám umožnil pribaliť si aj odrážadlo a tak sme pomaly a postupne začali spoločné malé výjazdy - ja s bicyklom a vozíkom a Barbori vedľa s odrážadlom, ak sa unavila, vypýtala sa oddychovať do vozíka.


Ako bonus navyše, väčšina cyklovozíkov má v ponuke súpravy na prestavbu a možno ich zmeniť na kočíky na beh, inline korčule, turistiku, bežky či dokonca skialpy.

Sedačka naša nenahraditeľná

Ak vám už ratolesť podrástla, okolo jedného roka, a bicykel je váš každodenný dopravný prostriedok, bez cyklosedačky sa len ťažko zaobídete. My sme zvolili zadnú mestskú sedačku Thule Yepp Nexxt Maxi. S používaním sme však začali relatívne neskoro - až okolo 2 rokov. No otvorila nám dvere do „mestského” života a všetky krátke presuny, či už to bola cesta na detské ihriská, nákupy, za atrakciami, do škôlky alebo do parku, boli zrazu omnoho jednoduchšie ako s cyklovozíkom, predsa len manévrovať bicykel s prívesom v mestskej doprave dá celkom zabrať.


Sedačky existujú dvojaké - predné a zadné, je už na každom, aby si zvolil, čo mu vyhovuje. Výhodou prednej je, že máte dieťa pred sebou na očiach, predné sedenie mu zabezpečí dobrý rozhľad. No väčšina takýchto sedačiek je obmedzená hmotnosťou dieťaťa (do 15 kg). Zadná sedačka zvládne aj väčšie decká, no tie nemajú taký dobrý výhľad, keďže pozerajú na váš chrbát. Nevýhodou sedačiek je, že deti nie sú chránené pred vetrom, dažďom a ostrým slnkom. Horšie je to aj so spánkom dieťaťa a to bol aj dôvod, prečo sme sedačku nevyužívali na dlhé výjazdy, ale spravii sme si z nej „ekologický mestský dopravný” prostriedok. Netreba zabúdať, že dieťa umiestnené v detskej sedačke musí mať hlavičku chránenú prilbou.

Od štvorkolky cez trojkolku až na odrážadlo a traily

Niekedy medzi tým, ako si budete spolu s vaším bábom užívať „tandemové” bicyklovanie s vyššie uvedenými pomôckami, nesmiete zabudnúť a podceniť aktívnu výučbu. Malým bikerom sa dieťa nestane len tak z noci do rána, bude to chcieť trošku času a trpezlivosti. Decká vo všeobecnosti obľubujú rôzne kolesové dopravné prostriedky, na ktorých sa odrážajú nohami.


Náš prvý takýto počin bolo obyčajné plastové autíčko, na ktorom sa Barbori začala odrážať po obývačke ešte skôr, ako začala chodiť. Neskôr to bola plastová trojkolka, kde zdokonaľovala svoje „odrážacie schopnosti”. To sme so sebou nosili na ihrisko aj do lesa, občas som ju ťahala na šnúrke a tento spôsob sa jej veľmi páčil. Po niekoľkých mesiacoch som zhodnotila, že je ten správny čas na prvé dvojkolesové odrážadlo s nafukovacími kolesami.


Na trhu je neskutočné množstvo detských odrážadiel, zorientovať sa v tom mi zabralo pár hodín googlenia a čítania recenzií. Nadupaná vedomosťami som už vedela, že pre svoju „ultramini” Barbori potrebujeme ľahké hliníkové odrážadlo s nafukovacími kolesami veľkosti 12, ideálne s brzdou.


Víťazom sa stala rakúska značka WOOM, ktorá sa špecializuje na výrobu ľahkých detských bicyklov. Siahli sme teda po WOOM 1, čo je označenie pre odrážadlo. Je celkom „štíhle", jeho hmotnosť nepresahuje 3 kg.


Radosť bola obrovská, hlavne tá moja . Začiatky, ako so všetkým, neboli úplne jednoduché, ale postupne dcéra prišla na to, ako to pre ňu stále trošku veľké odrážadlo „skrotiť”. Odvtedy sa Woom stal naším najlepším kamošom a nosili sme ho takmer všade so sebou za každého počasia a počas všetkých ročných období. Výnimkou neboli ani večerné výjazdy s profi svetlom Lezyne, či pokusy o jazdu na snehu.


V blízkom lese asi 12 km od nás máme veľmi pekný detský trailpark „Hravý cyklookruh pre celú rodinu”. Jeho súčasťou sú náučné tabule so zvieratkami a detským popisom tzv. „zrnká múdrosti”, ktoré jednoduchou detskou rečou popisujú, ako sa na trailoch správať a čo robiť, aby sa nezranili.


Nájdete tu vlnky, hupíky, kopčeky, mostíky, padací mostík, mini single, ktoré kopírujú terén a všade na trati sú umiestnené smerovníky a šípky. Decká si tak samy zvolia trať a smer, ktorým pôjdu. Samotné prekážky sú rôznej obťažnosti, prevažná väčšina z nich sa dá zvládnuť aj najmenšími na odrážadlách.


V zostave bike, cyklovozik, Barbori, ja a odrážadlo zapichnuté v úložnom priestore sme denne až do neskorej jesene trávili dopoludnia zábavou na detských trailoch. Barbori si hodinku pojazdila po mostíkoch, tobogánoch a lesných cestičkách, skontrolovala zvieratká a domov sa odviezla opäť ako princezná vo vozíku, vo väčšine prípadov to skončilo slušným spánkom.


Neskôr sme objavili aj pumptracky, jeden detský a druhý štandardný, tak sme na striedačku navštevovali aj tieto miesta.


Osobne si myslím, že práve tento typ športovej zábavy jej dal najviac. Zvládla rovnováhu, zdokonalila sa v technike, no najdôležitejšie zo všetkého - neskutočne ju to bavilo a bez odrážadla sme ani nevyšli z domu. Shotgun lano sa stalo našou základnou výbavou, aby som ju mohla potiahnuť, keď už bola unavená alebo sme zdolávali väčší kopec. Takže tohto super pomocníka tiež môžem len odporúčať.

Hmotnosť bicykla je veľmi dôležitá a mala by byť čo najnižšia

Mami, ja bicyklujem sama!

Keď sme už mali odrážadlo zvládnuté, pomaly som začala „poškuľovať" po prvom detskom bicykli. Počkala som však na to, keď sa Barbrori sama začala vypytovať, či aj ona nemôže mať pedále ako mama. Vzhľadom k tomu, že som sa už pri odrážadlách celkom „vyškolila” v problematike detských bicyklov, mala som výborný prehľad, čo približne hľadať a ktoré parametre sú tie najdôležitejšie pri výbere. Hmotnosť bicykla bola alfa omega, podľa možnosti by mala byť čo najnižšia, no aj tie najľahšie detské bicykle sa pohybujú niekde okolo 5 kg.

Na Vianoce sme sa teda rozhodli, že je čas zaobstarať prvý ozajstný bicykel s „pedálikmi”. Zvolili sme českú značku Rascal, ktorá má v ponuke ultra ľahké detské bicykle nadizajnované pre najmenších cyklistov. V popise bolo uvedené, že veľkosť 14 je vhodná pre decká od výšky 90 cm a jeho hmotnosť bola 5,5 kg, čo bolo pre nás rozhodujúce - dcéra je z tých drobných a útlych detí, tak sme hľadali najmenšiu možnosť. V tom čase mala Barbori necelých 12 kg a 87 cm.

Úvodnú eufóriu vystriedalo sklamanie. Už po vyskúšaní sme zistili, že Rascal 14 nebude pre nás asi ten správny model. V skratke, geometria je stavaná tak, že bicykel má dlhší rám a deti s kratším trupom a rukami nedočiahnu na riadidlá, ktoré sa nedajú upraviť.


Nechala som to tak a niekedy začiatkom jari sme sa vrátili k overenej rakúskej značke WOOM. Tentoraz som vzala dcéru vyskúšať si bicykel do cyklopredajne a vybrali sme WOOM 2 s veľkosťou kolies 14. A tá jej sedela po úprave perfektne. Výhoda tohto modelu je volant v štýle BMX, ktorý sa dá naklopiť smerom na dieťa, čim trošku upravíte dĺžku bicykla a je tým pádom prispôsobený maličkým deťom s kratším trupom a rukami. Veľkosťou sú prispôsobené aj brzdové páčky, ktoré sú pre malé ruky a tiež sú odlíšené farebne - zadná je zelená a predná zase čierna. Veľmi to uľahčuje komunikáciu, keď jej kričím, aby zabrzdila. Vie, že ma zatlačiť zelenú - zadnú, a čierna sa používa iba v kombinácii so zelenou.


Pomaly nadišiel čas, aby sme sa s odrážadlom rozlúčili. Z bicykla som odmontovala pedále a nechala som Barbori, aby si zvykla na nový pocit, veľkosť bicykla, manévrovanie, brzdy a bicykel ako taký. Stále sme jazdili to isté, čo s odrážadlom, asfalt, traily, pumptracky, lesné cestičky, ale bez pedálov asi také dva-tri mesiace. Trošku som tušila, že kruhový pohyb pedálmi pre malé deti asi nebude automatický, tak som jej v byte nechala starú plastovú trojkolku s pedálmi, na ktorej sa rýchlo naučila pedálovať, a celkom ju to bavilo.

Tu sa ešte pristavím pri téme pomocných koliesok, ktoré som od začiatku zavrhla, lebo v situácii, že dieťa zvláda rovnováhu, ovládanie odrážadla, koordináciu a jazdu po rozličných terénoch, sú úplne zbytočné a kontraproduktívne. Práve vďaka odrážadlu je cesta k samotnému bicyklovaniu omnoho rýchlejšia, pre deti zábavnejšia a pre rodičov jednoduchšia.


Takže, mali sme zvládnutú rovnováhu, veľkosť bicykla a jeho ovládanie a pedálovanie. Nastal ideálny čas, aby sme to všetko spojili dokopy. Namontovali sme opäť pedále a na prvom „tréningu” sa Barbori zvládla samostatne bicyklovať bez problémov sama, pár mesiacov pred tretími narodeninami, prvú jazdu sa mi dokonca podarilo zachytiť na video. Jej radosť a nadšenie boli obrovské, chcela to skúšať dookola a ja sa priznám, že pre mňa ako rodiča, to bola veľmi emotívna chvíľa a v danom momente som mala pocit, že som tá najpyšnejšia mama na svete.


Samozrejme, ked sa dieťa naučí bicyklovať, treba brať do úvahy, že ešte pravdepodobne nebude vedieť brzdiť a vysadnúť samé na bicykel, ale zvládne rovnováhu a pedálovanie. Nám to trvalo cca mesiac, kým sme zautomatizovali všetky tieto procesy súčasne - nastupovanie, rozbeh, zastavenie, brzdenie prednými brzdami (tu máme ešte čo robiť). No, ale ako pri všetkom, tréning robí majstra, tak treba zotrvať a výsledky sa určite dostavia.

Nenechajte sa odradiť

V tomto článku som sa vám snažila priblížiť „našu cestu” k bicyklovaniu. Ako sami môžete vidieť, bicykel patrí do nášho každodenného živote a „cyklovýchovu” som nenechala na náhodu. Osobne ma najviac prekvapovali reakcie okolia, kde sa mi každý snaží dávať „múdre rady”, ako učiť bicyklovať, ako to bez pomocných koliesok nepôjde, ako nie je možné, aby útle a drobné dieťa zvládlo bicyklovanie relatívne skoro... a pod. Takže neriešte okolie, verte svojim deťom a ich schopnostiam, lebo aj malé decká dokážu veľké veci, len im to treba umožniť a trošku pomôcť.


Samozrejme, aj ja si veľmi dobre uvedomujem, že vybrané cyklopomôcky nie sú najlacnejšie, no v našej rodine je cyklistický a outdoorový životný štýl veľká téma a to je dôvod, prečo sme do toho investovali nielen financie, ale aj množstvo času a energie. Tou najväčšou odmenou pre nás je vysmiata a šťastná malá cyklistka, ktorá sa bicyklovaním baví každý deň, a ja dúfam a verím, že to takto ostane čo najdlhšie.