Lysá hora na jednu noc - jesenná beskydsko-javornícka extáza

Celodenné šero a hmla. Na horách krásna jeseň, slnečno a letné teploty. Počasie sa snáď úplne zbláznilo a mňa to ťahá von na menší „úlet". Kam? Javorníky, Beskydy - tam musí byť teraz nádherne.

V tom som si spomenul na jedného chlapíka z leta, ktorého som stretol na Lysej hore. On: „Kam ideš?" Ja: „Ešte potiahnem na Biely kríž. A ty?" On: „Reštaurácia čapuje do desiatej večer, už sa odtiaľto ani nepohnem." Takže lokalita s hlavným bodom je jasná. V hlave mám spleť ciest, kadiaľ. „Štartujem" mapy a blúdim po nich kurzorom. Mám chuť na pohodu. Lesného asfaltu je tu neúrekom a s opadaným lístím a ihličím to bude nádhera.

Lysá hora býva plná ľudí. No teraz bude v Čechách pracovný deň, navyše mimo sezónu, tak počet ľudí bude znesiteľný. Pre kľudný spánok zisťujem, ako je to s legálnosťou spania pod hviezdami hore na kopci. Beskydy sú CHKO a tam môžem prenocovať prakticky kdekoľvek. Ale len bivakovať. Čiže iba karimatka a spacák. Žiaden oheň, stan ani prístrešok. Aj tak by len zbytočne zakrýval výhľad na hviezdy. Vrchol je totiž v Beskydskej oblasti tmavej oblohy. Samozrejmosťou je, nezanechať po sebe žiadne stopy.

Balenie

Zo sedla hore na Lemešnú, namiesto turistiky si pomaličky točím v sedle.

Predpoveď počasia vyzerá na dobrý mix. Ráno ma čaká hmla, potom slnečno a dvadsať stupňov. Noc by mohla byť teplá, ráno studené. Na druhý deň má pribudnúť oblačnosť, klesnúť teplota a fúkať. Na toto sa obliecť a pobaliť tak, aby som nebral celú skriňu, bude dobrá alchýmia. Chodím okolo skrine, vyťahujem veci, dávam ich naspäť. Nakoniec sa mi podarilo zbaliť so šťastím začiatočníka pomerne dobre. Keby v noci nefúkalo... Ale ako niekto raz povedal: keby pes...

Cesta za slnkom

Ráno vyrážam do Trenčianskej Teplej na vlak v hmle. Asi najťažšia časť tohto zážitku. Vytrepať sa z vyhriateho bytu von do chladu a hmly. Po chvíli som orosený ako pivný pohár v lete. Z prilby mi kvapká, cez okuliare nič nevidím. Po nutnom presune začínam v Predmieri. Ešte stále v hmle, no v Štiavniku už svieti slnko a je príjemne teplo. Snáď nekonečná dedina ma privedie až k stúpaniu na Butorky. Už pekne „pečie" a ja končím v krátkom rukáve orosený pre zmenu od potu. Tu hneď mením plánovanú trasu a namiesto asfaltu do sedla pod Lemešnou zahnem do lesa. Je tu tak krásne, nedá sa odolať. Pofukuje teplý vietor, takže som hneď suchý. Necítim ani chlad, ani páľavu. Lepšie ako v lete.


Okrem toho je sucho, len na severných stranách je miestami slizké blatko, občas treba obísť kaluž. No všetko je v znesiteľnom množstve. Pokračujem teda lesom. Zo sedla hore na Lemešnú, namiesto turistiky si pomaličky točím v sedle. Kľud, pohoda. Neverím, ide to takmer samé a pritom je to poriadna stojka. Po červenej na Makovský průsmyk a žltou na Bumbálku. Občas strmé, občas trošku technické, ale strašne krásne. A nikde nikoho. Len ticho v lese a ja cítim pokoj na duši. Presne ten, kvôli ktorému ma to ťahalo von.


V zjazde z Bumbálky do Bílej stretám jesennú teplotnú rozmanitosť.

Tieto nočné výhľady ma vždy dostanú a mám problém od nich odtrhnúť zrak.

Dolina, ktorej rovnobežky sa pretínajú kdesi v nekonečne. Slnko sem už takmer nezasvieti. Asfalt je vlhký, teplota klesá na polovicu. Krehnú mi prsty, obliekam, čo mám poruke. Rozbitý asfalt strieda hladký nový povrch uprostred krásnych ihličnatých lesov. Stačí sedieť, viezť a kochať sa. Až do Bílej. Strpieť kúsok hlavnej cesty, neskôr sa znova ponoriť do lesa. Ďalší pekný asfalt, no už s opačným sklonom. Nevadí. Svetlo, tiene a farby v lese sú tak zaujímavé, že ho nevnímam. Len si s kľudom fučím hore ku Skiparku Grúň.


Dnes je to samé hore-dole, takže nasleduje zjazd do Masarykovho údolí po žltej turistickej značke. Jej záver pripomína jazdu roklinou. Začiatok výšľapu k horárni Nové dvory tiež. Aj keď ťažbári sa činili a ubrali mu na kráse. To už som v poslednom stúpaní dňa.


Ako vždy sa mi zdá nekonečné, ale pokračujem v dnešnom kľudnom tempe až hore k pilieru na vrchole Lysej hory. Príchod polhodinu pred západom slnka. Je pracovný deň. Podľa očakávania je tu pomerne kľud, no postupne sa schádza obecenstvo k záverečnému divadlu dňa. Posledný nech zhasne.

A prišla tma

Je čas na českú kuchyňu. Chata otvorená, je navarené. Kulajda,

Občas strmé, občas trošku technické, ale strašne krásne.

výpečky se zelím a knedlík. Nesmie chýbať pivo. Kým to spracem, vonku je seriózna tma. V chate stihnem uschnúť, tak si len oblečiem vrchné teplé vrstvy. Stále je príjemne. Meteostanica ukazuje štrnásť stupňov. Toľko tu nebolo ani pri mojej letnej návšteve. Spravím si prechádzku po vrchole s dlhou zastávkou na severovýchodnom výhľade na vysvietené mestá. Tieto nočné výhľady ma vždy dostanú a mám problém od nich odtrhnúť zrak. Ešte stále dobiehajú na vrchol poslední bežci a turisti. Dokonca sólo ženy. Nikto nemá zvonček a očividne ani strach zo sólo zostupu dole tmou. Iný kraj, iný mrav.

Teplota neklesá ani o desiatej večer. Ale začína fúkať. Škoda, malo až ráno. Líham si do závetria do trávy a ešte chvíľu pozerám na hviezdy. Padá perzeid, niečo si želaj. Vietor hučí v korunách stromov a nedá mi zaspať. Opäť si raz spomeniem na štuple do uší, ktoré samozrejme nemám. Zaspávam pomerne neskoro a pomerne skoro ma budí chlad.

Vstávať a cvičiť

Teplota klesla na osem stupňov a začína svitať. Východy slnka vždy prespím, lebo v lete sú príliš skoro. Tento si vychutnám celý z pohodlia spacáka. Vraj východy slnka na Lysej hore bývajú neskutočné. A bude to pravda. Nikam sa mi odtiaľto nechce. Vietor stále fúka, dole sa cez kopce prevaľuje hmla. Postupne stúpa vyššie a mne je jasné, že dnes sa jej nevyhnem. To aby som to nemal jednotvárne. Dole stúpa hmla, tu hore teplota. Krátko po východe slnka je cez dvanásť stupňov a slnko príjemne hreje. Vyzliekam teplé vrstvy, obliekam „neprefuk" do zjazdu. Dole bude určite chladno. Až tak, že to nezvládla batéria telefónu. Powerbanka na chrbte, kábel zostal doma. Tak putuje pod tielko na kožu, nech „neumrie" úplne.

Dovidenia Beskydy

Dnes pokračujem v jazde hore-dole. Ak by to tak v horách nebolo, bolo by to podozrivé. Takže po zjazde z Lysej ma hneď čaká stúpanie na Biely kríž. Aspoň sa zahrejem. Asfaltovú pohodu tiež nedodržujem a som opäť v lese. Závoj svetla derúceho sa pomedzi haluze ihličnanov. Posledné slnečné lúče dňa. Áno, je ešte len ráno, no od Údolí Černé na Konečnú už stúpam do hmly. Hraničný hrebeň poznám takmer naspamäť. Dnes si prejdem len kúsok po Hluchanku. Aj ten dal dobre zabrať. Je tu niekoľko krátkych no strmých stúpaní. Občas treba obísť kaluž, ponatriasať na koreňoch. Jednoducho, pravé XC-čko. Dovidenia Beskydy. Ste krásne. Tak zase niekedy nabudúce.


Vraciam sa do vlasti. Zjazd do obce Kelčov a následná stojka do sedla Vrchierka. Ako vravím - hore, dole. Luby mám v pláne obísť zvážnicou z ich severnej strany. Ťažba a lepkavé blato. Vitaj doma. Našťastie len krátky úsek, no úplne stačil na to, aby som ho mal až za ušami. Za naukladaným drevom už pokračuje pekná cesta. Opadané lístie, hmla a vysokánske stromy. Kochanie v závere preruší znovu ťažba.

Javornícka vsuvka

Slovenskú divočinu by som mal mať týmto za sebou.

Stopnem aktivitu v Garmine, otváram dvere, nastupujem.

Nasleduje úsek Melocík - Kasárne. Ten pozná určite každý bežkár. No sneh je v nedohľadne. Teraz je jeseň. Taká pravá. Hrebeň je v hmle. Občas mrholí, ale je tu krásne. Ako sa hovorí, má to atmosféru. Kto zažil hmlu v ihličnatom lese, vie. Čerenku aj Čemerku si po vzore včerajška s kľudom Angličana vytočím až hore. Jazdenie ma tu vždy veľmi baví. Tak ani neviem ako, a som znovu na Butorkách. Ale iných. Včera dvadsať stupňov a slnečno, dnes osem a hmla. Dalo by sa pokračovať po hrebeni až na Kohútku, no je jeseň a nechce sa mi to hrotiť. Tak už len návrat domov. Na zjazd použijem druhú asfaltku, ktorá sem vedie a je to veru veľký „bonbón" za týmto výletom.

Trošku šťastia na záver

Úplne som z tej nádhery zabudol, kedy idú vlaky naspäť. Pamätal som si len, že každú hodinu. Tak sa veziem dolinou, odskočím si ešte na malú. Na zastávku v Predmieri prichádzam zároveň s vlakom. Stopnem aktivitu v Garmine, otváram dvere, nastupujem. Keby som to chcel naplánovať, tak to netrafím.

Trasa

• Tam
• Späť

A čo to oblečenie?

Veľkú službu spravili 3/4 nohavice Tutto Nano od Castelli. Nosím ich už niekoľko rokov k plnej spokojnosti. Tu som mal voľbu na istotu. Podľa očakávania ma udržali v komforte pri slnečných 20 °C v pohodovom tempe, počas studeného ranného zjazdu z Lysej hory, ako aj pri 8 °C a hmle na druhý deň. Na vrch som zvolil osvedčenú kombináciu hustejšie tkaného tielka Craft Active Intensity a mierne teplejšieho priedušného merino dresu Isadore.

Na ruky letné návleky, na prsty do hmly Sportful NoRain rukavice, pod prilbu tenká letná čiapka, na chodidlách nesmeli chýbať MTBIKER ponožky. V rannej hmle a počas celého druhého dňa ma v teple udržala membránová pláštenka Northwave Rainskin Shield Jacket. Na noc som pribalil hrubší merino rolák, primaloftovú bundu a turistické nohavice na nohy. Nesmeli chýbať teplé podkolienky, ktoré na nohách zostali celý nasledujúci deň, čím sa z 3/4 nohavíc stali celé. Nakoniec som zase neviezol nič navyše.