Čierny Váh ako najdlhší výjazd sezóny

Hornú nádrž Čierny Váh, myslím, pozná väčšina bikerov, keď si k nej vyšliapete, máte Tatry ako na dlani. Výhľad, ktorý sa oplatí vidieť.

Výjazd na Čierny Váh môže byť krátky cestný švih, ak vyrazíte z Kráľovej Lehoty, alebo ho zakomponovať do nejakého pekného okruhu a mať výjazd na celý deň. V mojom prípade sa jednalo o najdlhší výjazd tejto sezóny, síce ešte neskončila, no v závere roka asi 160 km+ za deň nedám.

Celodenky majú niečo do seba

Každý výjazd sa ráta. Hlavne, že si zajazdíme a prídeme na iné myšlienky v dnešnom uponáhľanom svete. Niekedy aj hodinka urobí deň krajším. No ak sa vyrazí na celý deň, je to iné, prejde sa viacero zaujímavých miest, väčšinou sa ide tam, kde sme ešte neboli, zažije toho oveľa viac a po výjazde si môžete povedať: „Dnes som využil deň naplno a mám celkom dosť“. Na Čiernom Váhu som už párkrát bol, no vždy som chcel skúsiť tento variant, ktorý vám opíšem v tomto článku.

Tatranská klasika na Štrbské

...takmer 7 km stúpanie s prevýšením niečo málo cez 200 m

Kto ma sleduje na Strave, si už určite všimol, že moje výjazdy číslujem a označujem podľa lokality. Tie tatranské majú rozdelenie na „klasika a zima“. Tento môj výjazd absolvovaný 17. augusta, jednu peknú slnečnú stredu, môžeme rozdeliť na dve časti. Tou prvou je moja tatranská klasika a trasa, ktorú jazdím pomerne často a v lete ju stíham v pohode aj cez pracovný týždeň ráno pred prácou, keď si privstanem.


Dnes mám voľno a tak sa nemusím nikde ponáhľať, je polovica augusta, vidno je ešte pomerne dlho a tak v pohode stíham, čo som si naplánoval. Vyrážam niečo po pol 8 ráno a výjazd začínam úsekom, ktorý počas sezóny absolvujem možno aj 100- krát . Bývať pod Tatrami a mať do nich „na skok“ je fajn. Aj keď jazdím často pomerne rovnaké trasy v Tatrách, nikdy ma to neomrzí. Ešte nie je ani 8 a už je príjemne teplo +17. Na obed bude „hic“ ale s jazdou v teple nemám žiadny problém, rovnako ako aj v opačnom extréme. Do susedných Mlynčekov dnes po ceste, pokračujem ďalej na Kežmarské žľaby lesnou asfaltkou. Pohodové takmer 7 km stúpanie s prevýšením niečo málo cez 200 m. Prichádzam na Kežmarské žľaby a po novom cyklochodníku do Tatranskej Lomnice.


Už je takmer hotový, len sem-tam ešte prebiehajú nejaké dokončovacie práce.

Nachvíľu sa zastavím pri jazere, pokochať sa pohľadom na okolité štíty

Oficiálne má byť otvorený začiatkom októbra. Je ale bez asfaltového povrchu, podobný sa nachádza medzi Tatranskou Kotlinou a Ždiarom, ktorý už je dosť rozbitý. Uvidíme, ako skonči po zime tento. Do Smokovca je to také nezáživné. Od benzínky v Smokovci už ale fajn, pekný lesný chodník až do Hágov. Teraz v novembri (v čase písania článku) ho začali upravovať a po Zruby už je utlačená vrstva ako na cyklochodníku do Lomnice, ale vyzerá kvalitnejšie. Ak to rozšíria po Hágy, stratí to ten prírodný charakter, je to tu občas aj také „singlovité" v okolí Novej Polianky. Prichádzam do Vyšných Hágov, trochu asfaltu. Koľajnice, rovinka a za zákrutou sa napájam na multifunkčný chodník Smrekovec.


Túto „spojku“ som objavil asi pred 3 rokmi s cieľom, ako sa ešte viac vyhnúť ceste smer Popradské pleso. Táto cca 4 km dlhá zvážnica konči na rázcestí Holá úboč na asfaltke smerujúcej k Popradskému plesu. Asi málokto o nej vie, keďže väčšinu cyklistov na MTB vidím ísť po ceste. Vždy, keď idem toto stúpanie, dám si ho na „bomby“, teda aspoň toto leto sa tu zvyknem na segmente naháňať s jedným tatranským borcom a navzájom si kradneme „korunky“. Dnes to vyšlo a je naspäť moja . Na tomto stúpajúcom úseku dlhom 2,7 km s prevýšením 170 m sú 2 také oddychovejšie úseky a 3 pomerne nepríjemné stojky.

Stúpanie je najprv po lesnej zvážnici, pekný zalesnený úsek, stúpa to tu mierne

Povrch kamenisto-trávnatý a treba aj vyberať stopu. Vytočím si to pekne k tepom okolo 180 podľa pocitu, keďže hruďák sa mi v tom teple od potu trochu zošmykol a ukazuje bludy. K rampe na Holú úboč, kde to následne trochu klesne, sa postupne vydýcham a na spomínanom rázcestí si dám aj pauzu a dávam niečo pod zub. Sadám na bike a spúšťam sa smer Štrbské, kde šliapem po starej ceste. Nachvíľu sa zastavím pri jazere, pokochať sa pohľadom na okolité štíty, vody ešte mám, no niekde na liptovskej strane už asi budem musieť dopĺňať.

Na Liptov

Spúšťam sa dole asfaltkou smer Štrba, nejdem ale priamo do Štrby ale odbočujem na cyklotrasu k zaniknutej stredovekej osade Šoldov.


Priamo okolo nej som nikdy nešiel, preto som si tu urobil aj krátku zastávku a popozeral si pozostatky tejto osady. Po krátkej pauze pokračujem po starej ceste smer Važec. V dedine rozmýšľam, či si idem dokúpiť zásoby vody.


Pokračujem ale ďalej po ceste č. 18 do Východnej. Tento úsek sa mi zdá akýsi nekonečný. Určite je aj nejaký pekný variant presunu z Važca do Východnej. Prichádzam ku železničnej stanici, odtiaľ ma čaká takmer 9 km stúpanie k hornej nádrži Čierny Váh.


Opäť sa rozhodnem trochu „prikúriť pod kotol“ a dám si to pekne v tempe. Aj keď ma čaká dlhý návrat, ide sa mi super a nemám problém si dať do tela, pritom teplota prekračuje 30 °C. Stúpanie je najprv po lesnej zvážnici, pekný zalesnený úsek, stúpa to tu mierne. Na 5,5 km sa nastúpa len okolo 130 m. Asfaltová časť už je strmšia, na niečo málo cez 3 km 270 výškových. V závere už mám celkom dosť. Posledný kilometer má priemer pekných 9 %.


Jasno síce nemám, akosi sa zatiahlo, no výhľad na Tatry ako taký mám. Najem sa, dopijem takmer poslednú vodu, dám si ešte okruh okolo nádrže, že niečo pofotím a môžem ísť dole do Východnej rovnako, ako som šiel hore.


Zo stanice ma čaká celkom výživný kopček do dediny takými serpentínami a začína hľadanie zdroja vody. V dedine je to s vodou trochu problém, no dobrí ľudia sa vždy nájdu a tak si u domácich doplním vodu pre istotu do oboch fliaš.

Naspäť trochu inak

Naspäť som sa rozhodol, že si to trochu pozmením. Po zjazde do obce ma zlákala modro značená cyklotrasa do Hýb.

Na tom Liptove sa mi celkom páči.

Najprv lesná zvážnica, po nejakých 3 km ma značenie ťahá hlbšie do lesa, myslel som, že sa jedná o nejaké staršie značenie a tak som pokračoval ďalej, no zastavil ma Váh a tak otočka naspäť. Úzky chodníček, prenášam bike cez padnutý strom, prichádzam ku lávke cez rieku, za ňou ešte stále chvíľu po úzkom chodníku a do Hýb to už mám len na skok.




Pokračujem peknou štrkovou zvážnicou smer Liptovská Kokava s peknou panorámou Západných Tatier.


Na tom Liptove sa mi celkom páči. Prichádzam do obce a hľadám niečo, kde by som mohol doplniť zásoby. Objavím miestne pohostinstvo, kde si dám vonku na lavičke kofolu. Niečo aj dokúpim, ešte ma toho čaká celkom dosť. Chvíľu si posedím a pokračujem smer Podbanske takou fajn lesnou asfaltkou.


Trochu sa zamračilo a tak dúfam, že z toho nič nebude. V batohu síce mám bundu, no nohy by boli aj tak komplet mokré. Prichádzam do Podbanského a hurá na 15 km stúpanie na Štrbské pleso. V nohách zatiaľ okolo 107 km. Je to síce dlhé stúpanie, no tých 300 výškových sa na pätnástich kilometroch pomerne stratí a celkom mi to ubehlo. Škoda, že nepoznám nejakú zvážnicu, po ktorej by sa dalo dostať na Štrbské. Presúvam sa opäť na Holú úboč pod Popradským plesom a do Hágov samozrejme mojim obľúbeným chodníkom Smrekovec.


Vlastne tak, ako som šiel ráno na Štrbské, tak som šiel aj zo Štrbského naspäť domov. Ako som tak pozeral na čas, ešte som rozmýšľal, či si nedám nejaké tatranské stúpanie, napr. aspoň taký Hrebienok, ale už som to nešiel predlžovať a aj tak prichádzam domov okolo pol 7 večer. Len úsek medzi Mlynčekmi a Kežmarkom pozmením na poľný variant.

Záverečná štatistika

Táto moja trasa nakoniec vyšla na 162 km a 2 500 výškových. Celé som to absolvoval za 8:15 hod. čistej jazdy, no celkovo aj s pauzami mi to zabralo cca 10,5 hodiny. Dá sa to absolvovať samozrejme aj za menej a aj za dlhšie. Na takéto trasy je ideálne obdobie leto, prípadne jeseň.