Potulky Volovskými vrchmi

Keď sa povie turistika, každý si predstaví Tatry, jednu alebo druhú Fatru, prípadne Nízke Tatry, avšak turistika „existuje“ aj v menej známych pohoriach a jedným z nich sú určite aj Volovské vrchy.

Volovské vrchy bývajú často zatienené neďalekými pohoriami, ako napr. Slovenský raj, Vysoké či Nízke Tatry, avšak toto pomerne rozľahlé pohorie má rozhodne čo ponúknuť. Najčastejšie počuť o Volovských vrchoch v súvislosti s SNP-čkou, či už ako o pokojnom a málo navštevovanom kraji, alebo ako o ťažko prechodnom, hlavne pre značenie. Medzi turistami je známy vrchol Kloptaň s vyhliadkovou vežou. Práve túto oblasť nedávno navštívili aj Viktor s Veronikou, kedy ich putovanie zasneženou krajinou skončilo na novovybudovanej útulni Jána Kruteka. Známe je aj Skalisko (Volovec), vypínajúci sa nad južným Gemerom. My sa ale dnes pozrieme na severnú časť Volovských vrchov neďaleko mesta Spišská Nová Ves.

Volovské vrchy

Vysoký alebo nevysoký?

V severnej časti Volovských vrchov, časť Galmus, asi 20 km od Spišskej Novej Vsi leží krásna dedinka Poráč s pomerne vysokou nadmorskou výškou, a to takmer 800 m n. m. Práve táto obec je východiskom pre viacero turistík, ktoré ponúkajú rôzne zaujímavosti. Priamo nad dedinou sa vypína nevysoký vŕšok, i keď paradoxne nesie názov Vysoký vrch, ktorý je z dediny dostupný chôdzou dlhou sotva 10 – 15 minút. Vzhľadom na tak krátku vzdialenosť od dediny ponúka veľmi pekné výhľady na Hornádsku kotlinu, panorámu Vysokých Tatier, Nízke Tatry, Branisko a ak sa otočíme na juh, tak sa môžeme kochať samotnými lesmi Volovských vrchov a dolinou Poráča.

Volovské vrchy
Dostanete sa naň po zelenej turistickej značke. Najprv prídete k rázcestníku Pri Kríži a tu už máme po pravej strane samotný vŕšok. Nachádza sa tu prístrešok, ohnisko a kovový tanier, ktorý vám pomôže zorientovať sa, kam sa práve pozeráte. Neraz sme z tohto kopčeka pozorovali západ aj východ slnka a zakaždým to bolo krásne.

východ slnka z Vysokého vrchu
Za návštevu stojí určite aj počas jesenných inverzných situácií, ktoré sa v Hornádskej kotline vyskytujú často...vtedy máte možnosť pozorovať vystupujúce vrcholy Vysokých Tatier akoby z mora (často sa inverzia rozprestiera od Braniska až po kotlinu pod Vysokými Tatrami).

inverzia, v pozadí Branisko

Niečo pre jaskyniarov

Z Vysokého vrchu môžeme pokračovať lesnou cestou, ktorá je zároveň na mape značená zelenou čiarkovanou čiarou (náučný chodník) a tá nás privedie k voľne dostupnej jaskyni Šarkanova diera dlhej 177 m. Pri jaskyni nájdete aj náučné tabule, ktoré sú súčasťou náučného chodníka, z ktorých sa dozviete viac o tamojšom okolí a o samotnej jaskyni. Jaskyňa je voľne prístupná, avšak treba byť opatrný, keďže sa môžete vo vnútri stratiť a nemusíte už nájsť cestu von (nezabudnúť na čelovku).

V jaskyni boli objavené kosti jaskynného leva, medveďa, jeleňa aj vlka. Táto jaskyňa bola dokonca domovom pravekého človeka, čo dosvedčujú nálezy pravekých nádob, ktoré sú uložené v Tatranskom múzeu v Poprade. Vedľa jaskyne Šarkanova diera sa nachádza aj ďalšia jaskyňa, ktorá nesie názov Chyža. V nej sa našli taktiež pozostatky keramiky, ale aj pozostatky psa, ktoré svedčia o jeho dávnom zdomácnení.


Možnosť nocľahu...

Ďalším zaujímavým miestom v okolí je vrchol Kňazovka. K nej sa dostanete z obce po modrom turistickom chodníku, z ktorého ale pri rázcestníku Zbojský stôl treba odbočiť na žltý turistický chodník, smerujúci do obce Olcnava. Tu netreba čakať také 360-stupňové výhľady ako z Vysokého vŕšku (pretože Kňazovka nie je odlesnená tak ako Vysoký vrch), ale cez stromy sa predsa len občas výhľad naskytne, či už na Tatry, Spišský hrad, alebo Hornádsku kotlinu.

výhľad z Kňazovky

Prednosti tohto miesta spočívajú v tom, že sa tu nachádza oddychové miesto s altánkom, posedením, ohniskom a dokonca aj s útulňou, ktorá nesie pekný názov – Útulňa dobrého pastiera.

útulňa Dobrého pastiera na Kňazovke
...pre milovníkov pokojnej a ničím nerušenej turistiky je toto miesto ako stvorené.
Zároveň sa tu nachádza socha Panny Márie, kríž a lavičky, pretože na tomto mieste sa občas konajú omše. Spomínanú Šarkanovu dieru a Kňazovku je možné si prepojiť spôsobom, že zo Šarkanovej diery sa nevrátime po červenej značke, ale pôjdeme po náučnom chodníku (zelená čiarkovaná čiara) – Poráčsky banícky chodník. Ten nás zavedie k rázcestníku Borisová, odtiaľ pokračujeme modrou značkou až k spomínanému rázcestníku Zbojský stôl, kde bočíme na žltú turistickú značku.


kríž na Kňazovke

Tatry ako na dlani

Príjemnou a jednoduchou turistikou je výstup na Bukovec s výškou 1 127 m n. m. Nenápadný a pomerne neznámy vrchol vo Volovských vrchoch. Napriek tomu ponúka úchvatný výhľad na panorámu Vysokých Tatier, ktoré sú z tohto kopca ako na dlani.

výhľad z Bukovca
Štartujeme ešte pred Poráčom, kde odparkujeme auto pri rázcestníku Pod Svinským hrbom, rázcestie (dá sa začať aj priamo z Poráča) a začíname kráčať po modrej turistickej značke spočiatku lesnou cestou. Už od tohto parkoviska pri rázcestí sa naskytajú veľmi pekné pohľady na Tatry a sľubujú ešte lepšie výhľady „zhora“. Kráčame súbežne s cyklochodníkom, ktorý tadiaľto vedie, takže možnosti sú tu nielen pre peších turistov.

zimná rozprávka na Bukovci
Onedlho prichádzame k smerovníku Pod Holým vrchom, pri ktorom sa nachádza aj kríž. My pokračujeme ďalej po modrej a súbežne zelenej turistickej značke. Na západ sa nám oddeľuje tiež zelená turistická značka a spomínaný cyklochodník, ktorý vás zavedie až do obce Závadka. Od tohto smerovníka je to na vrchol do hodinky. Trasa je nenáročná, príjemná a vhodná určite aj pre deti. Zaujímavosťou počas cesty nahor sú skaly, v ktorých sú vyryté kríže (hovorí sa o nich, že ide o templárske kríže, avšak nie je isté, aký je ich pôvod), ktoré ale nie sú nijako značené a napriek tomu, že sme tento vrchol navštívili neraz, vždy máme problém ich znova nájsť.

kríže

Po vyše hodinke príjemnej chôdze sa ocitáme na vrchole Bukovec, odkiaľ sa môžeme kochať dokonalou panorámou Vysokých Tatier, ale aj pohľadom na Hornádsku kotlinu, lesy Slovenského raja a na juhu pozorujeme dolinu rieky Hnilec s obcou Švedlár, situovanou rovno pod Bukovcom. Taktiež sa tu nachádza kríž a dokonca aj vysielač. Pri prvej návšteve Bukovca sa ale žiadny výhľad nekonal a videla som akurát ten kríž, aj to som musela stáť priamo pri ňom.

na Bukovci, už s výhľadom

Zima má jednoducho svoje nepopierateľné čaro...
Avšak pri ďalších návštevách tohto vrcholu sa nám Bukovec odvďačil spomínanými krásnymi výhľadmi do širokého okolia. Tým, že je tento kopec nie veľmi ďaleko od obce, je vhodný na pozorovanie napr. západu slnka, kedy z neho viete zbehnúť dole veľmi rýchlo. Presne takto sme si tu na západ slnka počkali aj my raz v auguste na konci leta, kedy nás ale nemilo prekvapil mimoriadne chladný večer a musela som si poobliekať všetko, čo som mala so sebou. Užívame si pokoj a pohodičku, kocháme sa zapadajúcim slnkom niekde medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, ktoré odtiaľ tiež možno pozorovať, a to najmä majestátnu Kráľovu hoľu.


západ slnka na Bukovci (v pozadí vľavo Kráľova hoľa)
Zimná krajinka je v týchto končinách taktiež čarovná a tento kraj sa určite oplatí navštíviť aj v zimnom období. Počas viacerých túr na tento kopec sme nestretli žiadnych ďalších ľudí, takže pre milovníkov pokojnej a ničím nerušenej turistiky je toto miesto ako stvorené.

na Bukovci
Ďalšie zaujímavé miesta v okolí Poráča sú určite aj Červené skaly a Slovinská skala (v mape len „Skala“). Ale na tieto miesta nevedie turistický chodník, len lesné cesty, takže treba byť obozretný a dávať pozor, aby sme sa nestratili. Červené skaly sú vápencové skaly, vytŕčajúce nad Poráčskou dolinou. Tieto skaly lemujú a vypínajú sa nad celou červenou turistickou trasou, ktorá vás z Poráčskej doliny zavedie až do Sloviniek, malej obce za Krompachmi.

pohľad do Poráčskej doliny a Červené skaly po ľavej strane
Vedie tadiaľto aj cyklochodník, dokonca kedysi tadiaľ viedla normálna cesta, ktorá Poráč spájala s Krompachmi. V súčasnosti cesta zo Spišskej Novej Vsi na Poráč je „slepá“ a ďalej sa už autom nedostanete, takže ste práve dorazili na koniec sveta, haha. Práve touto červenou turistickou trasou popod Červené skaly, vedúcou cez Poráčsku dolinu, začnete kráčať, ak sa rozhodnete navštíviť Slovinskú skalu.

pohľad zo Slovinskej skaly
Po červenej dôjdete až k rázcestníku Pod Suchincom, kde odbočíte na žltú turistickú značku, po ktorej budete pokračovať až na Suchinec, kde sa nachádza turistický prístrešok. Odtiaľ už ale pokračujete „divočinou“ cez veľmi pekné krasové lúčky, ktoré pokrývajú nádherné smrekovce a sem-tam sa objaví nejaký závrt, keďže sa nachádzame v krasovom území. Zo Slovinskej skaly pozorujeme protiľahlý hrebeň Volovských vrchov s vrchmi Havrania hlava, Orlí vrch, Korban a pozorujeme aj nedávno navštívený Bukovec. Znova nestretáme „ani nohy“. Po návrate zo Slovinskej skaly nás privítal v obci nádherný krvavý západ slnka, ktorý bol naozaj mimoriadne farebný. Dlhšie si všímam, že takéto západy slnka možno pozorovať práve v zimných mesiacoch. Zima má jednoducho svoje nepopierateľné čaro a mám ju rada čím ďalej, tým viac.

západ slnka v Poráči po návrate zo Slovinskej skaly
Volovské vrchy sú ideálnym tipom na celoročnú turistiku, či už je to na jar, kedy môžete pozorovať kde-tu nádherné šafrány, či na jeseň, ktorá sa vám odvďačí farebnými stromami a inverziami pod vami, alebo v zimnom období, kedy si na svoje prídu nielen peší turisti, ale aj bežkári. Trasy sú jednoznačne vhodné aj pre menej zdatných turistov, ktorí nie sú zvyknutí často veľa chodiť, prípadne pre starších milovníkov prírody alebo deti.

výhľad z Vysokého vrchu

Zhrnutie:

  • Názov: Okolie Poráča
  • Lokalita: severná časť Volovských vrchov – Galmus
  • Značenie: dobré, obozretnejší treba byť v prípade častejších zmien farieb turistických chodníkov
  • Obmedzenie: bez obmedzenia
  • Obtiažnosť: 2/5
  • Parametre:
  • Vysoký vrch – Šarkanova diera – Kňazovka - cca 10 km, 386 výškových m, 3,5 hod.
    Slovinská skala – 17 km, 447 výškových m, 4,5 – 5 hod.
    Bukovec – cca 10 km, 332 výškových m, 3 hod.
    Červené skaly – cca 8,7 km, 324 výškových m, 2,5 hod.
  • Typ: vrchol, dolina, lesné cesty
  • Možnosť parkovania/ spoje: parkovisko priamo v centre dediny, resp. pri smerovníku Pod svinským hrbom, rázcestie
  • Mapky:
  • Bukovec
    Slovinská skala
    Červené skaly
    Vysoký vrch

Foto: Andrej Šuty, Michal Marcinčin
report_problem Našiel si v texte chybu?
nely 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Krasín - malebný okruh s kopou zaujímavostí

Krasín - malebný okruh s kopou zaujímavostí

Máte radi túry, kde idete celý čas vo vláčiku a na vrchole čakáte večnosť, aby ste si mohli spraviť fotku? My veru nie.
Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

O tom, ako môže byť túra na to isté miesto zakaždým iná, a o tom, ako nás jediný výjazd na dobre známe miesto poriadne vyškolil.
Veľký a Malý Rozsutec - zimná edícia

Veľký a Malý Rozsutec - zimná edícia

Päť hodín ráno, na ruke „vrčia“ Gamin-y, čaká nás dlhý deň. Potichu sa vykrádam z domu s jasným cieľom...
keyboard_arrow_up