Rady záchranára a bikera Jožiho - časť 5/2: Keď aj tvoje ruky vedia zachrániť

V sérii „Rady záchranára Jožiho“ vám priblížime zdravotné riziká pri bikovaní, a to či už v závislosti od aktuálnych klimatických podmienok alebo všeobecné nástrahy jazdy na bicykli.

Ich predchádzaniu, prípadne čo najlepšiu reakciu na kritickú situáciu vám v rozhovoroch priblíži záchranár, ale aj biker Jozef Herich.

• Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia
• Rady záchranára a bikera Jožiho - 2. časť: Úrazy hlavy
• Rady záchranára a bikera Jožiho - 3. časť: Hypotermia
• Rady záchranára a bikera Jožiho - 4. časť: Pretože pomáhať si je ľudské
• Rady záchranára a bikera Jožiho - 5./1. časť: Keď aj tvoje ruky vedia zachrániť

V neustále meniacom a vyvíjajúcom sa prostredí sa mnohí zhodneme, že už nič nie je isté. Čo bolo samozrejmosťou včera, dnes už môže byť úplne inak. Avšak o dôležitosti si vzájomne pomáhať nemôže byť ani na chvíľu pochýb. O to viac, keď ide o život človeka. Vo chvíľach, kedy naše ruky vedia dať druhému šancu prežiť, nesmieme zaváhať. Prečo je tomu tak, sme vysvetlili v predošlej časti. No ako nato?

Dovolím si použiť pomenovanie tzv. „reťaz prežitia“, pojem definovaný Európskou resuscitačnou spoločnosťou. „Ide o súbor jednotlivých úkonov spájajúcich obeť náhleho zastavenia obehu s prežitím“.

No ako vyskladať „ohnivka“ reťaze tak, aby bola snaha o záchranu ľudského života čo najefektívnejšia a prospešná? Poďme si to teda rozobrať postupne v bodoch.

Nie je ťažké v príprave, či tréningu namodelovať ideálne podmienky a situáciu, kedy si človek nacvičí, ako má postupovať. Je náročné opísať pocity, aké zažívajú svedkovia, či už ťažkých traumatických nehôd, srdcových príhod, či iných príčin vzniku zastavenia srdca v nespočetnom množstve potenciálnych prostredí. Preto je veľmi dôležité mať v pamäti základný vzorec, ktorého sa treba držať. Nekomplikovať si situáciu náročnými a prekombinovanými pokusmi, ale riadiť sa od jedného kroku k druhému.

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim čo najjednoduchšie popísať celý proces súvisiaci so zástavou krvného obehu človeka, aby to bolo pochopiteľné pre každého.

Bod č. 1 - Rozpoznaj zastavenie obehu a začni s KPR

Podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby pacient potreboval KPR, je prítomné bezvedomie a stav, keď pacient nedýcha, ktorému predchádzal náhly kolaps z plného, resp. relatívneho zdravia, úraz atď. (ako som už v predošlej časti písal o príčinách zastavenia srdca).

Ak postihnutý nereaguje na oslovenie, zatrasenie, či inú formu fyzickej stimulácie, je nutné uložiť postihnutého na tvrdé podložie na chrbát a vykonať prvotné vyšetrenie. (O tom sme hovorili v epizóde „Pretože pomáhať si je ľudské"). Vykonajte záklon hlavy a počas pár sekúnd rozpoznajte, či pacient dýcha alebo nie. Ak pacient nedýcha, alebo dýcha plytko, krátko, lapavo = začnite resuscitovať. V súčasnosti sa neodporúča zisťovať prítomnosť pulzu.


Cítim (prúdenie vydychovaného vzduchu), vidím (dvíhanie hrudníka), počujem (dýchanie pacienta).


Dominantnú ruku položte na čelo pacienta. Druhou rukou tromi prstami jemne zatiahnite smerom dohora a dozadu v smere záklonu. Zvlášť opatrne pri možnom poranení krčnej chrbtice. Ťažké traumy, pády z bicykla vo vysokej rýchlosti, či pády z výšky, dopravné nehody atď.

Bod č. 2 - Volaj 155 alebo 112!

Po základnom zhodnotení stavu je nutné čo najrýchlejšie volať na linku 155 alebo 112. Volajúci sa dovolá na operačné stredisko daného kraja, kde v spolupráci s operátorom na základe jeho ďalších pokynov záchranca postupuje v asistovanej KPR.

Ak sú prítomní okoloidúci, je nevyhnutné, aby oni vytočili tiesňovú linku, zatiaľ čo záchranca začne vykonávať kompresie hrudníka. Ak je záchranca sám, najskôr kontaktuje 155 a až potom začne s kompresiami, aj za cenu, že by sa mal vzdialiť od postihnutého.

Bod č. 3 - Kompresie hrudníka

V tomto bode by záchranca mal mať na telefóne spojeného operátora tiesňovej linky, ktorý mu poskytuje asistenciu pri vykonávaní KPR. Volajúci používa hlasitý odposluch, aby mal obe ruky voľné.

Kompresie hrudníka je potrebné začať vykonávať čo najskôr od rozpoznania zástavy srdca. Spojené ruky s vystretými lakťami uložte na dolnú časť hrudnej kosti, približne v strede hrudníka. Následne začnite so stláčaním hrudníka približne do 5 - 6 cm hĺbky s frekvenciou 100 – 120 stlačení za minútu.

Zároveň sa odporúča aplikovať po 30tich stlačeniach 2 záchranné vdychy, po zatlačení na krídla nosa cez ústa pacienta. Je však nutné povedať, že vo veľkej miere sa od „dýchania z úst do úst“ upúšťa a dôraz sa kladie najmä na kvalitné a čo najmenej prerušované kompresie hrudníka.

Bod č. 4 - Použitie AED

AED (automatický elektrický defibrilátor) je zariadenie, ktoré generuje energiu, ktorá sa prezentuje vo forme elektrického defibrilačného výboja. Elektrický impulz je schopný obnoviť správnu činnosť srdca, ak dôjde k zástave krvného obehu spôsobenej vážnou poruchou srdcového rytmu.

Použitie AED prístroja je navrhnuté pre laickú prvú pomoc, to znamená pre ľudí bez zdravotníckeho vzdelania. Hlasovými povelmi a animáciami navádza a inštruuje používateľa. Po nalepení defibrilačných elektród samostatne vyhodnotí srdcový rytmus pacienta a odporučí, či elektrický výboj podať alebo nie.


V praxi je v mnohých prípadoch bežné, že pacient má srdcový rytmus, ktorý defibrilačný výboj nezvráti, naopak sa môže stať, že defibrilačných výbojov bude potrebné aplikovať opakovane niekoľkokrát počas resuscitácie.

...bikeri majú najväčšie srdcia, tak ich ukážme, keď to iné srdcia potrebujú.

Po pripojení elektród na hrudník pacienta prístroj určí, či je výboj doporučený alebo nie. V oboch prípadoch po takejto analýze je nutné pokračovať v kompresiách hrudníka 2 minúty. Po dvoch minútach treba opäť vykonať analýzu srdcového rytmu. Tento postup sa opakuje do príchodu odbornej pomoci alebo do stavu, kedy pacient začne spontánne, plnohodnotne dýchať alebo sa preberie k plnému vedomiu. Záchranca by sa mal vyhnúť zbytočným vynechávaniam kompresií hrudníka a prerušovať ich v najmenšej možnej miere.

Počas aplikovania elektrického výboja sa záchranca ani nikto zo zúčastnených nesmie dotýkať pacienta žiadnou časťou tela. Hrozí riziko poranenia elektrickým výbojom.

Vykonávať KPR je pre záchrancu fyzicky náročné, preto ak je prítomných viacero ľudí, je vhodné sa pri kompresiách striedať. Ideálne vždy po dvoch minútach, keď prebieha analýza srdcového rytmu AED, vtedy sa kompresie nevykonávajú, pretože skresľujú obraz srdcovej krivky rytmu prístroja.


V prípade, že AED je nedostupné, prípadne čas na jeho prinesenie k pacientovi nepredstavuje významný benefit, resuscitácia musí prebiehať bez tohto zariadenia. Odborná pomoc, ktorá k vám smeruje, je plne vybavená potrebnou technikou. Veď povedzme si, ak náhla zástava vznikne niekde v lese, je nepravdepodobné, že na najbližšom strome bude visieť AED. Každopádne, nedostupnosť AED nepredstavuje dôvod, prečo nezačať alebo prestať vykonávať kardiopulmonálnu resuscitáciu.

Bod č. 5 - Rozšírená KPR a príchod odbornej zdravotnej pomoci

Súčasná sieť rozmiestnenia posádok Záchrannej zdravotnej služby na Slovensku je navrhnutá takým spôsobom, aby bola schopná prísť k pacientovi v život ohrozujúcich stavoch do pár minút. Samozrejme, dostupnosť zdravotníckej pomoci záleží od mnohých faktorov, akými sú najmä geografické pomery, počasie a stav vozovky, letové podmienky a možnosť využitia leteckej záchrannej služby, miesto a terén danej udalosti, vyťaženosť posádky, schopnosť svedkov udalosti spolupracovať a iné.

Približne po 5 minútach od momentu, keď do mozgu neprúdi krv a vyčerpá sa celá zásoba kyslíka v tele, dochádza k poškodeniu mozgu. Ak nie je poskytnutá prvá pomoc vo forme KPR a snahy o udržanie obehu, dochádza k neodvrátiteľným poškodeniam a pacient zomiera.

Približný dojazdový čas záchrannej služby sa v hrubom priemere odhaduje okolo 11 minút. Za ideálnych podmienok to môžu byť dve, či tri minúty, no neraz to býva aj viac ako 20, či dokonca 30 minút. Trend dojazdových časov sa predlžuje aj napriek pribúdajúcim posádkam záchranných služieb. Ľudia si neuvedomujú, že Záchranná služba nie je taxík alebo spôsob, ako sa dostať na ošetrenie bez čakania v čakárni, či na riešenie banálnych zdravotných problémov a zneužívaní. Práve vo chvíli, keď niekomu môže ísť o život, je pomoc odborníkov niekde zneužívaná.


Po príchode odbornej pomoci na miesto udalosti, kde laik vykonáva KPR v plnej réžii, záchranári preberajú starostlivosť o pacienta a poskytujú rozšírenú resuscitáciu, kedy častokrát boj o život človeka pokračuje. Je štatisticky významne dokázaný pozitívny vplyv na prežívanie pacientov v prípadoch, keď bola vykonávaná KPR laikmi pred príchodom ZZS. Naopak v prípadoch, keď pacientovi táto pomoc poskytnutá nie je, úspešnosť prežívania je výrazne znížená.

Ak mi teda dovolíte, povzbudzujem všetkých, aby sa nebáli pomôcť poskytnúť prvú pomoc, aby neodvracali zrak od ľudí v núdzi. Ako mi raz jeden kamarát povedal, „bikeri majú najväčšie srdcia“, tak ich ukážme, keď to iné srdcia potrebujú.

Zdroj fotografií: Jozef Herich