Keď sa tatranská zima zmení na tú bratislavskú

Každá zima je niečím iná. Jeden rok je kopec snehu a mrazy, inokedy je teplo, prípadne namiesto sneženia prší. Som spod Tatier, tak mám samozrejme radšej bielo, no táto zima je akási zvláštna.

So zimou to najprv vyzeralo nádejne, sneh prišiel už v prvej polovici decembra a nasnežilo pomerne dosť, no potom prišlo na Vianoce oteplenie. Prechodne sa pred koncom roka ochladilo, no od Nového roka teploty pod nulu neklesli a dokonca nám aj pršalo, čo je v Tatrách v januári dosť zvláštny jav. Ako v tomto období vyzerajú moje výjazdy, prípadne aké sú momentálne podmienky?

Brnčalka, pokiaľ sa to nepokazilo

Zelené pleso je trasa, na ktorú sa v zime teším asi najviac. No musia byť ideálne podmienky, aby som si ju vychutnal - ako hore, tak aj dole. Navyše od minulej zimy už jazdím šírku 2,4 na obľúbenom zimnom plášti Schwalbe Nobby Nic, tak je aj viac odvahy. Fúkam to na cca 1 bar, no niekedy aj menej.


Prvý výjazd na chatu túto zimu som absolvoval aj s mojím dobrým kamarátom Čulom 20-teho decembra. Bolo príjemne mrazivo, ľad nikde, len záver nám kvôli vyššiemu mrazu prišiel trochu ľadový. Taká jemná škrupina na utlačenom snehu, tak na úvod zjazdu sme museli byť trochu viac opatrní. Ale od „Šalviáku" si to už naplno púšťam okolo 50 km/h. Po Vianociach som mal v práci ranné zmeny, čo znamená menej času na bike. No na chatu som vyrazil na Silvestra poobede, bol som omrknúť stav aj deň vopred, podmienky vyzerali fajn, tak som si nasledujúci deň pekne vyšliapal hore.


Bolo okolo štvrtej, keď som prišiel hore, kde ma štekotom privítali strážcovia chaty - Bruno s Lulou a ich potomstvo Falco s Lanou. Minulú zimu som im občas doniesol granule, ešte keď ich bolo 9, no nechali si len dvoch a tí už vyrástli takmer do veľkosti svojich rodičov.


Trochu sa s nimi pomaznám, idem dnu pozdraviť personál a popriať všetko dobré do nového roku, dlho sa ale nezdržím, nasadím si ešte čelovku od Fenixu, vďaka ktorej vidím takmer ako cez deň a môže sa ísť dole. Podmienky celkom fajn, no cítiť, že sa dosť oteplilo a večer mám aj tak menej odvahy pustiť brzdy.

Všade, kde som sa vybral, ma otočil ľad...

A na druhý deň opäť Brnčalka . V už ale dosť zhoršených podmienkach. V noci sa riadne oteplilo, večer bolo 12 stupňov, čo je už extrém. Na parkovisku Biela voda najprv trochu pobudnem a rozmýšľam, či ísť. Ešte stretnem kamaráta, ktorý ma trochu odradí. Bol hore, a že „trápenka", dosť sa zabára. Tak dumem, že čo. Po chvíli príde mini partia v zložení Pauly a dvoch Maťov. A tak sa rozhodnem, že sa pridám a dáme spoločnú Brnčalku. Neskôr ešte dobieham Romana, a tak sa hore stretneme v peknej zostave. Trocha posedíme a hurá na zjazd. Je riadne teplo, a tak to na mäkšom snehu trochu lieta, no stále celkom jazditeľné.


Potom prišlo obdobie, kedy sa už veľmi nedalo ísť hore. Vybral som sa ešte 4. januára, ale rozhodol som sa to otočiť za Kovaľčíkovou poľanou, aj keď podmienky vyzerali celkom obstojné aj napriek občasnému ľadu.


Klasický výjazd na Brnčalku s návratom naokolo si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Velický most bez snehu

Na Sliezskom som bol naposledy ešte pred Vianocami, kedy boli podmienky na bike hore fajn, sneh už od začiatku.


Škoda ale tých vyjazdených koľají od auta, ak by bolo viac snehu, jazdili by hore snežným skútrom a bolo by to zarovnané v celej šírke. Takto som musel jazdiť väčšinou stredom. Do konca roka sa mi už nepodarilo dostať sa hore. V utorok 3. januára pri preskúmavaní podmienok skúšam, pokiaľ sa dostanem. Všade, kde som sa vybral, ma otočil ľad, či už Zelené pleso, alebo Hrebienok.


Tu prekvapil pomerne suchý asfalt takmer až po Velický most, čo je taká pomyselná necelá polovica v stúpaní na Sliezsky dom.


Asi 50 m pred mostom začali koľaje, v ktorých sa ako-tak opatrne dalo ísť a v strede bol samozrejme ľad. Na moste som to otočil a ani sa nepokúšal ísť ďalej. Bez hrotov nejazditeľné, ľad po celej šírke. Výjazd z hľadania podmienok si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Na podhorí ľadovo

Presuny do Tatier tiež nič extra. Zasnežená asfaltka sa vplyvom oteplenia a následných miernych ranných mrazov zmenila v niektorých úsekoch na ľadovú plochu, a neraz musím aj zísť dole z biku, hlavne v závere stúpania na Kežmarské žľaby. Podobne je tomu aj v závere stúpania na Tatranské Matliare. Keď som šiel na Silvestra na Zelené pleso, naspäť po tme som šiel radšej naokolo po ceste cez Tatranskú Kotlinu a Spišskú Belú. Je to síce zhruba o 7 km dlhšie, no časovo pri tých podmienkach takmer aj rýchlejšie. Výjazd z klasickej „motanice" na podhorí si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Kedy sa to zmení

Kedy sa to zmení a konečne si opäť začnem užívať jazdu po snehu, netuším, no začína sa to zlepšovať a aj predpoveď vyzerá nádejne. 12. januára opäť skúšam smer Zelené pleso, no tentokrát ma za Kovaľčíkovou poľanou otáča množstvo nevyšliapaného snehu, a tak sa ďalej trápiť nejdem.


Od kamaráta na parkovisku sa dozvedám, že hore „nasypalo" okolo pol metra nového snehu. Super, len tak ďalej. Keď už nevyšlo Zelené, tak aspoň idem pozrieť podmienky na červenej cyklotrase do Tatranskej Kotliny.


Snehu minimum a občas aj na blato natrafím, našťastie sa jednalo o krátke úseky. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Sám som teda zvedavý, čo nám tohtoročná zima ešte prinesie. Vidíme sa v Tatrách.