Najdrahšie cyklo ponaučenia - pády, nehody, smola

Šetríme na biky, komponenty, príslušensto, no niekedy je ich život až príliš krátky. Smola, nešťastná náhoda a vysnívané kusy putujú na smetisko. Toto je sumár najkurióznejších „odpadkov“.

Počas desiatok rokov jazdenia sa prihodí všeličo. Medzi hromadou príhod sa nájdu úsmevné, bolestivé, no aj smutné udalosti. Dnes sa zameriam na smutné, ktoré mi utkveli v pamäti.

Smutné v zmysle veľkej materiálnej škody. Prejdem nielen bicykle a jeho časti, ale aj meracie zariadenia, keďže mne sa podarilo okrem komponentov „pochovať" už aj mobil v spojitosti s bikovaním a náramkové Garminy. Pár nebožtíkov bolo popísaných ako súčasť pádov v článku Opakujeme slovenčinu – dnes si preberieme pády. Začnem ale príslušenstvom, ktoré dopadlo asi najhoršie.

„Ajfon" ako klin

Raz cez letné prázdniny, keď som mal na rozdiel od manželky voľno, zobral som syna na pár dní k rodičom na východ. Cestou sme dali krátku jazdu po Silickej planine. Vonku asi 35 stupňov, „pripečené" mozgy, tak keď som nakladal po jazde biky na strechu a položil na ňu môj vyradený „ajfon", ktorým si synátor trackoval jazdu na Strave, nejako som naň zabudol. Zatváram kufor na „kombíku" a nejako nedolieha. Skúšam to ešte dvakrát, hľadám prekážky a po chvíli vidím klin medzi strechou a dverami kufra. Potvora „ajfon" sa na streche zošuchol na jej zadný okraj a vytvoril tak klin. Displej na „kašu", matičná doska tiež. Výsledok K.O. Ponaučenie by mohlo byť, že nad 30 stupňov nejazdi.

Presná trefa Garminov

MTB preteky na Devínskej Kobyle, rok možno 2014, vtedy ešte bez MTBčka, čo ma nezadržalo nezapretekať si na domácej pôde. Na crossovom biku. Bez techniky. Prvý rýchly zjazd, nevybratá zákruta, pád. Jediný kameň široko-ďaleko pritiahol náramkové Garminy, ktoré neodolali jeho tvrdosti a nechali si vyraziť dieru v strede displeja. Manželka mi potom chvíľu požičiavala svoje, kým mi prišli nové. Ďakujem.

Najdrahšie umytie biku

Našťastie existoval „majstro" v jednom servise...

Čerstvá príhoda asi spred mesiaca. Nejako ťažko sa mi jazdilo na gravelovom zimáku, príčinou čoho bolo asi kilo a pol mesiac akumulovaného blata. Keď som už konečne nezabudol zobrať dáke drobné na jazdu, na jej konci šup umyvárka na benzínke pod panelákom. Bike pekne hore kolesami, náročky používam len oplach, nech nevyumývam aj ložiská vysokým tlakom, no aj ten stačil na zhodenie biku rovno na prehadzovačku. Už pri driapaní sa hore k paneláku sa prejavil výsledok, nešlo poriadne radiť. Výsledok - zlomená pätka. Keďže mám obe ruky ľavé, servis s novou a ladením vyšiel 50 €... Samozrejme, že takto bike už umývať nebudem.

Zlomím aj hliník

Donedávna som nemal karbónový full, lebo som sa bál, že integritu materiálu na fulle môžu nabúrať kamene a drevo, ktorým bude zospodu neustále vystavovaný. Na predposlednom fulle som dokonca zdral poctivú gumenú ochranu. Že mám teraz nečakane a neplánovane karbón, je iná téma, snáď prežije. Ale naspäť k hliníku. Umývam si raz už dosť „vybrakovaného" prvého fulla a po zhodení blata sa mi niečo na zadnej stavbe nepozdáva. Pozerám lepšie a prasklina. Dokážem aj nemožné, unavím aj neúnavný materiál. Našťastie existoval „majstro" v jednom servise, ktorý zváral hliník, tak sa to fixlo zváračkou s kovovou výstužou.

Krátky proces šaltra

Vyššie spomínaný prvý full, keď bol ešte veľmi mladý, doslova ešte mesačné nemluvňa, tak sa na ňom vyvŕšil osud v podobe papeka na jednom traile. Bum, do zadného kolesa vyrobil klin, ktorý zastavila zadná stavba, no ešte predtým ten konár vylámal zopár špicov a požuval šalter. Domov cca 10 km pešo, behom a zjazd na voľnobeh. Cena tuším 120 € a týždeň bez fulla. Ešteže bol k dispozícii druhý stroj. Tomuto by sa dalo predísť v nižšej rýchlosti pri okamžitej reakcii, keď je počuť praskot. Ale nie, môj „kamikadze" štýl mi po prvom zvuku nahovoril, že veď železo zlomí drevo, nie naopak.

Na cesťáku sa nepadá

Ja viem, je to blbosť. Z bikovej komunity poznám viac ľudí padnutých na ceste, ako v teréne. Len mne to trvalo až 20 000 km, kým to prišlo. Na spoločnej jazde v trojici do mňa po nedorozumení, aktuálne jazdiac v strede, napálil so mnou idúci parťák. Pád, šúchanie asfaltu, ja dobitý, predné koleso na šrot a doma som objavil aj prasklinu na zadnej vzpere na karbónovom cesťáku. Našťastie, jediná „zliepareň" karbónu v BA mi to ochotne poriešila, najskôr dočasne, aby bolo na čom jazdiť, a potom aj dôkladne, bez stôp po praskline. Ďakujem!

Odtrhnutý prevodník

Na mojom predchádzajúcom zimáku – „zlopočasníku" Htčku, idem v jeden májový deň poloterénom v daždi na kopček nad BA – Biely Kríž, keď 150 m pod vrchom niečo zaškrípe a neviem točiť kľukami. Po rýchlej inšpekcii je detegovaný odtrhnutý menší prevodník z nitov od väčšieho. Našťastie je na „Bieláči" erárne náradie, vravím si. Tak pokračujem kúsok pešo a tým pádom je to asi aj podvod v počte 100 x BK v daný rok, keďže posledné metre boli po vlastných. Polhodinový pokus o kompletné vytrhnutie menšieho prevodníka, aby sa dalo krútiť aspoň na väčšom, je neúspešný, tak zjazdujem samospádom do Rače a z nej idem taxíkom cez pol BA domov... Vďaka pani bývajúcej pod kopcom za respirátor, vtedy v čase zúriacej korony, ktorý bol povinný v taxíku. Asi by som sa mal venovať pravidelnej kontrole bikov a nie chodiť s nimi do servisu, až keď je zle, prípadne len preventívne na generálky po zime a potom počas roka bez ohľadu na nájazd ani zavadenie o servis.

Prežila

Na záver o nesmrteľnosti jednej bundy. Pri spomínanom zlomení karbónu na cesťáku som po dopade na zem dal asi 10-metrový šmyk asfaltom na mojom boku, prekrytom asi mesiac starou Castelli bundou. Neuveriteľné, ale prežila. Bola síce čierna miesto žltej, no po opratí bez jediného šrámu. Aspoň niečo pri tom cca 500-eurovom účte za opravu/náhradu zničených komponentov.


Samozrejme, tento článok berte ako výzvu na diskusiu plnú vašich príbehov. Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti a ponaučenia, ktoré ste si zo svojich výjazdov priniesli.