Tip na výlet: Gravelom cez Poloniny - zabudnutá oáza pokoja

Dlho som hľadal odvahu prispieť do sekcie tip na výlet. Pre otca 3 detí je čas vzácnejší ako zlato a nájsť dohodu, aby som dostal priepustku na celý deň, je zložité ako atómová fyzika.

Ideálny čas sa naskytol, keď doma padlo rozhodnutie, že pôjdeme pozrieť starý rodičovský dom do Brezovca. Je využívaný ako chata, a tak o dobré zázemie bolo postarané. To, ako prebehla cesta z Chorvátskeho Grobu k ukrajinským hraniciam, je kapitola sama o sebe, najdôležitejšie však bolo, že SUP bol na streche a vedel som, že dostane svoju príležitosť.

Na úvod asi len to najdôležitejšie. To, že mám veľkú rodinu, je asi jasné, mám 42 rokov, takže čo lepšie si želať na 40-tku? Gravel! A tak padla voľba na Superior X Road v málo pozmenenej edícii, kde som celú GRX sadu (radenie, brzdy, prevodník, kazetu) vymenil za Ultegru. O zmenu sa postaral Tomi Hauser v Košiciach, špecialista na SUP-y. Odvtedy slúži na 100 % a bez zaváhania. Pri mojom ročnom nájazde okolo 3 700 km a so svojimi cca 102 kg mu dávam zabrať.

Ten najkrajší kút – Poloniny…

Poloniny som mal vo výhľade už dávnejšie, bol to kút Slovenska, kde som ešte nezavítal a recenzie boli priam úchvatné. Dopredu môžem povedať, že úplne súhlasím a tento kraj Slovenska je priam neskutočný.

Ranný štart z Brezovca bol ľahučký, do Uble to je 5 km dole kopcom, spoločnosť mi robili srnky a líšky popri ceste, tam som sa napojil na štátnu cestu 566, ktorá ma doviedla do Stakčína. Prvý pekný kostolík sa ukázal v Kalnej Roztoke.


Minimálnu premávku a jemne zvlnený profil už naznačil dnešný deň. Dôležitá informácia: Stakčín bol dlho jediným miestom, kde bola civilizácia a možnosť si nakúpiť a doplniť zásoby jedla a vody.

Ide sa do neznáma mimo civilizáciu

Odtiaľ už je pár km po ceste 588 vodná nádrž Starina a vytúžená cyklotrasa. Odbočujem doľava smer Starina, ale nedalo mi nezájsť do obce Jalová.

Ticho, prostredie, ale hlavne atmosféra ako nikde inde na Slovensku ma úplne fascinovali.

Okrem prekrásnej prírody ma lákali aj drevené kostolíky, ktoré sú takmer v každej dedine. A hneď ten prvý bol ako z rozprávky, okolie krásne pokosené, ideálne miesto na prestávku a pokochanie sa umením z minulosti. Potom už späť okolo Stariny. Musím uznať, že som nečakal kontrolovaný prejazd, nádrž je chránený vodný zdroj a patrične to miestna SBS-ka aj dáva najavo. Cyklotrasa je účelová komunikácia popri vode, je skrytá v lese, takže veľa výhľadov nebolo. Ten asi jediný sa naskytol na konci pri Stružnici.


Trasa vedie miernym stúpaním po šotolinovej, sem-tam asfaltovej, ceste v podstate krajinou nikoho. Ide o vysídlené oblasti, kde sa už zachovali len ruiny pôvodných dedín. Je fascinujúce to celé čítať na informačných tabuliach, ktoré sú popri ceste pekne označené a udržiavané.

Ruské...

Prvý náznak civilizácie je až v osade Ruské. Nachádza sa tu pár domkov pre chatárov a jedna studňa v strede. Kilometre nabiehali a doplniť aspoň vodu bolo na mieste. Nad kvalitou (bola super) sa ale nie je čas zamýšľať, iná možnosť nie je. Keďže ma čakal výšľap do sedla Záhony, cesta sa zmenila už na úplnú lesnú šotolinu. Rožok, 2 gély a „magnezko“ mali zaručiť, že hore to pôjde ako na lanovke. Popravde, okrem neskutočných scenérii dubových lesov a naozaj dobrej cesty som nič nevnímal.

Za tento čas som nestretol ani živej duše, až tesne pod vrcholom jedného bikera. Ticho, prostredie, ale hlavne atmosféra ako nikde inde na Slovensku ma úplne fascinovali. Nikde som nezažil taký pokoj, ale najmä odlišnosť celej fauny a flóry lesa a lúk.

Späť v civilizácii, malé pokojné dedinky

Zjazd do Topole mi dával nádej na krčmu, ale miestni chlapi ma rýchlo uviedli do reality, že najbližšia civilizácia je až v Uliči. Opäť zastávka pri krásnom drevenom kostole. Rýchla kontrola biku, povinná fotka a ide sa ďalej. Za obcou sa napájam na známu cestu č. 588, kde je minimálna premávka, s vetrom v chrbte si to dávam do Uliča.


Vidina reštaurácie a zaslúženej odmeny je silná. Ulič, hranica s Ukrajinou… nič nenaznačuje napätie prítomné o pár kilometrov ďalej. Posledným kopcom dňa je stará cesta medzi Uličom a Ubľou. Plány boli, že to bude plná asfaltka, ale príroda si povedala svoje a ani sila totalitného režimu to nezmenila. Cesta sa po čase výstavby začala tak masívne zosúvať, že nemalo cenu pokračovať s výstavbou. A tak prvých pár km je široká diaľnica ako na Kráľovku.

12 % - záver, ako sa patrí

A za nenápadnou zákrutou je šotolina ako rally Grécko.


Na vrchol pod Kremiancom vedie už len lesná cesta, vhodná maximálne tak pre SUV a gravely s 40-milimetrovými pláštami. Stretávam talianskych policajtov na ich aute. Úprimne neviem kto bol viac prekvapený pri tomto stretku. O pár minút stretávam aj našich na peknej Toyote Land Cruiser. Vymeníme si pohľady a ide sa ďalej.

Cesta pôvodne vedie do Ruskej Volovej a odtiaľ do Uble, ale ja si to skrátim zvážnicou priamo do Brezovca, to je už terén pre MTB-čko, ale SUP „zožerie” všetko. Posledné kilometre je opäť luxusná asfaltka, fondy z EÚ to potiahli cca 4 km do doliny, keď sa už ťaží, tak nech sa zváža po nových cestách.

Parametre trasy

• Vzdialenosť: 76 km
• Celkové prevýšenie: 1 033 m
• Určenie: gravel alebo crossový bicykel
• Povrch: asfalt, betónová cesta, šotolina tvorí cca 20 %, trasa nie je vhodná pre cyklovozík
• Odkaz na výjazd
• Odkaz na GPX súbor