Reportáž: Bachureňská Winter MTB Sedmička - štart sezóny ako sa patrí

V sobotu 18. februára sa konal nultý ročník týchto zimných pretekov v obci Uzovské Pekľany, kúsok od Sabinova v pohorí Bachureň. Bike a zima sú pre mňa ideálne spojenie, a tak som nemohol chýbať.

Keď mi koncom januára kamarát Stano zo Sabinova poslal plagát o pretekoch Bachureňská Sedmička, ani som nerozmýšľal, že by som sa nezúčastnil a hneď mu píšem: „Samozrejme, že prídem.“ Veď ja si zimu bez biku ani neviem predstaviť.

Zimné preteky

Zimných bikových pretekov na Slovensku nie je veľa. Jedinou stálou akciou je Stupava Winter MTB and RUN, no na ňu nechodím. Je to pre mňa príliš ďaleko a bez ubytovania by to bolo dosť nadlho. Navyše, skôr sa tam preteká na blate ako na snehu, česť výnimkám. V januári 2020 som bol skúsiť Cyklonárez na Liptove, pár ročníkov teraz prerušila korona. No dúfam, že v januári 2024 sa tam stretneme.


No a aby som nezabudol aj na môj obľúbený východ, tak v obci Raslavice sa vždy vo februári konali preteky Čergovská stopa. Cieľ bol na chate Čergov. Úvod bol síce asfaltový, no z Hertníka nás vždy čakalo zasnežené stúpanie na horskú chatu. Len posledný ročník bol už taký „nemastný-neslaný“ a išlo skôr o naháňačku po asfaltkách medzi obcami. Táto zmena mala dosť negatívny vplyv aj na počet účastníkov. Na klasickú Čergovskú stopu nás chodilo cca 250. Pokles z 253 účastníkov v roku 2018 na 57 v roku 2020 hovorí za všetko. No poďme späť k nultému ročníku Bachureňskej Sedmičky...

Podmienky si nevyberieš

Táto zima je zvláštna, úvod roka sa ani v Tatrách na zimu nepodobal. No koncom januára sa zima konečne vrátila a ja som si začal užívať výjazdy. No a vo februári prišla poriadna zima, jeden týždeň sa jazdiť dalo, druhý týždeň zasa snežilo každý deň a v kombinácii s vetrom sme pod Tatrami mali zrazu toľko snehu, že nejedna obec bola odrezaná od sveta.

Dni do pretekov sa blížili. Kamarát Stano zo Sabinova ma vždy prostredníctvom fotiek informoval, ako to tam vyzerá a necelé 2 týždne pred pretekmi to vyzeralo parádne. Sneh bol dokonca ešte aj na ceste do Renčišova a v lese sa nachádzala dokonale utlačená vrstva snehu. Ak to takto vydrží, tak to bude paráda. No pár dní pred podujatím sa začína otepľovať a deň pred pretekmi to všetko „zaklincuje“ dážď. Pred bytovkou mám doslova klzisko, no dúfam, že tam ma ráno žiaden ľad čakať nebude a bude z toho možno tak mokrá kaša.

Cesta zbehla, trochu sa rozjazdiť a hurá na štart

Ráno u nás riadne fučalo, no našťastie neprší. S Dodym sme boli dohodnutí na pol desiatu v meste pred jeho cyklo predajňou. Naložíme biky a môžeme vyraziť. Do Uzovských Peklian neďaleko Sabinova to máme necelú hodinku. Auto nechávame na ulici pri rodinných domoch, no dalo sa zaparkovať aj na neďalekom malom parkovisku pri obecnom úrade, kde sme sa prezentovali. K dispozícii sme mali aj šatňu v susednej materskej škôlke. Potešilo, lepšie ako sa prezliekať v aute na ulici, aj keď bolo pomerne teplo. Pozerám na Matúša: „Ty ideš v kraťasoch?“ Hovorí mi: „Hej, no a? Však to len 7 km do kopca a hore še oblečem.”

Ambície sú, no viem, že musím makať od začiatku, ak chcem uspieť.

Ja ostávam v klasickom zimnom oblečení. V priebehu týždňa mi prišla nová zimná bunda Isadore Deep Winter, tak ju aspoň otestujem. Do auta na vyvezenie vecí dám len vrchné kraťasy a náhradnú spodnú vrstvu. Po prezlečení sa trochu pomotám po areáli, ešte stíhame pozrieť časť z detských pretekov. K dispozícii mali okruh, na ktorom jazdili kolá podľa vekových kategórií.


Idem sa ešte trochu rozjazdiť do susednej obce Renčišov. Opačným smerom na Jarovnice radšej nie. Pridá sa ku mne aj jeden domáci biker, s ktorým sme sa zatiaľ poznali len z fóra a cestou prehodíme kus reči. Pre istotu to radšej skôr otáčam, nech s rezervou stíham štart.

5, 4... a ideme na to

Dupem do pedálov a snažím sa nevyjsť z dobrej stopy, zaváhanie by ma určite pripravilo o vedúcu pozíciu.

Čaká nás 7,5 km dlhá trať s prevýšením 350 m, prvá polovica je miernejšia a vedie do susedného Renčišova, odtiaľ nás potom čaká 3 km stúpanie do strediska SKI Buče. Účasť je pomerne slabá, zišlo sa nás približne tridsať. Ambície sú, no viem, že musím makať od začiatku, ak chcem uspieť. Predieram sa dopredu. Otočím sa dozadu: „Kto ide ťahať?“ „Veď ty, nie? ”, podpichne ma kamarát Mišo Čverha.

A tak aj bolo, hneď po odštartovaní sa dostávam na čelo „vláčika“ a začínam ťahať. Idem proti vetru, čo mi dá dosť zabrať. Na hodinkách si nastavím, ako som už zvyknutý, aby som videl tepy, vzdialenosť, a to najhlavnejšie, watty.


Tie sa snažím držať tak, aby to pod 300 nešlo.


Približne po kilometri ma prestrieda Mišo, potom ma opäť pustí dopredu. Aj Matúš Hájnik pomôže v ťahaní a takto sa postupne striedame do Renčišova. V jednej stojke nás príde povzbudiť kamarát Jozef, jeho oranžový bike spoznávame už z diaľky. Držím sa vpredu, v okolí miestneho parkoviska je dosť nepríjemný úsek.

Po celej ceste je mokrý sneh a voda. Snažím sa nespomaliť a radšej ešte trochu pridám. Spolieham sa na plášte, na asfalte som v ťahaní mal čo robiť, Matúš mal oproti mne doslova „slicky“. Od vody schytávam slušnú spŕšku, plášte si celkom hravo poradili, len v závere musím trochu viac pritlačiť, aby som sa vyhrabal. Začína cca 3-kilometrové stúpanie do strediska SKI Buče.


V strede je mokrý sneh, na krajoch koľaje od auta, v ktorých sa treba držať. Snažím sa nespomaľovať v tempe, stále som vpredu. Občas pozriem na hodinky, tepy samozrejme pod 180 už ani nepôjdu, dokým nezastavím v cieli. Skôr sa približujú k hranici 190. Dupem do pedálov a snažím sa nevyjsť z dobrej stopy, zaváhanie by ma určite pripravilo o vedúcu pozíciu. Watty sa mi tiež darí pekne držať, občas otočím hlavu - ten náskok, čo mám, by som mohol udržať do cieľa, hovorím si. Potrápia najmä zákruty, kde je viac tej mokrej kaše a má to tu okolo 20 %. Hlavne nepoľaviť tempo a rovnomerne zaberať. Turisti pekne povzbudzujú, posledná zákruta a záverečná stojka.


Už si len vychutnám dojazd do cieľa, ktorým prechádzam s časom 22:52 s priemerným výkonom 291 wattov a tepom 178. Stojím vedľa biku a pomaly to rozdýchavam. Medzitým príde aj Mišo a hneď za ním Matúš. Dáme si spoločnú fotku, najrýchlejší traja.


V cieli sme mali pripravený čaj na občerstvenie a zohriatie, no po výkone mi bolo až horúco. Matúšovi hovorím, že mu tie kraťasy normálne závidím. Ale to len hore na slnku.

Návrat dole, vyhodnotenie a domov

Ešte tu trochu pobudnem, oblečiem si nepremokavé kraťasy na zjazd a môže sa ísť dole. Pôvodne malo byť občerstvenie aj vyhodnotenie tu, no nakoniec je dole v Uzovských Pekľanoch. V zjazde idem spolu s kamarátmi Sabinovčanmi a občas niečo „cvaknem“, nech mám nejaké zábery z trate.


Po príchode do dediny sa ideme občerstviť.


K dispozícii je buď pečená klobása alebo guláš. Dokonca si môžeme vybrať, či chceme pikantný, alebo klasický. Ja si dávam pikantný. Asi okolo druhej poobede sa začali vyhlasovať výsledky. Detské preteky sa vyhodnotili ešte pred pretekmi. Najprv bol odmenený najrýchlejší čas u žien, ktorý dosiahla Molčányiová Lenka z Košíc s časom 39:35. Medzi mužmi bol vyhlásený najrýchlejší čas do 49 a nad 49 rokov.


Do 49 som to bol ja s časom 22:52 a nad 49 rokov Vladimír Kakalejčík s časom 26:11. Odniesli sme si medailu a pohár od starostu obce Uzovské Pekľany. K Lenke sa ešte trochu vrátim, ten čas by o nejaké 3 - 4 minúty mala lepší, ak by stihla oficiálny štart. Ten súvisí s jednou úsmevnou príhodou, teda lepšie povedané s jej 2,5-mesačným juniorom. Malý si proste pár minút pred štartom povedal, že chce papať a tak si Lenka pokojne v aute kojila, keď zrazu zbadala, ako bikeri už uháňajú cez dedinu. Ani si neviem predstaviť ten zhon. Aj takéto môže byť spojenie materstva s cyklistikou, malý bude určite cyklista po mamine.

Následne sa prešlo k vyhodnoteniu klasických vekových kategórií, kde boli najrýchlejší traja odmenení peknou medailou vytvorenou z prevodníka a reťaze. V taštičke sme si ešte našli kozmetiku. Bohužiaľ, nie na bike. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Naložíme biky a môžeme ísť smer Kežmarok, obaja spokojní s úspešnými pretekmi, keďže aj Dody obsadil prvé miesto vo svojej kategórii.

A ako to vyzeralo na trati, si môžete pozrieť na tomto videu od kamaráta Stana:

Pár slov na záver

Preteky v zime sú úplne iné ako tie v hlavnej sezóne. Hlavne, čo sa týka meniacich sa podmienok. Áno, aj v lete sa trať vplyvom počasia vie rýchlo meniť, no ak by po daždi začalo opäť mrznúť, tak asi z Renčišova tlačíme až na SKI Buče a dole potom tiež. Dokonalé zimné podmienky sa vplyvom oteplenia zmenili na jazdu v roztopených koľajach a čľapkanici.

Ale tak ako v lete, ani v zime si počasie na preteky nevyberieme, niekomu to sadlo viac, niekomu menej. Mne by sa napr. oveľa lepšie išlo, ak by to bolo po súvislej snehovej vrstve. Dúfam, že táto akcia nezostane len pri nultom ročníku a vidíme sa aj o rok a s vyššou účasťou a snáď lepšími zimnými podmienkami. Viem si toto podujatie predstaviť dlhodobo v kalendári zimných cyklistických pretekov.

Zdroj fotografií: Maroš Glevaňák, Stanislav Greš, OZ sompresovcan