Šesť bratislavských trailov aj pre začiatočníkov

Bratislavský lesopark, to nie je len Slalomka, TBK3, Baník či Rohatka. Na svoje si tu prídu aj začiatočníci.

Či už vás do Bratislavy privedie práca, škola, rodina, auto, alebo nejaká náhoda, treba povedať, že možnosti jazdenia v Karpatoch sú naozaj bohaté. A to je dobre. Akonáhle mi doma pristál nový SUP, ktorý som spomínal vo svojom poslednom technickom článku, hneď som vedel, že to pri zdvihoch 110/100 mm nezostane len pri „nudnej“ šotoline, ale kolesá ma zavedú aj na úzke single. Keďže však na všetko treba ísť postupne, začal som najskôr po niekoľkomesačnej absencii jazdenia „v hore“ brúsiť po jednoduchších trailoch. Veď k radosti stačí málo.

Päťbojársky trail – adios, stojky

• Lokalita: Pod Chlmcom
• Dĺžka: 2,3 km
• Prevýšenie: 65 m
• Obojsmerný: áno
• Link na segment (protismer)
• Link na Trailforks (protismer)

Päťbojársky trail je pravdepodobne najľahší z tu spísaných trailov, čo sa týka techniky. Vedie od rázcestia Pod Chlmcom po rázcestie Tri Duby, prípadne naopak. Ja ho zvyknem jazdiť práve v tomto smere, keďže všetky výjazdy smerujem od Vinohradov a väčšinou sa chcem vyhnúť tým dvom-trom strmým stojkám, ktoré ležia na Štefánikovej cyklomagistrále.

Kto tu nedral plášte, ako keby nežil.

Tým, že traverzuje kopec a kopíruje terén, sú tu prevýšenia minimálne. Pozor treba dávať skôr v ostrejších zákrutách, kde-tu sa pridajú nejaké väčšie skaly. Tých je tu však minimum, preto sa to dá na väčšine úsekov pustiť bez bŕzd. Skoky žiadne, klopenky žiadne. Tú širokú vyjazdenú zákrutu za klopku nepovažujem. Po viac ako dvoch kilometroch vás chodníček „vypľuje“ neďaleko rázcestia Tri Duby a pokračovať sa dá buď po Štefánikovej cyklomagistrále priamo cez vrch Bratislavský Drieňovec, alebo sa dá ísť skratkou okolo malej rozhľadne.

TBK1 – bratislavská „klasika“

• Lokalita: Biely kríž
• Dĺžka: 0,8 km
• Prevýšenie: 9 m
• Obojsmerný: nie
• Link na segment
• Link na Trailforks

V jednej z Dobšinského povestí sa vraj píše o bratislavskom cyklistovi, ktorý nikdy neskúsil TBK1, no podľa mňa je to bohapustá lož, keďže Biely kríž je snáď cyklisticky najnavštevovanejšie miesto v Bratislave a „té-bé-káčko“ je odtiaľto, čo by kameňom dohodil. Kto tu nedral plášte, ako keby nežil. Aj v mojom prípade to bol ešte kedysi pred rokom úplne prvý kontakt s niečím, čo sa volá trail, vtedy ešte na HT bez teleskopky a s veľmi biedne fungujúcou vidlicou. V tejto dobe sa situácia už otočila a tento singletrack som si užil omnoho viac. K trailu treba odbočiť z asfaltky, prípadne sa priviesť od druhej asfaltky, vedúcej od Sparísk. Úvod si nepomýlite – je tam veľká tabuľa s mapou niekoľkých trailov v okolí.


Na začiatku je niekoľko klopeniek teraz už vo veľmi dobrom stave, kedysi dávno ma hneď prvá z nich vždy vyviezla, i keď to bolo asi skôr mojou mizernou technikou. Nasleduje krátky výšľap a potom už je to len kombinácia klopeniek, niekoľkých skokov a „cik-cakovania“ pomedzi stromy. V začiatkoch si určite treba ustrážiť rýchlosť, keďže niektoré vlnky vedia urýchlene a bez upozornenia poslať bike do vzduchu. Tento singletrack je krátky, no dá sa točiť do zbláznenia, keďže paralelne s ním vedie asfaltka smerom na Biely kríž. Ak by niekomu vybilo baterky (pokojne aj doslova), všetkými spôsobmi ich môže dobiť práve na neďalekom Bielom kríži. Kto by si chcel prezrieť aj samotný trail, Tomáš Martinák o ňom točil aj video.

Svätý vrch – svätý pokoj

• Lokalita: Biely kríž
• Dĺžka: 1 km (Svätý vrch 4) + 4 km (Svätý vrch 3 – 1)
• Prevýšenie: 1 m (Svätý vrch 4) + 71 m (Svätý vrch 3 – 1)
• Obojsmerný: áno
• Link na segment
• Link na Trailforks: Svätý vrch 4 a Svätý vrch 3 – 1

Ak chcete mať pri spoznávaní trailov pokoj, ponúka sa napríklad trail Svätý vrch, ja osobne som tu nestretol nikoho. Je rozdelený na dve časti. Svätý vrch 4 vedie od Bieleho kríža k Jajcajovmu krížu. Ide o stúpavý, no príjemný a prírodný chodníček. Najľahší prístup tu je okolo Chaty Klinec po modrom TZCH a za strmým padáčikom cez potok sa stačí držať vľavo.

Pod kolesami páperie, radosť jazdiť.

Nachádza sa na ňom niekoľko menších korenistých prejazdov, no pekné a upravené klopky by ste tu hľadali márne – iba ak sa niečo vyjazdí. Celý čas ma sprevádzali skôr odklopené zákruty. Trail už po pár desiatkach metrov pretína modrú cykloznačku, samotné miesto je dobre viditeľné, keďže je to široká lesná cesta a treba tu zvýšiť pozornosť. Záver trailu vedie krížom cez lúku popod elektrické vedenie k spomínanému Jajcajovmu krížu. Niekoľko metrov po „šotke“ a máme tu druhú časť, Svätý vrch 3 – 1. V tomto prípade nás čaká úzky singletrack aj so stúpavými pasážami.


Samotný začiatok je dobre viditeľný, v úvode sa stavia do cesty niekoľko skokov, ktoré sa však dajú v pohode obísť. Okrem toho tu treba prišliapnuť do pedálov (minimálne ja som musel ). Po niekoľkých zákrutách a úzkych prejazdoch nasleduje tiahlejšia ľavotočivá zákruta a náhly zjazd k brodu cez potok. Dá sa prejsť, no na opačnej strane potoka je poriadne strmá stojka, takže zosadnutiu sa vyhne asi málokto.


Odtiaľto trail prevažne stúpa a zrazu hneď vidno, že už som na Záhorí, keďže sa ocitám v borovicovom lese a chodníček je pokrytý ihličím. Pod kolesami páperie, radosť jazdiť. Finálna časť trailu je ako na hojdačke - nastúpam, zjazdím, nastúpam, zjazdím... akonáhle sa mi však otvára výhľad na Borinku a hrad Pajštún, viem, že som na konci.

Vydrický trail (3 Jamy) – technika i zábava

• Lokalita: U Slivu, údolie Vydrice
• Dĺžka: 2 km
• Prevýšenie: 72 m
• Obojsmerný: áno
• Link na segment (úsek)
• Link na Trailforks: prvá časť (protismer) a druhá časť

Či už tento trail pomenujeme na základe servera mapy.cz ako Vydrický, alebo podľa Trailforks ako 3 Jamy, jedno je isté – kým dole na ceste sa ešte väčšinou drží blato, tento chodníček je už možno zjazdný a predstavuje výbornú alternatívu. Ide o singletrack s korenistými pasážami a niekoľkými prekážkami. Je zjazdný obojsmerne, ja ho zvyknem jazdiť od rázcestia U Slivu.


Odtiaľto sa naň nastupuje cez lávku do strmej stojky, šikovnejší vyšliapu, menej šikovní potlačia. Od smerovníka trail viac-menej traverzuje kopec, kde-tu sa pridá zopár korienkov. Takže žiadna hrôza, šírka tak akurát a dá sa tu prišliapnuť. Väčšia zábava, čo do techniky, stúpania aj zábavy sa začína až v polovici.


Tu sa nachádza trochu dlhšia korenistá pasáž, kde sa dá trošku potrénovať technika výšľapu, za ňou už sa do kopca ide konštantnejšie. Na vrchole je niekoľko vlniek, no všetko sa dá pohodlne skopírovať. Odtiaľto sa už smeruje do záveru s niekoľkými zábavnými klopkami a chodníček vás „vypľuje“ v údolí Vydrice na cestu (tiež sa oplatí zvýšiť pozornosť). Výhodou je, že priamo „cez cestu“ začína Cerová dráha.

Cerová dráha – najdlhší singletrack v Karpatoch

• Lokalita: údolie Vydrice, Železná studnička
• Dĺžka: 10,9 km
• Prevýšenie: 231 m
• Obojsmerný: áno
• Link na segment
• Link na Trailforks

Cerová dráha je priam karpatskou legendou, keďže dlhší „singláč“ v Karpatoch nenájdete. Ponúka širokú paletu povrchov a nudiť sa tu rozhodne nebudete. Aj o tomto traile točil Tomáš video, išiel smerom od Železnej studničky, takže ja som to vzal v opačnom smere. Začínam teda v údolí Vydrice, pričom ma čaká úvodný úsek na Malý Slavín.

Z tohto miesta dýcha neuveriteľný pokoj...

Ten sa dá aj pokojne vynechať, keďže sa tu dohromady nič zaujímavé nedeje a treba takmer sústavne šliapať. Okrem toho som mal pri prejazde pocit, že táto časť ani nie je natoľko využívaná, keďže som ju našiel rozrytú od divých sviniek. Začiatok trailu na Malom Slavíne jednoznačne trafíte, keďže je veľmi prehľadne označený.


V tomto smere je úvod takmer výlučne do kopca a ja míňam množstvo klopeniek. Smutek. Po vystúpaní na hrebeň je chodníček striedavo stúpavo-klesavý. Trápenie do kopca končí v ostrom „switchback-u“. Tu začína dlhšie klesanie, ktoré vedie najmä po koreňoch. Teleskopku tu určite oceníte.


Klesanie končí až pri brode cez potok. Z tohto miesta dýcha neuveriteľný pokoj, viem si predstaviť, že v rámci voľného času by som sem chodil relaxovať. Príjemné prostredie je vynahradené nie až tak príjemnými serpentínami nahor k hradskej, toto je najväčšie stúpanie na traile.


Odtiaľto už nasleduje dlhšia, veľmi jemne klesajúca pasáž, ktorá ma paradoxne so zábavnými zákrutami bavila najviac. Aj tu sa nachádza niekoľko skokov a lavíc, no ako už tomu v prípade zelených singletrackov býva, dajú sa pekne obísť či skopírovať, ak teda nie ste vyznávačmi „leteckých" dní.


Finálny úsek od asfaltky k záveru trailu je skôr stúpavý, traverzuje kopec, no nájde sa tu niekoľko „záludnejších“ miest, kde som išiel prudko na brzdy. I tak sa tu ale dá ísť o poznanie rýchlejšie, než v predchádzajúcich častiach. Záver tohto singletracku spoznáte veľmi jednoducho – spája sa s Drieňovskou hrebeňovkou na rázcestí Pod Hrubým Drieňovcom a takto klesá až k Železnej studničke.

Krasňanský trail – pre každého niečo

• Lokalita: U Slivu
• Dĺžka: 6,5 km
• Prevýšenie: 171 m
• Obojsmerný: limitovane
• Link na segment
• Link na Trailforks: vrchná časť a spodná časť (protismer)

Zoznam singletrackov uzatvárame mojím suverénne najobľúbenejším trailom v Bratislave (zatiaľ). Ponúka pestrý mix jazdenia – od výšľapov cez klopky, úzky singel, úsek s prekážkami až po „hojdačkovú“ časť. O tom, že je naozaj vhodný aj pre začiatočníkov, svedčí fakt, že som pri jednej z jázd na vrchole stretol otca s dvoma deťmi – lepšiu reklamu som si ani nemohol priať. Pozdravujem a teším sa, že decká odmalička vedie k prekonávaniu vlastných limitov. Späť k trailu. Najlepšie je rozdeliť ho na tri časti.


Začiatok chodníčka je identický s Vydrickým (cez lávku), pričom od smerovníka krátko klesá, no nedajte sa „oblbnúť“, po pár metroch začína jedno z mála stúpaní. Hneď v úvode čaká nástraha v podobe ostrého „switchback-u“, ďalej už je stúpanie bez komplikácií. Na vrchole kopca je nielen veľmi pekne, ale hlavne nasleduje zjazd s niekoľkými klopenkami či skokmi, ktoré sa, prekvapivo, dajú obísť.

Cez mostík sa dostávame k ceste a končí sa prvá časť trailu. Druhá časť začína výšľapom, ktorý je však podstatne kratší, než ten v prvej časti a kľukatí sa pomedzi mladé kríčky. Tu treba „vychytať“ podmienky – zažil som situáciu, keď bola posledná časť krásne zjazdná a hore som sa zabáral do blata. Táto úzka pasáž končí na širšej ceste, ktorá rýchlym zjazdom dovedie do blízkosti asfaltky pri horárni Pekná cesta, no treba sa držať stále vpravo. Prichádza totiž najzábavnejšia, flow-trailová pasáž s množstvom vysokých klopeniek a niekoľkými dvojkami či lavicami. Tu končí aj druhá časť trailu.


Prichádzame do tretej časti, jedinej, ktorá je zjazdná obojsmerne a vedie od Peknej cesty k rázcestiu Pod Chlmcom. Po celý čas je to úzky singletrack s niekoľkými brodmi, striedajúci stúpania i klesania. Na niekoľkých miestach sa dá pekne „pošibať koníky“ a nabrať rýchlosť.


Keďže som pocitovo skôr maratónsky typ, osobne traily beriem takým „imromanovským“ štýlom – smerom nahor si „zabúšim“ do kopca a dole sa spustím po singli. Okrem toho tieto zelené singletracky vnímam ako dobrú školu techniky predtým, než sa odhodlám na niečo náročnejšie a celkovo dokážu zlepšiť istotu v teréne. Ak sa do nich pustíte prvýkrát, poriadne si to užite a nezabúdajte, že najlepší trail je ten, ktorý dokončíte v jednom kuse a s funkčným bicyklom. Ak máte tipy na ďalšie zaujímavé singletracky pri našom hlavnom meste, pokojne sa podeľte v komentároch.