Plášte XC vs. enduro - porovnanie v stúpaní a pocity v zjazde

Skúsil som porovnať, koľko času v stúpaní vezmú agresívne plášte a či to stojí za tú istotu pri zjazde. Prípadne existuje nejaké ideálne riešenie?

„A komu tím prospějete“. To sa môžete spýtať pri pohľade na to, čo ideme vlastne porovnávať. Predsa len „enduristi“ čas do kopca neriešia a pravoverní „xc-čkári“ zase nedajú na svoj stroj ťažké plášte. Ale podľa mňa to svoj význam má, najmä ak sa pozriete na vývoj moderných XC bicyklov. Tie v podstate začínajú pripomínať nizkozdvihové trailbiky a ak máte bicykel nielen na „dupanie" kopcov, ale radi sa posúvate aj v technike, prípadne si chcete užiť viac zábavy, môže všetko dať väčší zmysel.

Plášte totiž stále spravia najväčší rozdiel v jazdných vlastnostiach bicykla, pričom moderné XC stroje sú prispôsobené aj na rozmer 2,4 palca, prípadne trochu viac, čo otvára zaujímavé alternatívy. Takže možnosť nahodiť poriadne plášte tu je, ale človek si potom povie...a nebude ma to cestou hore príliš brzdiť? Kto by sa s tým „ťahal", radšej nech to letí a cestou dole to nejako pôjde. Ale koľko ten rozdiel môže byť a nie je to skôr v hlave? Koľko „stojí“ výrazne lepší grip a bezpečnosť pri ceste nadol? A čo osvedčená kombinácia, vpredu niečo agresívne a vzadu niečo rýchle?

Teraz sa možno pýtate, prečo som neporovnával plášte v rovnakej kategórii. No pretože som nevedel, koľko ten rozdiel môže byť, takže som sa zameral skôr na krajné riešenie a všetko ostatné už bude niekde medzi. To sa týka ako času, tak aj pocitov v zjazde. Ale plášte, ktoré som vybral, teda Maxxis Aspen 2,4 ako aj Maxxis Dissector 2,4 , majú pár spoločných znakov.


Šírku ste si už zrejme všimli, pričom tento Aspen vznikol ako reakcia na požiadavky moderného XC a stal sa obľúbencom aj Nina Schurtera – na väčšine pretekov ho môžete vidieť, aj keď samozrejme v trochu inej verzii s oveľa vyšším TPI, ktorá pre „smrteľníkov" nie je dostupná. Za modelom Dissector zase stojí Troy Brosnan, zjazdár, a cieľom bolo vytvoriť rýchly enduro plášť. Rozdiel v hmotnosti je cca 210 g , pričom záleží od kusa.


Čo ale umožnilo podobné meranie uskutočniť, je rovnaký set kolies FFWD Outlow AM, ktoré používam už dlhú dobu. Sú pre mňa stále dôkazom, čo znesie karbón a verím, že FFWD sa k MTB kolesám čoskoro vráti. Každopádne zvážil som aj jednotlivé kolesá ako celok, kde sú samozrejme odchýlky spôsobené napr. inou kazetou. Plášte boli nasadené ako bezdušové s tmelom, bez insertu. Opäť zdôrazňujem, že výsledky sa vzťahujú na tento modelový príklad, takže hrať to na dokonalosť nemá v premenlivých podmienkach taký zmysel.

Cieľom bolo zistiť nejaké relevantné dáta smerom nahor vďaka wattmetru, ale chcel som doplniť aj pocity smerom z kopca na traile. Hovorím pocity, pretože ak chcete niečo zmerať cestou nadol, musíte ísť podľa mňa svoj limit. A na ten sa ešte necítim takto skraja sezóny, bol som sám a navyše všetko nečakane spestril sneh, resp. blato. No skúsil som a pocity doplnil aj o nejaké dáta. Všetko nájdete spracované aj s „omáčkami“ vo videu nižšie. Koho zaujímajú len výsledky, nájde ich v pokračovaní článku pod ním.


Stúpanie – čo ukázalo meranie?

Tak poďme sa pozrieť, čo som zistil ale ešte predtým objasním „testovací“ protokol. Tým hlavným bolo stúpanie po asfalte s množstvom štrku vrátane pár miest so snehom, ktorý bol ale pekne udjazdený. Ten sa striedal s vodou, ale aj s úplným suchom. Ráno bolo v Žiline -6 °C...hotová jar u nás. Parametre stúpania – dĺžka 3,9 km, prevýšenie cca 260 m a priemerný sklon 6,6 %.


Pôvodne som chcel ísť 3 kolá, ale potom som pridal na úvod ešte jedno. Predsa len často chodím do hôr tak, že doma plášte viac prifúknem a pred terénom tlak znížim, tak prečo to nespraviť aj teraz. V ďalších kolách som už volil tlak na hodnote 1,1 BAR vpredu a 1,2 BAR vzadu vzhľadom na podmienky v zjazde, nech tam nemusím zakaždým „šaškovať" a upúšťať. Všetko najlepšie pochopíte, ak pozriete do tabuľky nižšie, kde nájdete všetky podstatné údaje.


Čo ma teší, že sa mi opäť podarilo trafiť priemerné watty v podstate presne, až na to úvodné kolo, kde mi jeden ušiel. Prekvapilo ma hneď porovnanie 1. a 2. kola, teda plášte Dissector ale s odlišným tlakom. Predsa len som mal pocit, že na 2 BAR to fičí oveľa lepšie, ale vo výsledku len cca 18 sekúnd. Každopádne pri dlhšom presune po asfalte je stále lepšie mať plášte z domu tvrdšie – upustiť sa dá predsa vždy. K tlaku sa určite ešte vrátim v nejakom inom porovnaní a v kombinácii rôznych povrchov. V rámci súboja setov bol rozdiel cca 1 minútu a 54 sekúnd, takže môžem povedať, že XC plášte boli o 11 % rýchlejšie ako enduro v daných podmienkach a pri rovnakom tlaku. Veľa alebo málo?

Nuž, záleží od uhla pohľadu...čím dlhší výjazd, tým sa rozdiel prehlbuje ale ide aj o pocit. Jednoducho máte pocit, že to hore letí, čo nie je na zahodenie. Ale zase nie taký rozdiel, ktorý by vás musel trápiť, ak idete za istotou a zábavou v zjazde. Ale najviac ma prekvapilo porovnanie 3. a 4. kola, teda „čistokrvný" set Aspenov proti mixu Dissector vpredu a Aspen vzadu. Tam bol rozdiel len 13 sekúnd, čo samozrejme dáva aj celkom zmysel – väčšina hmotnosti je pri stúpaní na zadnom kolese, takže výsledný rozdiel je spôsobený najmä rozdielom hmotnosti predného plášťa, čo je nejakých 210 g. Výsledok by bol podľa mňa väčší, keby sa ide rovinatejší profil a pri vyššej rýchlosti. Každopádne osvedčená kombinácia agresívneho vzoru vpredu a rýchleho vzadu vás nepripraví takmer o nijaký čas, pričom všetko dáva ešte väčší zmysel, keď sa pustíte dole kopcom...


Pocity v zjazde

Aby som netáral len tak do vetra, zmeral som si aj zjazdovú časť trailu Ozembuch. Inak práve na ňom sme robili aj náš battle XC vs. enduro s Denisom Kohútom, koho by zaujímalo viac v rámci porovnania odlišných štýlov jazdy. Časy v tabuľke nižšie sú z jeho zjazdovej sekcie (tvorí segment na Strave), kedy sa trail po kamenistom výšvihu preklopi a ide sa už strmo nadol. Aj keď som nešiel žiadny limit, snažil som sa ísť tak nejak v rámci pocitu 100 % bezpečia. O tom svedčí aj v podstate veľmi podobný priemerný tep, samozrejme s každým kolom je o kúsok vyšší, čo je daň za námahu...


Časy sú najmä na ukážku, ale treba povedať, že pocit istoty bol na Dissectoroch výrazne lepší – a najmä v prvých kolách, kedy som bol „drevený", mi pomohli – žiadne prekvapenie, len potvrdenie toho, že keď chcete viac istoty a bezpečia, netreba váhať a siahnuť po agresívnejšom vzore s dobrou zmesou (platí najmä, keď je mokro a slizko). Čo ma ale prekvapilo, že pri jazde na Aspenoch to nebola žiadna „samovražda". Stačilo „len“ držať dobrú stopu a nerobiť chyby. Myslím, že výrazne pomohla najmä jeho šírka s vhodným tlakom, takže niečo na tých „trendoch“ rozhodne bude a to sme išli v podstate na blate, snehu a listoch. Tiež dôvod, prečo dobrý „piloti" môžu siahnuť aj po rýchlejších plášťoch bez ujmy na zdraví, ale treba myslieť na to, že chyby sa neodpúšťajú. Samozrejme „vyjazdený“ enduro borec by okamžite narazil na ich limit a v podstate by ho brzdili, takže záleží na uhle pohľadu. Ale v opačnom postupe aj tak žiadny zmysel nevidím, keďže pri endure je smerom hore na všetko viac času.

No a kto je víťaz, ak sa vezme kombinácia výjazdu a pocitov v zjazde? No rozhodne mix plášťov, teda Dissector vpredu a Aspen vzadu – najmä v zmiešanom teréne (tvrdý povrch hore, mäkko cestou nadol), čo bol teraz ideálny príklad. Rozdiel nebol len v minimálnej strate nahor, ale aj o výrazne lepšom pocite istoty pri zjazde. Že nemám vzadu agresívny plášť som pocítil najmä vtedy, keď prišli skutočne strmé úseky a bol
Keď chcete viac istoty a bezpečia, netreba váhať a siahnuť po agresívnejšom vzore s dobrou zmesou
badateľný rozdiel v brzdnej dráhe, na čo sa človek ale postupne nastaví. Aj ten strmý kamenistý rockgarden po skalách pred zjazdom som vyšiel, za čo môže kombinácia objemu a vhodného (nízkeho) tlaku. Opäť platí, že čím strmejší terén a viac agresívny jazdec, tým viac by tento mix strácal smerom nadol oproti klasickej kombinácii agresívnych plášťov. A najmä v menej známom teréne, kde už ste predtým neotestovali brzdné dráhy.

Nebojte sa gripu

Podobné porovnanie vždy berte prosím s rezervou, čo musím opäť zopakovať. No aj po mojich dlhodobých skúsenostiach musím povedať, že nahodiť na XC „mašinu" nejaké enduro/trail gumy nie je vôbec márne, krásne to posunie bike smerom k technike, získate istotu a naplno využijete aj všetky tie progresívne geometrie. Rovnako pre mňa pripomienka, že prišiel opäť čas viac cibriť techniku a že občas sa treba aj viac zablatiť. A že vyskúšať si takto v jeden deň rozdielne nastavenie na jednom traile je výborný spôsob získavania skúseností – profíci vedia, čo robia.


Ale ak by ste si mali vziať z tohto článku aspon niečo, môže to byť fakt, že sa naozaj netreba báť nahodiť dopredu niečo agresívnejšie. Tá pridaná istota a grip vám môže zachrániť kožu, pričom v kopci nestratíte takmer nič. A to sa vyplatí. Užívajte sezónu...
Zdroj fotografií: archív redakcie
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Jedny MTB plášte na všetko?

Jedny MTB plášte na všetko?

Nechcete nič riešiť a mať jedny plášte schopné pokryť široké spektrum podmienok? Podľa čoho vyberať si ukážeme na jednom výbornom reprezentantovi, s ktorým mám dlhodobé skúsenosti.
Enduro a trail výbava - odolnosť a bezpečnosť PR článok

Enduro a trail výbava - odolnosť a bezpečnosť

Jazda na trailoch či enduro má isté špecifiká. Drsný terén vyžaduje vyššiu odolnosť komponentov aj výbavy a nemenej podstatná je tiež bezpečnosť. Nechýba ti nič?
Gravel vs. MTB – o koľko viac sa narobím na horskom bicykli?

Gravel vs. MTB – o koľko viac sa narobím na horskom bicykli?

Už sa stalo tradíciou, že v zime dobehnem do Trnavy na dokonalú zmenu prostredia. A teraz sme s Cepom popri výlete porovnali rozdiely na rovine a v protivetre medzi gravelom a MTB. Vedecky...
keyboard_arrow_up