Ako začať s bikepackingom? Bez extrémov.

Blíži sa letná sezóna, pomaly nám zhnednú stehná a prídu nové výzvy. Všetci „bikepackujú”. Aj ty by si chcel, ale tých „ale” je nejako priveľa? Je to na teba príliš veľký extrém? Nemusí byť.

Sociálne siete, Facebook, Instagram aj náš magazín je plný inšpirujúcich príbehov o tom, ako ľudia cestujú na bicykli. Často prejdú extrémne vzdialenosti v (prírodne alebo spoločensky) nehostinných podmienkach. Aj teba to „hlodá”, ale… Ale je tam veľa „ale”. Ale nemáš čas, ale nechceš ísť ďaleko, ale nemáš výbavu, ale nemáš kondičku, ale nie si taký „odvážny”, ale nechceš prísť o svoju dôstojnosť (smrdieť). Poviem ti tajomstvo.

Plánuj menej, ako by si dal v „pohodlí domova”.

Nemusíš ani jedno z toho. Moje začiatky boli v kopcoch okolo Mariazellu, hodinu a pol autom z domu, s prespaním v hoteli, môj doterajší „extrém” je 12 nocí v „plnej poľnej" vo Švajčiarsku. Bikepacking má veľa odtieňov, možností a nie je to len spanie v „jarku”. Chcem ti ponúknuť zopár tipov a nápadov, ako aj ty môžeš zažiť dobrodružstvo. Bez strachu z medveďov, žiab, ľudí alebo aj samoty.

Kam sa vybrať?

Niekam, odkiaľ sa vieš bezpečne, rýchlo a lacno vrátiť domov. Nezačni plánovaním bikepackingu na Tenerife, Balkáne, v Alpách. Pokojne si svoje nápady ukladaj, spisuj, vytváraj si trasy, ale začni v malom. Odpovedz si na tieto otázky:

• Čo ak sa mi niečo stane? Sú tam ľudia, ktorí mi pomôžu? Pre mňa osobne bolo menej stresujúce jazdiť aj medzi autami (na nefrekventovanej trase), ale „v dohľade”. Ty to máš možno opačne a lepšie ti sadne, keď budeš mimo ľudí (lebo sa radšej vyhýbaš ľudom). Je to úplne ok, ale odpovedz si na tú otázku sám pre seba. A podľa toho si vyber „destináciu”.
• Čo ak ma začne bolieť koleno, zlomí sa mi pätka, pokazí sa počasie, prestane ma to baviť? Vyber si trasu, kadiaľ chodia vlaky alebo autobusy (tie nie vždy berú bicykle, takže pre mňa je toto posledná šanca) alebo kam po teba niekto môže prísť.

V Dolomitoch sa mi raz stalo, že som fakt nevládala (zdravotne). Schovala som si bicykel za zastávku a až keď autobusár zastavil, vysvetlila som mu, že potrebujem naložiť aj bicykel. Už mu bolo blbé odmietnuť. Ale viem si predstaviť, že niektorí vodiči nemusia ani zastaviť, keď ťa uvidia s bicyklom. Mysli na to. Vlaky sú lepšie. Mne pomohlo si prvýkrát spísať mestá, ktorými budem prechádzať, s ich „zabezpečením” (benzínky, obchody aj bicyklové servisy). Ak pôjdeš v nedeľu, možno bude všetko z toho zavreté. Mysli na to.

Ani jedna z týchto pochybností (strachov) sa nemusí naplniť. Verím, že všetko bude ružové. Ale keď budeš mať odpovede na tieto otázky, budeš sa cítiť istejšie, keď sa tvoja hlava alebo rodina začne dopytovať a spochybňovať tvoje rozhodnutie ísť na výlet.

Mám na to kondičku?

Nerob zo seba hrdinu.

Máš! Len si treba dobre definovať, čo je to „to”. Tvoja trasa môže byť na 2 dni a každý deň prejdeš po rovinatej ceste 50 km, po ceste sa zastavíš na kávičku, koláčiky, pozrieť nejaké zvieratká. Ale tvoja trasa môže vieš aj cez niekoľko alpských horských prechodov niekoľko dní v kuse. Začni zľahka. Kašli na to, že to bude na Strave vyzerať trápne a slabošsky. Nebude. To len ty to tak vidíš. Mysli na to, že naložený bicykel je oveľa ťažší, masívnejší. V kopcoch cítiť hmotnosť, na rovine cítiť väčší odpor. Plánuj menej, ako by si dal v „pohodlí domova”.

No dobre, ale čo s tým spaním?

Chceš vyzerať dobre na „instáči” ako spíš v „jarku” a si „cool”? Tak si zober celtu a choď minimalisticky spať do „jarku”. V tom prípade ale asi nečítaš tento článok. Je úplne v poriadku, ak ti je takéto spanie nesympatické. Ak je pre teba dôležitá sprcha, dobitý telefón, posteľ, bezpečie, je to úplne ok. Na môj prvý bikepacking som si zabookovala 2 noci v hoteloch. S raňajkami. Medzi hotelmi som si naťukala zopár pekných miest, a tak vznikla moja trasa. Zváž, že si nájdeš aj alternatívnu trasu, ľahšiu, kratšiu, plochejšiu, prípadne s vlakovým spojením. Keby niečo.

Verím, že si vyberieš tú vytúženú pôvodnú, ale budeš mať väčší pokoj na duši. Ďalšou možnosťou sú kempy. Tie netreba bookovať (väčšinou), ale radšej tam zavolaj dopredu a over si, či majú vždy miesto, či sú otvorení. V Interlakene sa mi stalo, že všetky kempy boli plné. Na Slovensku sa mi stalo, že kemp už neexistoval alebo bol zavretý. Niektoré kempy neberú karty, maj so sebou hotovosť.

Neviem si predstaviť spanie v kempe bez nejakého provizórneho prístrešku. Takže ten by som si určite viezla. Ak túžiš spoznať nových ľudí, môžeš vyskúšať Couchsurfing alebo Warmshowers (Couchsurfing len pre cyklistov). Ideálne treba ale hostiteľom napísať pár dní dopredu. Ja som mala dvakrát šťastie, jedno dievča mi ponúklo celý svoj byt na týždeň pod Furka Passom (kľúčik mi nechala pod rohožkou) a môj problém s kempami v Interlakene sa vyriešil gaučom u českého bežca. Svet je malý. Dostala som aj večeru, pivo, vegánsky Magnum a vegánske palacinky na raňajky.

A to si musím teraz kúpiť všetky tie tašky?

Nemusíš. Aj ja mám len rámovú a podsedlovú. Ostatné (to som si viezla aj stan) som mala v dry bagoch pripevnených gumenými páskami. Použiť sa dá aj igelitka a gumičky. Prinajhoršom dvojdňový výlet zvládneš aj s menším batôžtekom. Ak budeš v hoteloch, stačí ti aj zubná kefka v zadnom vrecku. Veľa vecí sa dá požičať. Pokojne skús cykloskupiny na Facebooku. Cyklisti a cyklistky sú veľmi ochotné stvorenia. Ak chceš väčší komfort, tak si kúp. Pozri náš MTBIKER bazár, prípadne to tam neskôr môžeš zase predať.

Nemusíš nikomu, hlavne sebe, nič dokazovať.

Keď sa budeš baliť (je jedno či prvý, alebo desiatykrát), zase raz sa nehraj na hrdinu, že toto a toto nepotrebuješ. Ja si vozím aj vankúšik, do Švajčiarska som si brala aj „civil” (kraťasy, spodnú bielizeň, tričko). Pokojne si zober viac teplého oblečenia. Keď som unavená, tak oveľa viac „prežívam” zimu.

Radšej som si zobrala poriadnu bundu, než len nejaký „cyklosáčok”. Jasné, bude to cítiť v kopci, ale budú to len percentá (aj tak ten bicykel so všetkým bude ťažší, než obvykle, keď ideš „bomby” na Braunsberg). Nepodceňuj tepelný komfort spacáka, zober radšej teplejší alebo aspoň zlatú fóliu, keby ti bola zima. Jednoducho, prvýkrát (a ďalej uvidíš) mysli na svoj komfort. Bude sa ti oveľa ľahšie žiť.

Už som zbalená, ale zmenilo sa počasie

Nerob zo seba hrdinu. Ak je to tvoj prvý bikepacking, chceš mať čo najmenej prekážok na trase. Ja som sa takto raz „hecla”, bola zima, búrky s krúpami, po dni som sa vracala domov do Bratislavy, kde svietilo slniečko a všetci si užívali skoré leto. Ja som sama sedela niekde pri Hnúšti, zabalená v zlatej fólii a počítala blesky. Mala som zostať doma. Vedela som, že asi bude škaredo, pršať, ale dúfala som, že sa to zmení. Nezmenilo.


Tých tipov by som mohla spomenúť nekonečné množstvo. Aj so smiešnymi (niekedy bolestivými) príhodami, pri ktorých som si ich sama odžila. Ale skús používať jedno pravidlo na začiatok svojej bikepackingovej kariéry: „Nerob zo seba hrdinu.” Tých príležitostí ešte príde. Nemusíš nikomu, hlavne sebe, nič dokazovať.

Začni v malom, krátkom, pohodlnom nastavení a postupne to ťahaj do extrémov. Pre každého je extrém niečo iné, s nikým sa neporovnávaj. Ide leto, skúšaj, objavuj a užívaj si všetko krásne, čo nám svet ponúka a dá sa objaviť na bicykli. A spomaľ, aby si celý ten zážitok len „nepreletel”.


Máš ešte nejaké iné „ale”? Napíš do diskusie a môžeme si pozdieľať navzájom tipy a triky. Alebo si už skúsený „harcovník”? Čo je jedna vec, ktorú by si poradil nováčikovi?