Rozhovor: Martina Krahulcová - z cyklovýletov až na Cape Epic

Vášeň, talent, odhodlanie, ale aj sebazaprenie a bojovnosť. S cyklistikou sa dá začať aj neskôr, ako si mnohí myslia. A Martina Krahulcová je tým najlepším dôkazom.

Martina má 25 rokov. Venuje sa horskej cyklistike cross country – XCO a cross country maratónu – XCM. Do sveta cyklistiky vstúpila pomerne neskoro, ale v krátkom čase dokáže už na základe výsledkov konkurovať aj skúsenejším cyklistkám.

Na majstrovstvách Slovenska získala už medaily v štyroch disciplínach: XCO, XCM, cyklokros aj gravel. Majstrovský titul jej zatiaľ chýba, no niet pochýb, že je to len otázka času. V roku 2022 reprezentovala Slovensko na UCI majstrovstvách Európy v MTB maratóne aj majstrovstvách sveta v XCO aj XCM. Dvakrát dokončila prestížne etapové MTB preteky Cape Epic na piatom (2023) a šiestom (2022) mieste. V UCI rebríčku XCM figuruje aktuálne na 38. priečke.

Kedy a ako ste začali s cyklistikou?
S cyklistikou som na pretekárskej úrovni začala v roku 2021. Predtým som bicyklovala a chodila na menšie cyklovýlety, ale nepravidelne a nezameriavala som sa na preteky. Jedného dňa som sa rozhodla, že sa prihlásim na preteky na horských bicykloch, aby som si vyskúšala, aké je to zasúťažiť si v tejto oblasti a posunúť svoje tréningy na vyššiu úroveň. Pamätám si na svoje prvé XCO preteky, ktoré sa konali v Drozdove. Boli zaradené v kategórii C1, takže na prvýkrát to bolo slušné podujatie a pretekala som rovno v medzinárodnej konkurencii.

Nemala som vtedy pri sebe nikoho, kto by mi pomohol, či už v depe alebo so servisom bicykla. Jednoducho som si ráno naložila bicykel do auta, zobrala tretry a prilbu, nasadla som a išla. Chuť pretekať mi zostávala aj naďalej a preto som sa prihlásila aj na ďalšie kolo slovenského pohára. A týmto sa začala moja cesta horskej cyklistiky.


Na čo sa teraz špecializujete? Máte nejaký konkrétny smer cyklistiky, na ktorý sa chcete sústrediť, alebo budete skôr naopak využívať príležitosti zapretekať si na cestách aj mimo nich?
Minulý rok sa v Šamoríne konali prvé majstrovstvá Slovenska v disciplíne gravel, kde som skončila na druhom mieste. Táto disciplína sa mi tiež zapáčila, pretože sa nešlo neustále iba po asfalte, ale boli tam aj technické pasáže a trávnaté povrchy. Mojím cieľom bude aj naďalej sa zameriavať na horskú cyklistiku, ako je cross country a maratón. Možno sa „objavím“ aj na ceste.

Ste v tíme s Jankou Keseg Števkovou, najskúsenejšou bikerkou na Slovensku (minimálne) a jazdíte s ňou aj v tíme Ousiterz. Aká sem viedla cesta?
S Jankou som sa zoznámila na pretekoch slovenského pohára, na ktorých som práve začínala svoju cestu cyklistiky. Oslovila som ju a bola ochotná mi poradiť a pomôcť v oblasti horskej cyklistiky. Zobrala si ma preto do svojho tímu a začali sme spolu trénovať a chodiť na preteky. Má bohaté skúsenosti, či už s pretekmi, bicyklami, ale pozná aj množstvo zahraničných pretekárov. Tento rok som prestúpila do tímu Ride on MARATONBIKE, ktorý ma bude zastrešovať a pomáhať mi počas pretekov. S Jankou sme naďalej v kontakte.


Keď som hľadal o vás informácie, dozvedel som sa, že máte zaujímavú prácu - pochváľte sa nám. Ako sa vám darí skĺbiť prácu, tréning a pretekanie?

Minulý rok sa mi podarilo vyhrať a stať sa Policajnou majsterkou Slovenska.

Obliekať si policajnú uniformu bol môj sen už od detstva. Pracujem na Obvodnom oddelení Policajného zboru ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. Pracujem nerovnomerne na 12-hodinové denné a nočné služby. Je to časovo a flexibilne náročná práca. Nočné služby sú pre mňa ako cyklistku najnáročnejšie z hľadiska tréningu, spánku a celkovej regenerácie. Práca v noci je pre organizmus vyčerpávajúca a neprirodzená a telo jednoducho reaguje na to, že je unavené a vyčerpané. Počas dennej služby chodím v letných mesiacoch do práce na bicykli, čo využívam ako dobrý tréning.

Vedenie v práci sa mi snaží vyhovieť a počas víkendového pretekania mi poskytnúť voľno v práci, keď o to požiadam. Samozrejme, nie vždy je to možné a občas musím z pretekov upustiť. Žiaľ, preteky v zahraničí, pokiaľ nejde o reprezentačné výjazdy, sú pre mňa časovo náročné, pretože si musím brať dovolenku, čo ma oberá o osobný čas a priestor.

Zaregistroval som, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MVSR) dosť podporuje športovcov a organizuje aj vlastné majstrovstvá v cyklistike. Ako sa vám darilo?
MVSR spoločne so Športovým centrom Polície každoročne organizuje Policajné majstrovstvá Slovenska v cestnej cyklistike. Minulý rok sa mi podarilo vyhrať a stať sa Policajnou majsterkou Slovenska. Postúpila som na majstrovstvá Európy do Dánska, kde som sa umiestnila na deviatom mieste medzi policajtkami, ktoré sú zaradené v rezortných športových centrách. Z mojej strany som už prejavila záujem o zaradenie do športového centra Polície.

Žiaľ, ich odpoveďou bolo, že nespĺňam podmienky o zaradenie a nie sú voľné tabuľkové miesta pre policajtov. Uviedli, že musím vyhrať medailu z majstrovstiev sveta cross country XCO, čo je olympijská disciplína. Popravde, pre mňa, ako radového policajta, ktorý pracuje na ulici vo dne v noci, je to nemožné z hľadiska času a financií. V každom prípade, ak by sa mi niekedy naskytla príležitosť stať sa členom športového centra Polície, bola by som rada, pretože by som sa mohla cyklistike venovať každodenne, na vyššej úrovni a pretekať aj v zahraničí a pokúsila by som aj o kvalifikáciu na olympijské hry.

Vaše meno registrujem hlavne v súvislosti s Absa Cape Epic, kde ste súťažili už dvakrát spolu s Jankou (Keseg Števkovou). S ňou som sa rozprával na tému príprav pred samotnými pretekmi. Teraz je pomerne čerstvo po nich. Aké máte dojmy?

Išli sme doslova cez tečúce potoky, v ktorých nebolo vidno zjazdnosť terénu.

Na Cape Epic sa nám s Jankou podarilo odštartovať ako jedinej slovenskej dvojici už po druhýkrát. Považujem to za úspech, pretože nie je vôbec jednoduché nájsť partnera, s ktorým si rozumiete a dokážete nájsť správne tempo až do konca pretekov. Musím však povedať, že druhýkrát sa mi išlo lepšie a bola som uvoľnenejšia, keďže som si to vyskúšala už minulý rok a viac-menej som vedela, čo všetko nás čaká a neminie. Tento rok mám vynikajúce dojmy z hľadiska nášho umiestnenia na celkovom piatom mieste.


Pripravovali ste sa pred podujatím nejako špeciálne práve na tento typ pretekov (etapové MTB preteky)? Predsa len je po zime, športovci nie sú ešte takí rozjazdení ako, povedzme, po jari. Absolvovali ste nejaký cyklistický kemp?
Na Cape Epic som sa tento rok pripravovala v domácich podmienkach na Slovensku. Extrémna zima a snehová nádielka u nás tento rok nebola a preto sa dalo jazdiť aj počas zimných mesiacov, pokojne aj päť hodín. Keď pršalo alebo padal sneh, išla som do hôr na skialpy či bežky. Janka mala príležitosť ísť na sústredenie do Španielska, tak na prípravu využila tento spôsob.

Máte za sebou prológ a sedem etáp. Ako hodnotíte Cape Epic - z pohľadu samotných pretekov?
Samotný prológ prebehol lepšie, ako som očakávala a skončili sme na štvrtom mieste. V prvej etape som po troch hodinách jazdy pocítila menší energetický pokles a dostala som kŕče do stehien. Pravdepodobne som v úvode etapy prepálila tempo, pretože fúkal silný vietor, zobralo mi to viac energie ako zvyčajne a v polovici sa mi to vypomstilo. Museli sme zvoľniť, čo nás stálo čas a pár miest. V ďalších etapách som si už dávala pozor a povedala som si, že musíme ísť pomenej, ale zároveň aj rýchlo.

36 hodín pretekania v teréne vo dvojici uťahá každého

Našla som správne tempo, ktoré sme vedeli bez akýchkoľvek problémov udržať. V piatej etape sa ochladilo a celú noc pršalo. Keď sme sa ráno zobudili, vedeli sme, že nás čaká náročný deň v blate, daždi a vetre, čo sa aj potvrdilo. Mnohí pretekári už v tejto etape ukončili svoje trápenie a odstúpili. My sme to nevzdávali a pokračovali sme. Posledných 15 km to pocítili aj naše bicykle, na ktorých sme už ledva dokázali krútiť pedálmi. Všade bol nalepený piesok a blato.

Po každej etape sme museli meniť opotrebované brzdové platničky a reťaze. V šiestej etape bolo rovnaké daždivé a chladné počasie a Janka mala teplotu a nádchu. Klobúk dole, že to prešla, pretože prejsť trať v takých podmienkach bolo už aj psychicky náročné, nielen fyzicky. Išli sme doslova cez tečúce potoky, v ktorých nebolo vidno zjazdnosť terénu.

A organizačne?
Cape Epic je organizačne na špičkovej úrovni. O pretekárov je postarané počas celého týždňa či už pred pretekmi, alebo po nich. V cieli vám ihneď umyjú bicykel a spravia mu servis. Vy si zatiaľ idete pre pitie a jedlo, ktorého je neúrekom. Elitné tímy si však preteky organizujú podľa seba a majú vlastných masérov, kuchárov, lekárov a fyzioterapeutov.

Tento rok organizátorov potrápil silný vietor a vytrvalý dážď, pre ktorý museli jeden deň premiestniť stanujúcich pretekárov do priľahlej školy.


Ako vyzeral od rána váš deň počas pretekov?
Režim na Epicu je podobný celý týždeň. Vstávate pomerne skoro okolo 4:30 hod, raňajky a presun do dejiska. My sme to mali asi 30 - 40 minút autom od ubytovania. Nastavenie tlaku v pneumatikách, doladenie detailov, menšia rozcvička.

Etapy nám trvali od 4 do 7 hodín, po najdlhšej etape sme boli v cieli okolo 14. hodiny. Každá etapa má svoj „cut off time“, do ktorého sa musíš dostaviť do cieľa a kontrolných bodov, inak nemôžeš pokračovať ďalší deň. Následne sme si prevzali niečo pod zub v cieli v stane, kde pripravovali každý deň jedlo, nápoje a ovocie. K dispozícii sme mali aj teplý alebo studený uterák, podľa počasia, na zbavenie sa najväčšej špiny.

Umyješ bike od hrubej špiny a presunieš sa na ubytovanie. Operieš si veci, umyješ fľaše, „debordelizuješ“ seba. O servis bicykla a jedlo sa nám staral Tomáš (Legnavský pozn. autora). Naješ sa a odpočívaš, pripravíš si veci (bombičky CO2, duše atď) a traťovky na ďalší deň, uvaríš si večeru. Zanalyzuješ si etapu, ktorú si práve dokončil, a pripravíš si stratégiu na tú ďalšiu.

V prológu ste boli s Jankou štvrté, rovnako aj v druhej etape. V ostatných ste boli piate, raz siedme. Konkurencia bola silná, nechali ste za sebou takmer celú juhoafrickú scénu. Gratulujem obom. Aký máte pocit z umiestnenia?
S umiestnením sme obe spokojné. Vždy sa dá ísť lepšie, ale piate miesto nás potešilo. Zodpovedalo našim aktuálnym schopnostiam a možnostiam. Vylepšili sme minuloročnú šiestu priečku. Podali sme lepší výkon ako minulý rok. Boli sme jedinou dvojicou, ktorá išla tento rok v rovnakom zložení ako v 2022. Štvrtým miestom v prológu sme viacerých prekvapili. Južná Afrika má veľa kvalitných pretekárok a majú výhodu domáceho prostredia.

Veľký rozdiel je v tom, že u nich končí letná cyklistická sezóna a my na preteky prichádzame po zimnej pauze. Cape Epic je špecifický. 36 hodín pretekania v teréne vo dvojici uťahá každého. Myslím, že to trošku unavilo aj Vincenza Nibaliho alebo Nikiho Terpstru, ktorí si Epic tento rok tiež vyskúšali. Do pretekov vyštartovalo 723 tímov z 50 krajín (1446 pretekárov), tričko „finishera" získalo však už len 516 tímov (1032 pretekárov). 207 tímov preteky nedokončilo.


Nemali ste technické problémy? Všetko fungovalo alebo ste museli počas pretekov riešiť aj neočakávané situácie?
Tento rok sme nemali veľké technické problémy, ktoré by nám spôsobili veľké časové straty. Išla som na rovnakom bicykli ako minulý rok. Nové som mala iba kolesá Syncros a pneumatiky Pirelli. S tými som nemala zatiaľ žiadne skúsenosti, no počas náročných daždivých ani suchých etáp nesklamali. Absolvovali sme preteky bez defektu, čo vždy poteší.

Počas piatej a šiestej etapy pršalo a bolo blato, na určitých miestach sme museli kvôli nemu bicykel preniesť. Lepilo na kolesá a reťaz a potom nastal medzi súpermi doslova boj o mláku, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti, aby sme si mohli umyť bicykel. Povrchy na Epicu sú väčšinou kamenisté a piesočnaté, tak extrémneho blata nebolo až tak veľa.

...rada by som opäť reprezentovala Slovensko na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta...

Veľmi si vážim podporu všetkých, čo nám pomohli, ako vedeli. Poďakovanie patrí firme 8 capital z Malajzie, distribútorovi značiek Force, absoluteBlack, Lezyne, Alpina, KMC za CO2 bombičky, mazivá, olej a skvelé voľnočasové oblečenie, funkčnú bielizeň a rukavice Force. Spoločnosti Nyna za expresnú výrobu dresov, Miroslavovi Ondrušovi a firme Davorin za komponenty značky Shimano, opaľovací olej Tunap sports, výživu od Power Bar, prilbu Lazer a veci, ktoré patria k bežnej výbave cyklistu. Ivanovi Dvořákovi za výživu Penco.

Janka jazdila na plášťoch Mitas Scylla. Sú to osvedčené, vyskúšané a extra odolné plášte vhodné aj do drsných afrických terénov. Janka preverovala značky, na ktorých jazdí už niekoľko rokov, konkrétne prevodník absoluteBlack, reťaz KMC či cyklokomputer Lezyne, tretry Northwave, prilbu a okuliare Alpina a tiež amerického výrobcu kolies Stan´s No Tube Podium SRD, priekopníka v bezdušovom systéme. Pedále Crankbrothers a ich jedinečné pedále Egg Beaters 11 tzv. „šľahače“ a brzdy Magura MT8 raceline. Jazdili sme na bicykli zn. Koba Sentiero C3. KOBA.


Ktorú etapu ste si najviac užili, resp. vám najviac utkvela v pamäti? Či už samotnou náročnosťou, počasím, alebo niečím iným, čím bola pre vás výnimočná?
Janka si určite bude dlho pamätať na šiestu etapu v okolí Lourensfordu. Dážď, silný vietor a nízka teplota vás v otvorenom teréne rýchlo oberú o energiu. V ten deň sme bojovali o prežitie v pretekoch. V cieli nás čakali deky a teplý termofor. Ja som si najviac užila poslednú siedmu etapu „Grand Finale“, pretože sa tam nachádzalo najviac singletrailov.

Po návrate domov pokračujete v príprave, alebo už začnete obiehať prvé maratóny a XCO preteky?
Po návrate si potrebujeme hlavne oddýchnuť, pretože v piatej etape sme mali spomínané daždivé a chladné podmienky, počas ktorých sme prechladli. Janka mala aj zvýšenú teplotu, kašeľ a nádchu a mňa choroba zastihla až po pretekoch. Keď sa budeme cítiť dobre, plánujeme štartovať na prvých XCO pretekoch v Turčianskych Tepliciach a Drozdove a tiež začína prvé kolo slovenského pohára v maratóne vo Svätom Jure (rozhovor spracovaný pred spomínanými pretekmi, pozn. redakcie).

Máte už nejaký predbežný plán, kde vás tento rok uvidíme okrem domácich podujatí?
Tento rok by som chcela odjazdiť slovenský pohár XCO a maratón. Ak sa vyskytne príležitosť, rada by som opäť reprezentovala Slovensko na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta a tiež by som chcela absolvovať svetový pohár v maratóne, ktorý UCI zaradil v roku 2023 opäť do kalendára a bude na programe aj v Novom Měste na Moravě.


Plán do sezóny je jedna vec, čo plány do budúcnosti? Konkurencia v ženskej cyklistike je silná a mnohokrát je sledovanie ženskej cyklistiky napínavejšie a zaujímavejšie. Chystáte sa zbierať body aj vo svetovom pohári, resp. kvalifikovať sa na OH 2024?
Ako som už spomínala, ak dostanem príležitosť od SZC ísť pretekať a reprezentovať Slovensko, rada sa zúčastním a pokúsim sa kvalifikovať na OH. Zatiaľ sme však nedostali od komisie žiadne informácie ohľadom podpory žien Elite pre sezónu 2023. V podpore kvalifikácie na OH je u nás preferovaná kategória mužov Elite. Kvalifikovať sa na olympiádu do Paríža 2024 by bolo super.

Miestenka sa dá získať na základe kvalifikačného rebríčka národov UCI, kde sa rátajú body troch najlepších pretekárov za dva roky. Druhou možnosťou je získanie miestenky priamo z majstrovstiev sveta 2023 v Glasgowe. Zatiaľ však nemáme nominačné kritériá, podľa ktorých by sa prípadná miestenka pre OH prideľovala.


Bodovať v pretekoch Svetového pohára XCO je náročné. Minulý rok som si vyskúšala svetový pohár v Novom Měste na Moravě. Ako pracujúci amatér tu pretekáte s najlepšími profesionálmi na svete. Ak chcete mať šancu výraznejšie sa presadiť, potrebujete adekvátne podmienky, ktoré ja nemám. V menších UCI pretekoch by som však mala vedieť získať body, čo sa mi podarilo aj v minulom roku.

Viem, že sme na začiatku sezóny, ale ako vyzerá vaša zima? Iné športy, posilňovňa, trenažér?
Moja zimná príprava spočíva hlavne v jazdení na bicykli. Trenažér ma nebaví a tak vždy radšej bicyklujem vonku v prírode. V januári som sa zúčastnila maratónu Winter MTB Stupava, ktorý sa išiel po snehu a v mojej vekovej kategórii som zvíťazila. V posilňovni využívam cviky zamerané na stred tela, ktoré sú pre cyklistu dôležité.

Ste dôkazom, že jazdiť na vysokej úrovni sa dá aj bez toho, aby ste pri športe stáli odmalička. Venovali ste sa iným športom a nakoniec sa to pretavilo do cyklistiky?
Od základnej až po strednú školu som sa venovala bedmintonu. Chodili sme na okresné majstrovstvá a tiež sme sa zúčastňovali na majstrovstvách Slovenska. Bedminton je vynikajúci šport na reflex, výbušnosť a vytrvalosť a práve tam som získala dobrý základ, ktorý môžem využiť v cyklistike, a využívať svoje schopnosti ďalej.


Martina, ďakujem za rozhovor a za našu redakciu a čitateľov MTBIKER vám želám veľa šťastia, pevné zdravie do sezóny aj osobného života. Verím, že nielen ja, ale aj ostatní cyklisti vám budú fandiť a držať palce, aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky.

Martinu môžete podporiť sledovaním na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.

Zdroj fotografií: archív Martiny Krahulcovej, Ján Melicher JMPhoto