Ardenské triple - čo sa nepodarilo Pogačarovi, dosiahla Volleringová

Opona za jarnými klasikami padla a my máme možnosť zrekapitulovať si prvú časť cyklistickej sezóny. Medzi ženami je záver až prekvapivo nudný – pokiaľ SD Worx nespravil chybu, vyhral.

Tak to bolo aj na posledných pretekoch jarnej časti, keď Demi Volleringová len ako štvrtá cyklistka spomedzi žien aj mužov dosiahla vzácne ardenské triple. Pred ňou sa to podarilo len jazdcom ako Davide Rebellin v roku 2004, Philippe Gilbert v roku 2011 a Anna van der Breggenová v roku 2017. Teraz táto holandská olympijská víťazka sledovala úspech svojej krajanky z pozície športovej riaditeľky SD Worx.

Pekne poporiadku...

Rozhodujúci nástup prišiel od Demi Volleringovej len dva kilometre pred cieľovou páskou.

Tri ardenské klasiky odštartoval Amstel Gold Race – jeho deviate vydanie bolo dlhšie a ťažšie ako kedykoľvek predtým. Potvrdzuje to len fakt, že organizátori významných podujatí sa pokúšajú testovať limity žien, a tým ženskú cyklistiku spopularizovať. Je jasné, že cyklistky asi nikdy nebudú jazdiť takmer 300-kilometrové jednorazovky tak, ako to vidíme medzi mužmi (problém by som videla napríklad aj s vyprázdňovaním počas pretekov), ale 156 kilometrov s 21 krátkymi, no ostrými stúpaniami je slušná porcia. Rozhodujúcim úsekom je každý rok slávny Cauberg (800-metrové stúpanie s priemerom 6,5 %), ktorý cyklistky absolvovali hneď štyrikrát.

Ako to už pri ženských pretekoch býva zvykom, posledné kilometre boli o nástupoch a útokoch. O prvý sa pokúsila približne 14 kilometrov pred cieľom Annemiek van Vleutenová z Movistaru. Holanďanka, ktorá sa túto sezónu zatiaľ trápi, na to mala dobrý dôvod. Amstel Gold Race sú totiž jediné preteky UCI na jej domácich cestách a na svoje premiérové víťazstvo mala posledný pokus. Majsterka sveta sa však, ako celú jar, pokúšala márne.

Rozhodujúci nástup prišiel od Demi Volleringovej len dva kilometre pred cieľovou páskou. Po dvoch druhých miestach z posledných dvoch ročníkov sa tešila z víťazstva. Okrem toho sa stala prvou cyklistkou, ktorá v jednom roku ovládla Strade Bianche aj Amstel Gold Race. Prevahu SD Worx podčiarkla druhá Lotte Kopecká, pre ktorú to bola posledná klasika sezóny. Tieto dve tímové kolegyne si na pódiu pripili pivom ešte s treťou Shirin van Anrooijovou z Treku-Segafredo.

Po troch dňoch Valónsky šíp

Niektoré pretekárky sa na svojich sociálnych sieťach posťažovali, že počas tohto ardenského bloku si veľmi nepospia – s oficiálnym štartom o 8:42 boli raňajky na programe už pred 5:30. Takéto skoré rána sa skôr podobajú na preteky amatérov (ja som pred francúzskou edíciou L´Etape musela vstávať už okolo 4:30), no je pochopiteľné, že ženy musia „ustúpiť“ mužom. Tí majú trať dvojnásobnú a pretekajú v rovnaký deň. Či by sa v budúcnosti nemohli preteky žien konať o deň skôr, ako napríklad Paris-Roubaix, je však na pováženie.

... po štarte Liége-Bastogne-Liége však spadol a okamžite musel absolvovať operáciu zápästia.

Ku skorému štartu sa vyjadrila aj Volleringová, ktorá sa priznala, že počas pretekového dňa má vo všeobecnosti problém s jedením, nieto ešte v takú „nekresťanskú" hodinu. Na legendárnom stúpaní Mur de Huy (výživných 1 300 metrov s priemerom 9,6 %) to ale vidieť nebolo. Zatiaľ čo ostatné pretekárky trpeli, 26-ročná Holanďanka nasadila svoje vlastné tempo a zavelila na útok už na začiatku stúpania.

Posádke auta SD Worx síce zabrnkala na nervy len 300 metrov pred cieľom nemecká šampiónka Liane Lippertová, ktorá na seba zobrala úlohu líderky tímu Movistar, no čo sa zdalo ako rozhodujúci útok, bolo nakoniec len výkrikom do tmy. Kráľovná jarných klasík opäť rozdrvila svojím strojovým tempom konkurenciu. Lippertová zaostala o 5 sekúnd, tretie miesto si pripísal znova Trek-Segafredo – so 7 sekundovou stratou finišovala Gaia Realiniová. Prvýkrát v tejto sezóne som však videla v tvári Volleringovej únavu. Znamenalo to, že aj ona má svoje limity?

Posledný krok býva najťažší

To zistila aj najväčšia hviezda jarných klasík medzi mužmi - Tadej Pogačar, ktorý mal tiež na dosah hetrik. Už 85 kilometrov po štarte Liége-Bastogne-Liége však spadol a okamžite musel absolvovať operáciu zápästia. Predpokladaný výpadok dvojnásobného víťaza Tour de France sa odhaduje na 4 až 6 týždňov.

Medzi ženami mali tieto preteky nečakaný priebeh s očakávaným koncom. Koho by však bavilo písať o nástupoch a útokoch, keď v cieli sa teší zas a znova rovnaká pretekárka v rovnakých farbách? Rozdiel bol tento raz len v tom, že Volleringová rozhodla o svojom triumfe až v špurte, v ktorom nedala šancu Elise Longovej Borghiniovej z Treku. Pódium doplnila Marlen Reusserová z SD Worx.

Osem dní, tri ardenské klasiky, jedna víťazka – takto sa dostala Demi Volleringová na zoznam najlepších protagonistov cyklistiky v histórii športu. Jar ukončila s bilanciou päť víťazstiev a dve druhé miesta. Teraz je čas, aby sa ukázala na etapových pretekoch. Jej cieľom do tejto sezóny je Tour de France. Môžeme len dúfať, že ju vo Francúzsku vyzve doposiaľ sklamanie sezóny - Annemiek van Vleutenová.