Reportáž: QUICK SPORT Jarný šprint 2023 – už klasický štart sezóny

Poslednú aprílovú nedeľu sa konal už 12-ty ročník časovky do vrchu Jarný šprint v obci Bystrička kúsok za Martinom. No a ja ako správny časovkár som ju nemohol vynechať

Túto časovku, myslím, netreba veľmi predstavovať. Inak by sa na ňu každoročne neprihlásilo cez 200 pretekárov a rovnako tomu bolo aj tento rok. Trať má dĺžku okolo 9,3 km s prevýšením cca 300 m. No je taká špecifická, nejde sa totiž len hore, ale po panelke na vás čaká aj zjazd na získanie nejakých tých sekúnd. Ja na nej pri mojej hmotnosti skôr tie sekundy stratím .

B variant, ktorý je nachystaný pri nepriaznivom počasí, sa šiel tuším len raz, a rovno pri mojej premiére na tomto podujatí v roku 2017. Na svoje si prídu fakt všetci, od tých najmladších kategórií až po novootvorenú 70+. Vlastnú kategóriu majú aj tí, čo majú na váhe trojciferné číslo. A navyše bol povolený aj gravel bike.

Výnimočne nie vlakom

...teraz s rozdielom, že pre zmenu bude Imro naháňať mňa.

Na túto časovku chodím vždy vlakom, no tento rok som si mohol trochu dlhšie pospať. Na časovku sa rozhodol ísť aj môj dobrý kamarát a parťák z občasných výjazdov Čulo, o pol 7 prišiel po mňa na aute, nech máme aj nejakú časovú rezervu. Naložili sme biky, ešte som zbehol po servisnú pumpu, ak by náhodou, ale tlaky už asi nebudem meniť a nechám to tak na necelých 2 bar. A mohlo sa vyraziť smer Bystrička. Cesta nám ubehla pomerne rýchlo, aj keď sme nešli po diaľnici a okolo pol 9 sme už boli na mieste.

Na prezentáciu a dilema, v čom vlastne pretekať

Parkovanie je riešené nad obcou na lúke, no dá sa aj na malých parkoviskách v obci, prípadne niekde popri domoch, my sme si našli „fleka“ na jednom malom parkovisku. Ideme sa odprezentovať. Prezentácia prebiehala v budove obecného úradu. „Nepoznám“. Klasické žartovanie organizátora a dostávam pripravené štartovné číslo s balíčkom. Na štartovnom čísle ešte nalepená menovka.


S Imrom nám čísla odložili zvlášť ako aj minulý rok. Len teraz s rozdielom, že pre zmenu bude Imro naháňať mňa. Do štartu ešte ďaleko. U nás pekne od rána a tu len nedávno prestalo pršať, je zamračené a fúka, a tak sa nám akosi ešte nechce prezliekať, a tak si ešte posedíme v teplom aute a dáme niečo pod zub. „Oravákom“ parkujúcim vedľa nás sa tiež akosi nechce obliekať do dresov, snáď sa ešte trochu oteplí do štartu.

Prekvapivo sa mi v tomto zjazdovom úseku podarí predbehnúť dvoch bikerov.

Obliekam krátky dres a idem trochu pokrútiť. Keď ma zbadá Imrova Lenka, tak jej je zima aj za mňa. Po chvíli rozmýšľania sa idem nakoniec prezliecť a obliekam trojštvrťové nohavice a na MTBIKER dres ešte Gabbu. Hneď mi je aspoň trochu teplejšie, do auta na vývoz ešte dávam vetru a vode odolnú Looflerku.

Rozjazdenie a štart

Ešte sa idem zohriať do budovy, kde bola prezentácia, mám ešte dosť času, štartuje sa v polminútových intervaloch. Zhruba polhodinu pred mojím štartom sa idem ešte rozjazdiť. Trochu po obci a potom ešte kúsok smer Martin, ale len po križovatku, po hlavnom ťahu sa mi určite jazdiť nechce. Prichádzam na miesto štartu, kamaráta Čula som už nestihol, no Lenkin štart ešte áno.


Onedlho prichádza aj Imro, čas do štartu sa nám už skracuje, a tak len krúžime dookola. „Nieže ma dobehneš.“ 10:59 a čakám na odštartovanie. 5, 4, 3, 2, 1 a môžem „valiť“ hore Bystričkou.


Na hodinkách prepínam, aby som videl tepy a watty, nech si to pekne kontrolujem. Krátky asfaltový úsek vystrieda pomerne rozbitejšia cesta okolo zástavby rodinných domov. Stúpa to mierne. Hrudný pás sa mi trochu zošmykol a chvíľu ukazuje bludy, trochu ho posuniem jednou rukou, nemám čas sa teraz s ním hrať, dôležitejšie sú pre mňa aj tak watty. Keď už vidím tepy nad 170, viem, že už ukazuje opäť dobre. Postupne obieham ďalších a ďalších. Prichádzame na panelku. Tento úsek má cca 3 km a väčšinou to ide mierne dole. Priemerné klesanie na tomto úseku je 1,5 %. Jedine pri rozhľadni to trochu stúpne.

Prekvapivo sa mi v tomto zjazdovom úseku podarí predbehnúť dvoch bikerov. Na jeho konci nás regulovčíci posielajú na záverečnú lesnú časť. Tu to našťastie opäť stúpa. V lesnej časti nechýba ani nejaké to blato, ale v malom množstve a ani neprekáža v prejazdnosti trate.


Len treba vyberať rýchlejšiu stopu, čo v hustejšej premávke nemám vždy jednoduché pri obiehaní, ale keďže nemám nejaké hladké slicky, ale plášte, ktoré nemajú problém s horšími podmienkami, tak to veľmi neriešim a neraz si to „strihnem“ aj cez kaluž. Posledné 2 km do cieľa, na hodinkách mám čas necelých 20 minút, chcel by som si vytvoriť osobák, no pod 24 sa mi to asi nepodarí, aj keď záver idem v stoji. Cieľom prechádzam časom 24:23, o sekundu horším ako minulý rok, no pocity z výkonu mám lepšie. Čulo tu mal premiéru a obsadil „zemiakovú“ medzi TIR-ákmi, tak snáď o rok mu to vyjde. Už bude poznať trať a najazdené bude mať určite, keďže patrí k aktívnym celoročným bikerom.

Doplniť zásoby, trochu pokecať a vyjazdiť

Chvíľu po mne dorazí do cieľa aj Imro a potom aj Lenka. Spoločná fotka našej MTBIKER zostavy musí byť. Idem sa občerstviť, je tu toho na výber pomerne dosť a popritom pokecám s ďalšími bikermi.

Ešte som si s Čulom robil srandu, že kde ho dáme k tým dvom bikom...

Dole sa mi ešte nechce, a tak sa idem ešte trochu previezť po zvážnici smerom hore neďaleko cieľa. Aj salamandru škvrnitú sa mi podarí zazrieť. Stúpam asi necelé 2 km a potom to otočím, konečne vyšlo aj slnko. Škoda, že takto nebolo ráno. Zjazd z priestoru cieľa vedie inak ako trať pretekov, aby nedošlo k nepríjemným stretom, na trať sa napojíme až pred Bystričkou.

Vyhodnotenie, tombola a pekný deň za nami

Po príchode idem pozrieť výsledky, ako som dopadol. S časom 24:23 sa mi podarilo vyhrať kategóriu a v absolútnom poradí sa mi ušlo pekné tretie miesto so stratou 40 sekúnd. Ešte som tak blízko k absolutke nebol. Snáď sa niekedy podarí.


Chvíľu som premýšľal, či by sa dalo niečo urobiť s časom, možno pár sekúnd by som ešte stiahol, no takéto nápady má človek vždy, až keď vidí výsledky. Na trati som sa snažil podať čo najlepší výkon.


Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Idem si naložiť bike do auta a môžem sa ísť najesť. Na výber boli cestoviny so syrovou, alebo mäsitou omáčkou a čo sa týka pitného režimu, tak pivo alebo nealko radler. Po vyhodnotení výsledkov nasledovala bohatá tombola, asi najlákavejšou cenou bol solárny panel. Ešte som si s Čulom robil srandu, že kde ho dáme k tým dvom bikom a onedlho pri losovaní o tento panel padla Čulova 85-ka. Tombola sa nakoniec usmiala aj na mňa. Dve fľaše vína, zľavový kupón do eshopu a kupón na hodinu biliardu . Panel nám do auta nevošiel, ale tak všetko sa dá dohodnúť a prevziať si inokedy. Obaja spokojní s pekne stráveným dňom sme mohli vyraziť domov.

Zhodnotenie akcie

Na túto časovku chodím nepretržite od roku 2017 a už má svoje miesto v mojom kalendári. A určite má plno priaznivcov, veď ako som už na začiatku spomenul, chodí na ňu každý rok okolo 200 bikerov.


Akcii nemám čo vytknúť a ďakujem celému organizačnému tímu a už teraz sa teším na ďalší ročník.

Zdroj fotografií: Maroš Glevaňák, FB GM Photography, Rastislav Balko, Roninus