Rozhovor: Anne Tauber – čo neskúsime, nemôžeme sa naučiť

Holandská cyklistka Anne Tauber je od tohtoročnej sezóny súčasťou Orbea Factory Teamu. Ako sa z rovinatej zeme, ako je Holandsko, stať súčasťou ženskej MTB špičky? Čo všetko dokáže jej pretekársky bicykel?

Nielen o tom sme sa rozprávali, keď sme sa stretli na svetovom pohári v Novom Měste na Moravě. Bolo to v sobotu, medzi oboma pretekmi, ktoré Anne v Novom Měste išla. V short tracku, ktorý už mala za sebou, sa umiestila na skvelom 8. mieste, nedeľné cross country ju ešte len čakalo. Došla reč aj na pády, na to, ako to majú nižšie baby zložité s výberom bicykla alebo ktoré trate v rámci seriálu svetového pohára sú jej obľúbené.


Vo včerajšom short tracku si bola ôsma, to je myslím skvelé, si spokojná?
Áno, je to už niekoľko rokov, čo som mohla štartovať z prvého radu v cross country, takže je to tiež už dávno, čo som predviedla takýto dobrý výsledok. Boli to hektické preteky, ale som šťastná, že môžem byť v nedeľu v prvom rade. Neviem síce, čo presne očakávať, ale mala som pred sezónou dobré výsledky a v príprave som jazdila proti niektorým zo súperiek, aj keď nie proti všetkým. V svetovom pohári je to vždy o niečo ťažšie, sú tu samí skvelí pretekári.

Svetový pohár v Novom Měste sú prvé veľké preteky tohto roku, tešila si sa?

...keď v tomto tempe stratíte aj len meter, je ťažké dostať sa naspäť.

Rozhodne. Bola som veľmi nervózna, ale bola som pripravená. Short track sú ale ťažké preteky, pretože keď urobíte len jednu malú chybu, zaplatíte za to. Takže som sa snažila byť naozaj veľmi sústredená. V takýchto pretekoch sa stále niečo deje, navyše pršalo, takže preteky boli o to ťažšie. Každopádne som rada, ako to dopadlo.


Je to skvelý výsledok, bola si len 0,05 sekundy za víťazkou, resp. za prvou skupinou.
V prvej polovici pretekov som sa cítila nabitá a silná, ale keď dve alebo tri kolá pred koncom ostatní zrýchlili, urobila som pár drobných chýb a keď v tomto tempe stratíte aj len meter, je ťažké dostať sa naspäť. Keby som tie chyby neurobila, mohla som byť s prvou skupinou, ale každopádne baby vpredu mali kopec síl, asi o niečo viac ako ja, musím na tom ešte zapracovať.

Ale bola si v skupine s Jolandou…
Bola, to je skvelé, že? Myslím, že to naozaj nie je zlé.


Páčia sa ti tunajšie trate?
Trať na cross country je jedna z mojich najobľúbenejších, pretože je prírodná. Mám radšej prírodné trate, než tie postavené a myslím, že to je jedna z výhod nášho športu, že jazdíme v prírode. Pri short tracku by som uvítala viac technických pasáží, ktoré by pomohli rozdeliť pelotón. Takto sa išlo veľmi rýchlo a v balíku bolo ťažké sa prepracovať. A tiež miestami nebezpečné. Nie sme až tak zvyknuté jazdiť v balíku, takže bolo ťažké brániť svoju pozíciu. Mám proste radšej, keď sa pole rozdelí a mám viac priestoru. Každopádne, preteky v NMNM sú moje najobľúbenejšie.

A teraz zásadná otázka: si z Holandska. Tam nie sú žiadne kopce ani hory, ako si sa dostala k horskej cyklistike?
Bola som rýchlokorčuliarka a v lete sme trénovali na cestných bicykloch, kvôli kondícii. Mám veľmi rada rýchlokorčuľovanie,

...povedala som si, že tomu dám dva roky, aby som videla, či to funguje. A fungovalo.

je to pravý holandský šport, tradičný, u nás na vysokej úrovni. V Holandsku je na tak vysokej úrovni, že som bola skutočne dobre vytrénovaná, ako fyzicky, tak duševne. Dobre som vedela, čo to znamená byť športovec. Potom som sa ale zranila, na rok som vypadla a rozhodla som sa, že chcem mať z športu radosť a užívať si ho, takže som si vymyslela, že sa v lete budem trochu viac venovať cyklistike.


Jeden rok na dovolenke sme boli v horách a otec navrhol, že si požičiame bicykle a skúsime horskú cyklistiku. Tak sme si to vyskúšali a mňa to veľmi bavilo. Potom som dostala svoj prvý „horák", dvadsaťšestku a prvé dva roky to bolo skôr preto, aby som si bike cez leto viac užila, pretože cestná cyklistika ma až tak nebavila. Stále to bol ale viac-menej tréning. Aby som sa dostala do formy, absolvovala som aj nejaké preteky a začalo ma to baviť viac ako korčuľovanie, bola som v tom dobrá (v rýchlokorčuľovaní som bola vždy kúsok za najlepšími). To už som ale mala 18, vlastne som tak nikdy nebola junior, začala som rovno v U23.


Od malička si teda bola rozhodnutá byť profesionálnou športovkyňou?
Vlastne áno, od 14 som šla za tým, že budem rýchlokorčuliarka, neskôr som len zmenila šport. Asi v 20 som prerušila školu, aby som mala viac času na tréning a povedala som si, že tomu dám dva roky, aby som videla, či to funguje. A fungovalo.

Máš veľmi pekný bicykel. Je to tak, že ti ho tím dá a nemôžeš na ňom nič meniť alebo si ho môžeš prispôsobiť tak, aby ti sedel?
Kokpit a set-up sú štandardné, pretože Orbea robí aj tieto diely, všetko je to teda produkcia Orbei. Ja som ale trošku menšia, takže si môžem nastavenie prispôsobiť tak, aby mi vyhovovalo. Mám teda napríklad kratší predstavec na mieru. Byť súčasťou factory teamu má práve tú výhodu, že pokiaľ potrebujeme niečo špecifické, môžeme o to požiadať a oni nám to vyrobia.

Zvyšok bicykla je ale vlastne štandardný, je jasné, že to meníme pred každými pretekmi (reťaz, kazetu), napríklad na včerajšom short tracku som mala super slick plášte a inú kazetu. Mala som 45 zubov (pre mňa to bol prvý raz), takže som mohla využiť menšie rozdiely medzi prevodmi – bolo to pre mňa niečo nové, ale fungovalo to.


Si rovnako vysoká ako ja, takže presne viem, aký je problém vybrať vhodný malý rám a komponenty, aby sedeli. Orbea ale vyrába tento karbónový celoodpružený rám modelu OIZ v malej veľkosti. Obvykle to ale tak nebýva. Aké s tým máš skúsenosti?
Mala som vždy šťastie, začala som na Felte, potom American Eagle a teraz Orbea a všetky tieto značky majú aj malé rámy. Ale keby som si mala kupovať bicykel sama, dala by som si práve na veľkosť rámu veľký pozor, pretože nie každá značka má pre nás menších vhodné veľkosti.

Ja som za to skúsiť všetko, takže som bola zranená vlastne stále.

Aj tak si musím dávať veľký pozor, čo sa týka stavby bicykla – často mám napríklad príliš vysoko riadidlá a nemám potom dostatočnú kontrolu nad predným kolesom, pretože keď ste vpredu vysoko, máte ťažisko viac vzadu a predné koleso stráca grip. Na začiatku som s tým bojovala aj u Orbei, pretože mám 120 mm zdvih vidlice a mala som pocit, že som príliš vysoko. To je dôvod, prečo mi vyrobili iný predstavec, vďaka ktorému môžem ísť správne nad predné koleso.



Aký veľký je tento rok váš tím?

Chcem uspieť na začiatku sezóny, pretože to mi dá sebavedomie do ďalších pretekov...

Sme 4 jazdci, potom máme 2 mechanikov, fyzioterapeuta, kuchára a trénera. 5 ľudí k jazdcom je taký štandard, potom sú ale ďalší ako šofér teamového kamiónu, ľudia z PR a médií. Mám ale rada, keď je tých 5-6 ľudí stálych, pretože ma poznajú a keď sa napríklad zraním, vedia, čo so mnou, vedia, čo potrebujem pred pretekami a dobre nám to funguje.

Čo zranenia? Koľkokrát si sa už tento rok odrela?
Tento rok to našťastie nie je tak hrozné, vlani to bolo stále niečo, ale tento rok zatiaľ dobre. Často ma bolí chrbát a mám problémy s bokmi. Teraz sa mi už darí vyhýbať sa zraneniam, ale pretože som s MTB začínala až neskôr, musela som sa naučiť všetky technické zručnosti. Ja som za to skúsiť všetko, takže som bola zranená vlastne stále. Keď sú veci nové, je to risk, ale keď ich neskúsime, nemôžeme sa ich naučiť.


A ako často si teda na zemi?
Častejšie, než je obvyklé . Aj keď sa snažím jazdiť bezpečne, niečo sa prihodí vlastne každú jazdu. Keď ale robíte chyby, skúšate tak svoje limity aj limity bicykla, a to je vlastne potrebné, pretože musíte zistiť, kde vaše limity sú. Len musíte vedieť, ako padať bezpečne. Takže, keď už padám, nemám vážne zranenia.

My hovorievame, že kto nepadá, jazdí pod svoje možnosti.
Áno, to je rozhodne pravda, kto to nevyskúša, nenájde svoje limity. Iné je to možno v pretekoch, keď ste v TOP 5, musíte zvážiť, či sa vám vyplatí riskovať, musíte poznať svoje limity.


Sme na začiatku svetového pohára. Na ktoré ďalšie preteky sa tešíš? Ktoré sú tvoje obľúbené?
Obľúbené sú pravé tieto v NMNM, mám ale rada všetky prírodné trate, napríklad v Lenzerheide, Mont-Sainte-Anne. V minulosti som si vravela, že sa na niektoré trate neteším a nakoniec som tam mala dobré výsledky. Na druhú stranu je skvelé, že máme niekoľko rôznych druhov tratí a rôzni pretekári si tak prídu na svoje. Keď nad tým tak premýšľam, vlastne ich mám nakoniec rada všetky.

A čo tohtoročné majstrovstvá sveta v Glasgowe? Predpokladám, že formu časuješ práve na ne.
Áno, mám v sezóne niekoľko cieľov a vlastne aj vrcholov. Chcem uspieť na začiatku sezóny, pretože to mi dá sebavedomie do ďalších pretekov a potom samozrejme skúsim načasovať formu do Glasgowa. Aj keď si zatiaľ nie som istá, či tam pôjdem len XCO alebo aj XCC. Rozhodnem sa podľa výsledkov v sezóne. A tiež uvidíme, aké tam budú trate a či mi budú sedieť.


Čo tvoje očakávania od nedeľných pretekov?
To ťažko povedať. Sezónu zahajujem bez konkrétnych očakávaní. Pred každými pretekmi si ale pre seba robím taký „check list", v ktorom si potom zaškrtnem, čo sa mi darilo a čo nie, ako sa mi darilo takticky a technicky. Tentokrát som naozaj rada, že môžem štartovať z prvého radu, môj cieľ je ale potvrdiť dobrý pocit z prípravy a splniť malé ciele, ktoré si dávam pre každé preteky. Každopádne sa budem snažiť, ako najlepšie budem môcť.

Ďakujem za rozhovor a na nedeľných pretekoch prajem veľa šťastia!


A pokiaľ by vás zajímalo, ako nakoniec Anne v nedeľnom cross country dopadla – nebolo to zlé, z 92 žien na štarte obsadila nakoniec 20. priečku. Podľa vyjadrenia teamu teda síce pod očakávaním, ale bodový zisk do celkového poradia nebol zanedbateľný. A ako sme spomínali – je treba to skúsiť.

Zdroj fotografií: Orbea Factory Team; Radek Kašík