Môj štart do sezóny na Šela maratóne

Poďte si prečítať návrat k prvej májovej sobote, ktorú sme strávili na singloch v okolí hradného vrchu, na ktorom stojí Helfštýn. Dotiahnite si tretry a prilby, vyrážame!

Šela maratón patrí medzi české klasiky a tento rok to bol jeho 23. ročník. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, v stručnosti napíšem, že prebieha prvú májovú sobotu v obci Týn nad Bečvou, nachádzajúcej sa v Moravskej bráne (a okrese Přerov). Je charakteristický traťou s hravými singlami, ktoré sa striedajú s krátkymi stúpaniami a prejazdmi po lúčnych a lesných cestách. Na konci (a vlastne aj v priebehu) je ozdobený strmým stúpaním na hradný vrch.

Novinky pre 23. ročník

Trať na Šele sa mierne obmieňa každý rok, no aj organizácia zázemia podlieha zmenám. A tak sa tento rok neštartovalo ani z námestíčka Bedřicha Smetanu, ani z blízkosti hradu, ale z futbalového ihriska, ktoré sa nachádza pod hradným vrchom medzi riekou Bečva a asfaltovou cyklotrasou.

Na ihrisku bola pripravená štartová čiara o šírke ihriska, takže približne 50 m. Pred štartom sme sa zoradili do troch radov, takže všetci mali na čelo pretekov blízko. Či to bude niekomu niečo platné, sa ešte len dozvieme.

Moderátor pred štartom oslovil obhajcu vlaňajšieho prvenstva, Mareka Rauchfussa. Ten na otázku, akú taktiku bude voliť, odpovedal, že minulotýždňové majstrovstvá republiky v maratóne boli náročné a ďalšie ťažké preteky ešte prídu, takže dnes sa chystá šetriť sily. Držiteľ vlaňajšieho druhého miesta, Filip Adel, na rovnakú otázku odpovedal, že on rozhodne neplánuje debatné tempo a bude sa snažiť súperom naložiť poriadne. Nuž, uvidíme v cieli, ktorý z dvoch prístupov prinesie vyššiu efektivitu.

Okrem zmeny zázemia došlo aj k miernej úprave trate, čo prinieslo viac techniky a menej dupania, než vo vlaňajšom ročníku. Ale o tom neskôr.

Cesta na miesto

V sobotu sa zobúdzame pod zamračenou oblohou a teplotou okolo 10 °C. Predpoveď sľubuje mierne zrážky dopoludnia a teplotu do 16 °C. V predošlých dňoch boli zrážky len malé, takže veľké blato nečakám. Kvôli zdravotným ťažkostiam som toho pred štartom sezóny veľa nenatrénoval, takže budem rád, ak bezbolestne dôjdem do cieľa. Parkujeme na lúke pod hradom, ja zabehnem do stanu po číslo, zatiaľ čo otec vybaľuje veci. Sme dohodnutí, že mi príde na tretí bufet podať vodu.


Cestou na miesto som sledoval meteorologické radary, ktoré ukazovali pás zrážok postupujúci rovnakým smerom, ako my. Tento obláčik však má na pláne zjavne krátku trať, pretože do Týna sa dostavil až tesne pred štartom dlhej, takže nás len pozdravil na štarte. Potom sa však išiel pozrieť aj na našu trať… Ale nepredbiehajme.

Ostrý štart

Dobre, sme zoradení na štarte, trochu prší a je 11 °C. Moderátor odpíska štart a masa pretekárov sa rozbieha pomedzi stromy obklopujúce ihrisko na cyklotrasu a do dediny, kde odbočujeme do zahrievacieho stúpania na hrad. V ňom sa pole už výrazne mieša a delí, ukazuje sa, kto z koho. Uff, ja dneska asi nič extra…


V druhej polovici stúpania začína môj „nafťák“ pracovať a keď vidím smerovník, ktorý ukazuje odbočku do terénu, trochu pridám, aby som do techniky vošiel z prvého miesta v skupine. Po odbočke zisťujem, že je to zatiaľ len zvážnica, ale dobre, aspoň má otec pekné video.

V lese je len mierne vlhký podklad, bahenný zábal sa dneska nekoná...

Stúpanie ešte chvíľu pokračuje, aby sme sa stočili na inú zvážnicu a zozjazdovali späť do Týna. V zjazde prichádza prvá ochutnávka techniky, blata je málo a nelepí sa, takže bude fajn. Za dedinou nasleduje dupací úsek, „poľňačka“ striedaná asfaltovou cestou, ktorá nás prevedie cez Podhůru. Na rovine prší a fúka, takže vytvoríme malú 3 - 4-člennú skupinku a prestriedame sa. Za dedinkou sa znova dostávame do lesa, prechádzame dvakrát cez Hlinsko a potom už prichádzajú prvé ozajstné single.


Po 21 km sme opäť pod hradným kopcom a ide sa stúpať znova. Stále trochu prší, síce nie je dvakrát teplo, ale organizátori a fanúšikovia povzbudzujú, takže morálka zostáva vysoká. Stúpame k hradu cez známy rockgarden, ktorý má však jednu špeciálnu vlastnosť – strmo stúpa a je v ňom málo vhodných stôp. Tesne pred ním dobieham dvoch mladších pretekárov a stúpame spoločne. Kvôli dažďu je skala klzká, šmyklo mi koleso, a tak zvyšok rockgardenu musím dokončiť pešo, zatiaľ čo mi mladý trochu odišiel.

Po obkrúžení hradných múrov prechádzame na strmý a technický klesajúci „singláč“, ktorý nás zavedie znova do Týna. Na konci zjazdu sa vytvorila skupinka asi štyroch jazdcov, v ktorej si potiahneme a orazíme.

Singláče a singláče

... tesne pred nimi Janka pridala pod kotol a „odpárala“ ma.

Slabý dážď ustal približne 1,5 hod. po štarte, no pod „strechou" lesa ho takmer nebolo cítiť. Len keď sme vyšli na lúky, pocítili sme jeho chlad. V lese je len mierne vlhký podklad, bahenný zábal sa dneska nekoná. Odsýpa to plynulo a človek stráca orientáciu v čase a priestore.

Na trati Šely sa striedajú technické single s prejazdmi po lúkach a lesných cestách. Tento rok je trať zmenená v okolí obcí Paršovice a Valšovice, vďaka čomu je menej asfaltu/„poľňačiek“. Túto zmenu prijímam s nadšením, tie „ufučané“ prejazdy mi fakt nechýbajú.


Po asi troch hodinách jazdy ma pri bufete pri Tepliciach nad Bečvou čaká otec. Beriem si vodu, posťažujem sa na svoje boľavé nohy a vyrážam do poslednej časti pretekov.

Tretí a posledný výstup na hrad

Záverečná časť trate obsahuje niekoľko pekných singlov. Stále sa mi ide pocitovo dobre, výkon výrazne neklesá, no nejaké miesta som aj tak stratil. V jednej chvíli ma zozadu dobehla Janka Števková s ďalším jazdcom a pokračujeme teda v trojici. Keďže sa mi nechce stratiť ďalšie miesta, ale kilojoulov už na rozdávanie nemám, stavím na taktiku odvedenia pozornosti a snažím sa ju zahovoriť.

Stúpanie na hrad už stihlo uschnúť, takže skalné „bonbóniky“ tentoraz zvládam vyjsť v sedle, no tesne pred nimi Janka pridala pod kotol a „odpárala“ ma. Tretieho z partie sme nechali za sebou už skôr, takže krúženie okolo hradu absolvujem sólo. Po posledných pár otočkách je tu dojazd do cieľa, do ktorého som dorazil na 34. mieste po 3 hodinách a 45 minútach jazdy bez kŕčov, len s malým pádom na klzkých koreňoch.

V cieli

Víťazstvo na dlhej trati obhájil Marek Rauchfuss s časom 2:57, druhý došiel Filip Adel (obhájil druhé miesto) so stratou 19 sek. a tretí bol Marek Bartůněk. Najrýchlejšia žena bola Janka Keseg Števková s časom 3:44, druhá Monika Wrona s časom 4:03 a tretia bola Kateřina Krutílková. Kompletné výsledky nájdete na webe organizátora.


Pri vyhlasovaní výsledkov vládne veselá nálada, teda okrem momentov, kedy niekto vyhrá štartovné na 24-hodinovku (o ktorej dovtedy ani nesníval). Riaditeľ Aleš takúto výhru nazýva danajským darom, rovnako aj štartovné na Salzkammergut. Riaditeľ spolu s moderátorom si trochu povzdychli nad poklesom počtu účastníkov, ale sme radi, že sme sa tu mohli stretnúť v akomkoľvek počte.


Pre mňa, s tým málom, ktoré som stihol pred pretekmi natrénovať, je zlepšenie vlaňajšieho umiestnenia na nové maximum (alebo minimum) radosťou a zadosťučinením, že som si tréning poskladal v rámci svojich možností dobre. Hoci cítim, že FTP ešte nie je tam, kde bude v budúcnosti. Boli to predsa len prvé preteky.



Obmenená trať sa mi páčila, štart z ihriska je zaujímavé spestrenie, takže som spokojný s peknou sobotou v Moravskej bráne. A teším sa na ďalšie preteky (teda dnes ešte nie, až o niekoľko dní).

Zdroj fotografií: autor, Vilém Horáček,Leona Malátková, Petr Tvaróg.