Rozhovor s Jožkom Oremom

Rozhovor s Jožkom Oremom

Ako začať? Napadol ma príbeh, ktorý iste mnohí poznáte:


-Žiadaj si čo ti mám dať!

-Daj mi čisté srdce.

-Pretože si si žiadal toto a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, dávam ti múdre srdce a dám ti aj čo si si nežiadal: bohatstvo a slávu, že ti rovného nebude.

Takto ja vidím Jožka. Nie je síce bohatý a slávny, ale má čisté srdce. Čím viac ho spoznávam, tým viac sa presviedčam: navonok strapatý Jožko –vo vnútri učesaná jagavá duša. Prinášam úprimnú spoveď tohto dobráčiska.

Jožko, o sebe niečo povieš?
No, môžem... Ale čo?

Koľko máš rokov? Kde bývaš?
Bývam v okrese Krupina v takej malej dedinke Senohrad. Toho roku budem mať 55 rokov. K mojim takým záľubám patrila odmalička turistika. Aj keď som nevedel že to je turistika, ale som rád chodieval, keď som chodil ešte na učňovku do Zvolena, potom ešte tri roky na strednú školu, vždy keď som prišiel domov, tak prvé čo som urobil, chytro som sa prezliekol a ešte na hodinku som sa išiel prejsť do lesa. Jednoducho som to potreboval. Tak ma to bavilo, že to bolo na prvom mieste. Až potom večer som si začal robiť úlohy. Nechodil som za nejakými kamarátmi, ale väčšinou sám takto. Bol som skôr taký samotár.

Čo si študoval?
Železničné odborné učilište a potom prišla taká ponuka, že kto by si chcel urobiť maturitu, takže ešte na tri roky môže ísť na dopravnú priemyslovku do Zvolena študovať automobilový odbor. A ja som nie z toho dôvodu že by som mal nejaké ambície, ale bol som strašne slabý, mal som len 55 kíl a tým pádom som si povedal, že ako takto pôjdem na vojenčinu. Tak štúdiom som získal tri roky odklad a na vojenčinu na dva roky som šiel, keď som mal 21 rokov.

Jožko, aké je Tvoje povolanie? Ja som Ťa spoznal ako poštára.
Po vojenčine som si nemohol nájsť žiadnu riadnu robotu, lebo známosti som žiadne nemal, nie som ani priebojný typ a pretože sused robil v uhoľných skladoch, ma presvedčil, tak som robil nakladača uhlia. Tam som bol tri roky, lenže tam bolo treba chodiť každú sobotu-nedeľu vykladať vagóny, to sa mi nepáčilo, tak som prešiel na pílu, kde som robil 6 rokov robotníka. Ale tam som ochorel a keď sa naskytla príležitosť na pošte, lebo jedna pani odišla do dôchodku, tak som nastúpil za doručovateľa. Tam som bol 18 rokov, kým ma neprepustili kvôli nadbytočnosti. Znižovali stavy. A odvtedy som dva roky nezamestnaný.

Jozko OremKeď nepracuješ asi máš viac času trénovať. Trénuješ?
Netrénujem, pretože nie je to až taká moja priorita. Vidím že sú aj fyzicky lepšie na tom niektorí, to by bola príliš veľká únava pre mňa, tak prakticky netrénujem. Trénujem vtedy, keď idem napríklad do Zvolena si niečo kúpiť, alebo do Krupiny sa idem hlásiť na Úrad práce, tak to je môj tréning. Ale systematicky netrénujem.

Koľko za rok takto asi prejdeš? Vieš približne?
Približne? No tento rok pred prvým maratónom som najazdil asi 250 kilometrov.

A na konci sezóny napríklad minulý rok?
Ja nemám kompjúter, tak neviem. To čo odjazdím na pretekoch, niekedy idem na bicykli na preteky, tak čo ja viem? Dvetisíc, alebo koľko?

Je to málo v porovnaní s Tvojimi súpermi. Jožko, bývaš na dedine, internet nemáte, ako sa prihlasuješ?
Neprihlasujem sa, ale snažím sa buď zavolať, dohodnúť sa či by som sa mohol potom prihlásiť za tú prvotnú cenu, pretože pol roka som bral len 60 euro. Teraz už mám viac. Teraz mám 118 eur. Ale potrebujem na bicykel. Napríklad teraz sa mi prevodník kazí, dneska aj retiazka mi stále strieľala, nakoniec sa mi rozpojila. Asi zato. Dal som novú, ale ten prevodník je tam desať rokov.

Jožko, ako cestuješ na maratóny keď nemáš auto?
Keď je bližšie, tak na bicykli. Keď je ďalej tak sa snažím s niekym dohodnúť aby ma zobral autom. Raz som šiel autobusom, ale to bolo tak, že ledva-ledva mi zobral bicykel. Nechcú brať.

Odkedy jazdíš?
Neviem presne, ale asi šesť, alebo sedem rokov.

Myslel som že dlhšie. Koľkokrát si vyhral?
Koľkokrát som vyhral? (smiech) Tiež ti neviem povedať. Vlani napríklad som bol prvý vo Zvolene a tretí v Košiciach.

Ale na bedni si predsa častejšie. Dnes v Pravenci, pred týždňom vo Vlkanovej, na prvom preteku v Juri., ... Možno aj desiatky krát, nie?
Tak celkove áno.

S ktorými súpermi v kategórii zvádzaš najväčšie boje?
No napríklad toho roku je pomerne málo veteránov na dlhých tratiach. Takže hlavne s Jožom Sakalom a Petrom Linekom, vlani bol Bartolomej, predtým Ivan Jankovič, no oni sú už v kategórii nad 60.

Na akom bicykli jazdíš?
Jazdím na bicykli Klein, ktorý som si kúpil od jedného cyklistu na inzerát.

Dobrá kúpa?
Stál 27 tisíc a zrejme ma ten dotyčný trošku oklamal, lebo tá vidla, on mi tvrdil, že je hodná 20 tisíc. Je to pravda, no -SID-ka, má kilo 35 deka, lenže ako mi povedali odborníci, ona síce pruží, ale netlmí. Možno preto mi to predal.

Je niečo vo výbave čo závidíš svojim súperom?
(prevalí oči, zahrabne, usmeje sa) Chcel by som mať nový lepší bicykel. (smiech) Aby som sa toľko nenatrápil. Spoľahlivejší a aby ľahšie šiel.

Ako sa udržuješ v kondícii v zime?
V zime? Ja mám rád beh na lyžiach keď je sneh, zúčastňujem sa Bielej stopy. Toho roku som bol na desať kilometrov, obsadil som štvrté miesto. Za Igorom Ďuriškom z Lučenca, on bol tretí. Ja som za ním prišiel až o štyri minúty. Pretože snehu nebolo a som šiel len tak bez tréningu. On chodil trénovať, aj lyže má lepšie. Ja mám len bazárové dreváky.

Jožko, aký je Tvoj mesačný rozpočet?
118 euro, už som spomínal.

Ako z toho vyjdeš?
No snažím sa všade chodiť na starom bicykli, mám ešte jeden úplne starý za tisíc korún. Tak chodím na tom, a moja mama má nejaký dôchodok, prispeje na stravu, elektriku, domovú daň, vodu. Takto spoločne.

Máš nejaký sezónny, alebo dlhodobý cieľ?
Tak toho roku ak by sa mi podarilo obsadiť tretie miesto celkove v sérii.

Jozko Orem

Máš nejaké želanie, alebo sen?
Áno, mám.

Povieš?
Jeden veľký sen mám a poviem ho, samozrejme, že chcel by som sa dostať do Himalájí na nejaký trek a chcel by som vystúpiť aspoň do výšky 7-tisíc metrov. Zatiaľ môj rekord je 4807 metrov –Mont Blanc.

Tvoj najťažší maratón.
Môj najťažší maratón bol v Košiciach pred dvomi rokmi na dlhej keď som ochorel. Mal som pocit ako keby som bol opitý, alebo nadrogovaný, strašne sa mi točila hlava. To je moja choroba ktorou niekedy trpím a kvôli nej musím chodiť pravidelne na kontroly každý mesiac. V roku 2000 som bol na tom tak zle, že som si prial jedno –aby som sa ráno nezobudil. Točila sa mi stále hlava a to trvalo tri mesiace. Ja som si myslel, že mi to rýchlo prejde. Stále ako keď na kolotoči by si bol. To psychicky na mňa tak pôsobilo, že som sa nevedel s tým vyrovnať.

Prešlo?
To mi prešlo, ale zostala mi jedna vec a to tinitus. To je hučanie v ušiach. Stále počujem hučanie v ušiach. Niekedy to menej vnímam a niekedy viac. A keď viac, tak vtedy ti nechutí ani trénovať. To ťa tak trápi, že nemáš jednoducho chuť ani vôľu niečo robiť.

Máš nejaký maratón najobľúbenejší?
Môj najobľúbenejší bol Zvolenský cyklomaratónik. Asi preto, že tam sa mi vždy podarilo sa najlepšie umiestniť.

Jožko, dnes Ti poslankyňa národnej rady odovzdávala cenu. Na Vlkohrone si popíjal s bývalým ministerským predsedom Mikulášom Dzurindom.
Ja som mal kofolu, ale ja som len kvôli tomu šiel za ním, že som aj ochranca prírody a chcel som od neho jedno. Že ak sa dostane po voľbách do vlády, aby dal návrh do parlamentu zobrať kompetencie ochrany prírody samosprávam a vrátiť ich štátnej správe. Pretože so samosprávou a ochranou to je horšie ako keď urobíš capa záhradníkom. To je rodina, to sú známi a keď si niekto zmyslí že ide vyrúbať desať stromov, tak mu to povolia.

Čo Ti na to povedal?
Sľúbil mi, že to urobí. Ale či nezabudne.

Poznáte sa dlhšie?
Rozprávali sme sa ešte pred dvomi rokmi. No neviem či si ma pamätal.

Jožko, posledná otázka. Čo sa Ti na maratónoch nepáči?
Nepáči sa mi jedno, že by to mohlo byť lacnejšie. Vtedy by sa zúčastnilo možno viacej cyklistov. Nemuseli by byť kadejaké obedy, stačilo by občerstvenie na trati. Skrátka aby to štartovné bolo primerané, povedal by som tak 10 euro.

Niekedy dokážeme odsúdiť podľa zovňajška. Pritom netušíme, čo má ten-ktorý človek za sebou. Nie každý to má v živote jednoduché. Jožko tiež nemá ustlané na ružiach. Kráča životom pokorne, no so vztýčenou hlavou.

Jožko Orem nás s dobráckym úsmevom a zdvihnutou rukou už roky zdraví z online prihlasovacieho a prezentačného systému na http://www.cyklo.sao-tatry.sk. Keď ho stretnete, pozdravte ho aj vy. Ja ho mám vo veľkej úcte, lebo on si ju naozaj zaslúži. A organizátori -dajte mu to za desať aj s obedom. Ak vám to vydá. Veď Jožko je ozdoba, cyklomaratónsky maskot.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up6thumb_down comments 36 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Andrej Špánik - človek s historickou zbierkou bicyklov

Rozhovor: Andrej Špánik - človek s historickou zbierkou bicyklov

Veľa toho nenajazdí, ale napriek tomu má bicykle za pár tisíc. Čo všetko má Andrej vo svojej historickej zbierke a ako sa k tomu dostal?
Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia

Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia

V sérii „Rady záchranára a bikera Jožiho“ vám priblížime zdravotné riziká pri bikovaní a to či už v závislosti od aktuálnych klimatických podmienok, alebo všeobecné nástrahy jazdy na bicykli.
Rozhovor: Koronavírus mení plány aj hobby jazdcom - ako sa s tým vysporiadať?

Rozhovor: Koronavírus mení plány aj hobby jazdcom - ako sa s tým vysporiadať?

Nová sezóna už bola takmer za dverami, túžobne sme očakávali prvé preteky. Na tie si však budeme musieť teraz počkať... O tom, ako sa v tréningu prispôsobiť novej situácii, som sa porozprávala s trénerom cyklistiky a triatlonu, Janom Novotom.
keyboard_arrow_up